OPLATÍ SA VIDIEŤ Návrat do horiaceho domu (Réžia: Anna Grusková, Slovensko, 2014)
Chaviva Reicková sa narodila v Radvani a zomrela v Kremničke. Bystričania vedia, že tieto miesta sú veľmi blízko seba. Medzi vyrastaním v chudobnej židovskej rodine a zastrelením nacistami sa odohralo 30 dramatických rokov: radostné detstvo, sionistické hnutie, odchod do Palestíny, život v kibuci, členstvo v podzemnej izraelskej armáde a nakoniec „návrat do horiaceho domu”, teda do rodného mesta, kde bolo práve beznádejne potlačené Povstanie. A nakoniec odmietnutie úniku do bezpečia. Film Anny Gruskovej rekonštruuje život Chavivy Reickovej, nekonvenčnej a odvážnej ženy, cez spomienky tých, čo ju poznali. Zasadzuje ich do historických dokumentov a nahliada naň očami súčasných príslušníčok slovenskej armády. Napriek určitej rozostrenosti a niektorým formálnym nedostatkom je Návrat do horiaceho domu filmom, ktorý treba vidieť. Chavivu Reickovú treba konečne zaradiť medzi hrdinky SNP.
.jk
OPLATÍ SA VIDIEŤ Sex, drogy a dane (Réžia: Christoffer Boe, Dánsko, 2013)
Boli dvaja. V realite. Dnes by ich bulvár nazval spoločenskými celebritami. Žili v Dánsku, pôsobili v druhej polovici minulého storočia. Simon Spies podnikal v turistickom ruchu, vlastnil aerolínie, vždy mal okolo seba veľa (nahých) žien, cestoval, sexoval, drogoval, víťazil nad konkurenciou, zámerne provokoval, bol témou pre noviny i televízie. A bohatol. Najmä vďaka priateľovi Morgensovi Glistrupovi, právnikovi (a neskôr aj politikovi), ktorý vedel kľučkovať medzi prasklinami v zmluvách a paragrafoch. Životopisný film Sex, drogy a dane dánskeho režiséra Christoffera Boa rozpráva o kariére, verejnom i rodinnom pôsobení Spiesa a Glistrupa od počiatkov ich spolupráce až po jej ukončenie. Robí to zaujímavo, v kine sa nevyhnete spomienke na slávny opus Miloša Formana Ľud verzus Larry Flynt, na ktorý sa podobajú obsahom i formou.
.zuzana Mojžišová
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Róbert Gál: Nahé Myšlienky (Modrý Peter 2014)
Od roku 1995 vydal 12 kníh, ktoré sa žánrovo ťažko definujú – sú to krátke eseje, poézia, próza alebo „len“ sentencie? V Gálových textoch nájdeme afinitu na filozofické teórie, jeho sentencie sú spravidla polemické k zaužívaným tvrdeniam, alebo sú ich opakom („Čím viac splnených prianí, tým menej nádeje“). Autorove výpovede majú blízko k filozofii, sociológii, psychológii, histórii i k umeniu („Medzi osamelosťou autora a osamelosťou čitateľov stojí most literatúry“), mnohé možno označiť za aforizmy. Istá hra so sémantikou slov a slovných spojení vytvára názor o vzťahu jazyka a myslenia („Keby hovoriť v kódoch nebolo prirodzené, načo by inak existoval jazyk?“), niektoré autorove výroky sú krátkymi, zväčša iba mennými vetami – „nahými myšlienkami“, no s filozofickou hĺbkou. Táto kniha nie je poéziou ani prózou, je to filozofia dômyselne poskladaná do aforizmov, sentencií a reflexií.
.gabriela Rakúsová
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Erik Truffaz & Murcof: Being a Human Being (Wegart)
Ak by v Matrixe obyvatelia Zionu poznali džez, znel by nejako takto. Mexický producent Murcof a švajčiarsky trumpetista Erik Truffaz si zvolili pre svoju druhú spoluprácu existenciálnu tému. Čo znamená byť človekom? Kde sa končia hranice bytosti a začína sa ľudskosť? Tento hodinový výlet tienistým mikrokozmom znie nadtematicky a poslucháč mu môže priraďovať vlastné významy, ktoré budú najbližšie postapokalyptickému charakteru. Nahrávka je skvelou demonštráciou prekvapivej symbiózy medzi temnou elektronikou, dunivými basmi a mnohofarebným zvukom trumpety. Truffaz plynulo strieda žialivé tóny s uhrančivou eufóriou, až po virtuózne šialenstvo a vracia sa naspäť do hrejivého smútku lemovaného tónmi violončela. Drásavé elektronické plochy v kombinácii so vzdušnou trumpetou klesajú čoraz hlbšie; až kým album nedosiahne spektakulárny, desivý ponor do poslucháčovho podvedomia.
.tomáš Slaninka
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Pond: Man, It Feels Like Space Again (Caroline)
Najzaujímavejšie veci na poli psychedelickej hudby k nám už pár rokov prilietajú od protinožcov. Najznámejším reprezentantom tejto podivuhodnej scény sú asi Tame Impala – kritikmi milovaní Austrálčania, ktorí minulé leto navštívili aj trenčianske letisko. Kapela, s ktorou sa Pond okrem viacerých členov a hudobného štýlu delia aj o stále (nezaslúžene) menšinové publikum. Albumová novinka Pond totiž patrí k tomu hudobne najosviežujúcemu, čo za posledné obdobie vzniklo. Trvá presne minútu, kým sa úvodná Waiting Around for Grace zmení z ukňučanej meditácie na plnohodnotnú gitarovú vypaľovačku s prvým tohtoročným riffom, ktorý nebudete vedieť dostať z hlavy. Ani potom však Man, It Feels Like Space Again neskĺzne do nebezpečných vôd bezcieľnieho vyhrávania. Každá jedna z deviatky vesmírnych misií má svoj vopred určený a v rámci žánru až prekvapivo pochopiteľný zmysel.
.filip Olšovský
Chaviva Reicková sa narodila v Radvani a zomrela v Kremničke. Bystričania vedia, že tieto miesta sú veľmi blízko seba. Medzi vyrastaním v chudobnej židovskej rodine a zastrelením nacistami sa odohralo 30 dramatických rokov: radostné detstvo, sionistické hnutie, odchod do Palestíny, život v kibuci, členstvo v podzemnej izraelskej armáde a nakoniec „návrat do horiaceho domu”, teda do rodného mesta, kde bolo práve beznádejne potlačené Povstanie. A nakoniec odmietnutie úniku do bezpečia. Film Anny Gruskovej rekonštruuje život Chavivy Reickovej, nekonvenčnej a odvážnej ženy, cez spomienky tých, čo ju poznali. Zasadzuje ich do historických dokumentov a nahliada naň očami súčasných príslušníčok slovenskej armády. Napriek určitej rozostrenosti a niektorým formálnym nedostatkom je Návrat do horiaceho domu filmom, ktorý treba vidieť. Chavivu Reickovú treba konečne zaradiť medzi hrdinky SNP.
.jk
OPLATÍ SA VIDIEŤ Sex, drogy a dane (Réžia: Christoffer Boe, Dánsko, 2013)
Boli dvaja. V realite. Dnes by ich bulvár nazval spoločenskými celebritami. Žili v Dánsku, pôsobili v druhej polovici minulého storočia. Simon Spies podnikal v turistickom ruchu, vlastnil aerolínie, vždy mal okolo seba veľa (nahých) žien, cestoval, sexoval, drogoval, víťazil nad konkurenciou, zámerne provokoval, bol témou pre noviny i televízie. A bohatol. Najmä vďaka priateľovi Morgensovi Glistrupovi, právnikovi (a neskôr aj politikovi), ktorý vedel kľučkovať medzi prasklinami v zmluvách a paragrafoch. Životopisný film Sex, drogy a dane dánskeho režiséra Christoffera Boa rozpráva o kariére, verejnom i rodinnom pôsobení Spiesa a Glistrupa od počiatkov ich spolupráce až po jej ukončenie. Robí to zaujímavo, v kine sa nevyhnete spomienke na slávny opus Miloša Formana Ľud verzus Larry Flynt, na ktorý sa podobajú obsahom i formou.
.zuzana Mojžišová
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Róbert Gál: Nahé Myšlienky (Modrý Peter 2014)
Od roku 1995 vydal 12 kníh, ktoré sa žánrovo ťažko definujú – sú to krátke eseje, poézia, próza alebo „len“ sentencie? V Gálových textoch nájdeme afinitu na filozofické teórie, jeho sentencie sú spravidla polemické k zaužívaným tvrdeniam, alebo sú ich opakom („Čím viac splnených prianí, tým menej nádeje“). Autorove výpovede majú blízko k filozofii, sociológii, psychológii, histórii i k umeniu („Medzi osamelosťou autora a osamelosťou čitateľov stojí most literatúry“), mnohé možno označiť za aforizmy. Istá hra so sémantikou slov a slovných spojení vytvára názor o vzťahu jazyka a myslenia („Keby hovoriť v kódoch nebolo prirodzené, načo by inak existoval jazyk?“), niektoré autorove výroky sú krátkymi, zväčša iba mennými vetami – „nahými myšlienkami“, no s filozofickou hĺbkou. Táto kniha nie je poéziou ani prózou, je to filozofia dômyselne poskladaná do aforizmov, sentencií a reflexií.
.gabriela Rakúsová
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Erik Truffaz & Murcof: Being a Human Being (Wegart)
Ak by v Matrixe obyvatelia Zionu poznali džez, znel by nejako takto. Mexický producent Murcof a švajčiarsky trumpetista Erik Truffaz si zvolili pre svoju druhú spoluprácu existenciálnu tému. Čo znamená byť človekom? Kde sa končia hranice bytosti a začína sa ľudskosť? Tento hodinový výlet tienistým mikrokozmom znie nadtematicky a poslucháč mu môže priraďovať vlastné významy, ktoré budú najbližšie postapokalyptickému charakteru. Nahrávka je skvelou demonštráciou prekvapivej symbiózy medzi temnou elektronikou, dunivými basmi a mnohofarebným zvukom trumpety. Truffaz plynulo strieda žialivé tóny s uhrančivou eufóriou, až po virtuózne šialenstvo a vracia sa naspäť do hrejivého smútku lemovaného tónmi violončela. Drásavé elektronické plochy v kombinácii so vzdušnou trumpetou klesajú čoraz hlbšie; až kým album nedosiahne spektakulárny, desivý ponor do poslucháčovho podvedomia.
.tomáš Slaninka
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Pond: Man, It Feels Like Space Again (Caroline)
Najzaujímavejšie veci na poli psychedelickej hudby k nám už pár rokov prilietajú od protinožcov. Najznámejším reprezentantom tejto podivuhodnej scény sú asi Tame Impala – kritikmi milovaní Austrálčania, ktorí minulé leto navštívili aj trenčianske letisko. Kapela, s ktorou sa Pond okrem viacerých členov a hudobného štýlu delia aj o stále (nezaslúžene) menšinové publikum. Albumová novinka Pond totiž patrí k tomu hudobne najosviežujúcemu, čo za posledné obdobie vzniklo. Trvá presne minútu, kým sa úvodná Waiting Around for Grace zmení z ukňučanej meditácie na plnohodnotnú gitarovú vypaľovačku s prvým tohtoročným riffom, ktorý nebudete vedieť dostať z hlavy. Ani potom však Man, It Feels Like Space Again neskĺzne do nebezpečných vôd bezcieľnieho vyhrávania. Každá jedna z deviatky vesmírnych misií má svoj vopred určený a v rámci žánru až prekvapivo pochopiteľný zmysel.
.filip Olšovský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.