Demokrati v Kongrese sa chytili najnovšieho NIE (National Intelligence Estimate), ktorý hovorí, že Irán sa prestal usilovať o nukleárne zbrane v roku 2003, s veľkou chuťou. Naznačujú, že nielenže Bushova vláda preceňovala hrozbu nukleárneho Iránu, ale že Biely dom, vo svojom úsilí dosiahnuť tvrdé sankcie kryté vojenskou silou, bol príliš skeptický k diplomacii.
Vo svojom vyhlásení zo 4. decembra karhal senátor Joseph Biden (demokrat z Delawaru), predseda Zahraničného výboru Senátu, prezidenta Busha, hovoriac, že jeho „činy sú dvojnásobne nebezpečné, lebo podtínajú spoluprácu, ktorú potrebujeme získať od iných krajín na riešenie skutočných problémov, ktoré Irán naďalej predstavuje.“ Ale Biden i všetci tí, ktorí opakujú jeho spôsob uvažovania, sa mýlia. V skutočnosti NIE ukazuje, aká predražená môže byť diplomacia, ak nie je posilnená silnými sankciami a vierohodnou vojenskou hrozbou.
Časová os NIE jasne upisuje prepracované zavádzanie, ku ktorému prichádzalo počas prezidentovania Mohammada Chatámího, predchodcu Mahmúda Ahmadínedžáda, keď sa Irán snažil vyrobiť nukleárnu bombu. Dokazuje, že Irán klamal dokonca i vtedy, keď americkí diplomati v dobrom úmysle verili, že spolupracuje s medzinárodným spoločenstvom.
Dňa 4. augusta 1997 Chatámí vyhlásil: „Sme za dialóg medzi civilizáciami a za zmierovanie (použil slovo „detente“, poznámka prekladateľa) v našich vzťahoch s vonkajším svetom.“ Európski diplomati, americkí akademici a dokonca aj vtedajšia ministerka zahraničia Madeleine Albrightová mu tlieskali. Európski štátnici mu otvárali paláce a iránsky prezident sa stal osobou, ktorej pripíjali v Ríme, Paríži a Londýne. Dokonca, aby posmelila Chatámího v jeho reformných sľuboch, strojnásobila Európska únia svoj obchod s Iránom – a islamská republika si užívala roh hojnosti. Namiesto toho, aby sa integrovali do rodiny národov, investovali však Chatámí a teokratické vedenie, ktorému slúžil, peniaze do utajovanej snahy získať bombu. NIE dokazuje raz a navždy, že Chatámího reči o dialógu a reforme boli sotva niečím viac než dymovou clonou.
A nezabúdajme: Biden a Arlen Specter boli hlavnými „chearleadermi“ iránskeho prezidenta v Kongrese. Mohli mať dobré úmysly, ale tým, že sa starali viac o to, čo iránske vedenie hovorí, než o to, čo v skutočnosti robí, sa stali užitočnými idiotmi iránskeho režimu. Ako ich európske náprotivky, priveľa verili a primálo si overovali.
Správy MAAE (Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu) potvrdzujú hĺbku iránskeho podvádzania. Zatiaľ čo iránski lídri hovorili o tom, že ich program slúži na mierové účely, v roku 2003 našli inšpektori v centrifúgach stopy uránového kovu – prvku dôležitého na vývoj nukleárnej zbrane, ale nie v civilnom nukleárnom programe. O rok neskôr MAAE zistila, že Irán experimentoval s polóniom 210, čo je prvok používaný na naštartovanie reťazovej reakcie vedúcej k výbuchu nukleárnej bomby.
Iba minulý mesiac odhalil generálny riaditeľ MAAE Mohamed El Baradei, že Irán má plán nukleárnej hlavice, ktorý mu poskytol zdiskreditovaný pakistanský nukleárny vedec A. Q. Khan počas svojej návštevy v Teheráne v deväťdesiatych rokoch. Je to práve táto epizóda, ktorá viac než čokoľvek iné robí najnovší odhad NIE nepravdepodobným. Šestnásť amerických spravodajských agentúr teraz usudzuje, že Irán nedokáže skonštruovať bombu aspoň do roku 2010. Ale všetky predpokladajú, že program Teheránu tam odjakživa existoval. A to je skutočne nebezpečný predpoklad.
Zatiaľ čo iránski opatrovatelia sprevádzajú inšpektorov MAAE po verejne deklarovaných zariadeniach, môžu Revolučné gardy jednoducho nakupovať nukleárne palivo či komponenty od vedcov, ktorí sa dali na šikmé chodníčky v Rusku, Pakistane či Líbyi. Odhalenie zo septembra 2007, že Severná Kórea dodala sýrskej vláde nukleárne zariadenie, ešte zvyšuje túto obavu.
Dňa 4. decembra Bush vyhlásil: „Správa NIE nijako nezmenila môj názor na nebezpečenstvo, ktoré pre svet predstavuje Irán – práve naopak.“ Iní politici by sa mali zo svojich chýb poučiť, a nie, ako teraz radia Biden a jeho kolegovia, byť pripravení ich zopakovať.
Preložil František Šebej
Vo svojom vyhlásení zo 4. decembra karhal senátor Joseph Biden (demokrat z Delawaru), predseda Zahraničného výboru Senátu, prezidenta Busha, hovoriac, že jeho „činy sú dvojnásobne nebezpečné, lebo podtínajú spoluprácu, ktorú potrebujeme získať od iných krajín na riešenie skutočných problémov, ktoré Irán naďalej predstavuje.“ Ale Biden i všetci tí, ktorí opakujú jeho spôsob uvažovania, sa mýlia. V skutočnosti NIE ukazuje, aká predražená môže byť diplomacia, ak nie je posilnená silnými sankciami a vierohodnou vojenskou hrozbou.
Časová os NIE jasne upisuje prepracované zavádzanie, ku ktorému prichádzalo počas prezidentovania Mohammada Chatámího, predchodcu Mahmúda Ahmadínedžáda, keď sa Irán snažil vyrobiť nukleárnu bombu. Dokazuje, že Irán klamal dokonca i vtedy, keď americkí diplomati v dobrom úmysle verili, že spolupracuje s medzinárodným spoločenstvom.
Dňa 4. augusta 1997 Chatámí vyhlásil: „Sme za dialóg medzi civilizáciami a za zmierovanie (použil slovo „detente“, poznámka prekladateľa) v našich vzťahoch s vonkajším svetom.“ Európski diplomati, americkí akademici a dokonca aj vtedajšia ministerka zahraničia Madeleine Albrightová mu tlieskali. Európski štátnici mu otvárali paláce a iránsky prezident sa stal osobou, ktorej pripíjali v Ríme, Paríži a Londýne. Dokonca, aby posmelila Chatámího v jeho reformných sľuboch, strojnásobila Európska únia svoj obchod s Iránom – a islamská republika si užívala roh hojnosti. Namiesto toho, aby sa integrovali do rodiny národov, investovali však Chatámí a teokratické vedenie, ktorému slúžil, peniaze do utajovanej snahy získať bombu. NIE dokazuje raz a navždy, že Chatámího reči o dialógu a reforme boli sotva niečím viac než dymovou clonou.
A nezabúdajme: Biden a Arlen Specter boli hlavnými „chearleadermi“ iránskeho prezidenta v Kongrese. Mohli mať dobré úmysly, ale tým, že sa starali viac o to, čo iránske vedenie hovorí, než o to, čo v skutočnosti robí, sa stali užitočnými idiotmi iránskeho režimu. Ako ich európske náprotivky, priveľa verili a primálo si overovali.
Správy MAAE (Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu) potvrdzujú hĺbku iránskeho podvádzania. Zatiaľ čo iránski lídri hovorili o tom, že ich program slúži na mierové účely, v roku 2003 našli inšpektori v centrifúgach stopy uránového kovu – prvku dôležitého na vývoj nukleárnej zbrane, ale nie v civilnom nukleárnom programe. O rok neskôr MAAE zistila, že Irán experimentoval s polóniom 210, čo je prvok používaný na naštartovanie reťazovej reakcie vedúcej k výbuchu nukleárnej bomby.
Iba minulý mesiac odhalil generálny riaditeľ MAAE Mohamed El Baradei, že Irán má plán nukleárnej hlavice, ktorý mu poskytol zdiskreditovaný pakistanský nukleárny vedec A. Q. Khan počas svojej návštevy v Teheráne v deväťdesiatych rokoch. Je to práve táto epizóda, ktorá viac než čokoľvek iné robí najnovší odhad NIE nepravdepodobným. Šestnásť amerických spravodajských agentúr teraz usudzuje, že Irán nedokáže skonštruovať bombu aspoň do roku 2010. Ale všetky predpokladajú, že program Teheránu tam odjakživa existoval. A to je skutočne nebezpečný predpoklad.
Zatiaľ čo iránski opatrovatelia sprevádzajú inšpektorov MAAE po verejne deklarovaných zariadeniach, môžu Revolučné gardy jednoducho nakupovať nukleárne palivo či komponenty od vedcov, ktorí sa dali na šikmé chodníčky v Rusku, Pakistane či Líbyi. Odhalenie zo septembra 2007, že Severná Kórea dodala sýrskej vláde nukleárne zariadenie, ešte zvyšuje túto obavu.
Dňa 4. decembra Bush vyhlásil: „Správa NIE nijako nezmenila môj názor na nebezpečenstvo, ktoré pre svet predstavuje Irán – práve naopak.“ Iní politici by sa mali zo svojich chýb poučiť, a nie, ako teraz radia Biden a jeho kolegovia, byť pripravení ich zopakovať.
Preložil František Šebej
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.