Rande bol najprv vážny, až oficiálny proces. „Po príjemnej jazde sme prišli asi o druhej domov, práve v čase, keď bola krása slečny J. vo svojej poludňajšej nádhere,“ cituje History.org list Petera S. Randolpha z roku 1787. „Po večeri sme sa zhromaždili v hale, kde nás sladká Judah potešila svojou nádhernou hudbou.“ Pri oficiálnosti to však dlho nezostalo. S každou technologickou novinkou sa zmenil aj spôsob, akým sa stretávali ľudia. Vďaka bicyklu sa mohol párik vzdialiť pozorným rodičovským očiam a užiť si chvíľu samoty. Vďaka telefónu sa už nemuseli rozprávať iba počas stretnutí, ale pokojne každý deň. Auto veci zjednodušilo ešte viac a poskytovalo rovno miesto na randenie. Jedna vec sa však dlho nezmenila – rande sa držalo niektorých predpísaných pravidiel a ak chcel chlapec vyhrať srdce svojej milej, musel sa správať ako džentlmen.
.digitálne zoznámenie
Aj keď sa hovorí, že internet vďačí za svoju popularitu pornu, viac ľudí si ho dalo zaviesť z romantickejšieho dôvodu. Už počas osemdesiatych rokov – ešte predtým, než vznikla v CERN-e prvá webová stránka – existovali četové miestnosti, určené na zoznamovanie sa a hľadanie partnera. Ponúkali pomernú anonymitu, interaktivitu a zároveň široký výber potenciálnych spoločníkov a spoločníčok. Keď nadišla éra webu, prišla v roku 1995 aj prvá zoznamka Match.com. Jej fenomenálny úspech potom mnohí kopírovali a z internetového randenia sa stal kultúrny fenomén, čo najlepšie dokumentuje film Láska cez internet (You got mail, 1998). Jeho zápletka pekne sumarizuje hlavné špecifikum online zoznamovania. Aj keď hlavní hrdinovia Tom Hanks a Meg Ryanová sú v reálnom svete rozhádaní konkurenti, ktorí by sa nikdy nedali dokopy, internet im umožní nájsť si k sebe cestu.
Keď hľadáte medzi známymi, spolužiakmi či kolegami, vyberáte si možno z niekoľkých desiatok partnerov, ktorí pripadajú do úvahy, na webe ich môžete nájsť tisíce – a ak sa radi presťahujete na druhú stranu zemegule, aj niekoľko miliónov. Match.com má 21 miliónov členov. Sieť Affinitas, kam patrí aj slovenský web Partner na úrovni, má zaregistrovaných 13 miliónov ľudí. Podľa nedávnej štatistiky Pew Research Center každý deviaty Američan niekedy využil online zoznamku, čo je asi 35 miliónov ľudí. Keď sa registrujete na zoznamke, najskôr musíte vyplniť viac políčok ako v daňovom priznaní, a servery v dátovom centre ich rozoberú, aby vám našli ideálneho partnera na základe desiatok parametrov – od výšky, finančnej situácie, obľúbených činností až po povahu. Výber je teda menej impulzívny, a skôr ako zo srdca vychádza z rozumu.
.šťastné e-vzťahy
Nie je to nič nové, už na začiatku 18. storočia vznikla prvá „manželská agentúra“. Tá uverejňovala v tlači inzeráty svojich klientov – zúfalých mužov, ktorým sa nepodarilo nájsť partnerku klasicky. Manželské agentúry sa časom zmenili na zoznamovacie strany v denníkoch a týždenníkoch a neskôr prišli aj ďalšie formy: najskôr telefonické zoznamky, potom videozoznamky, a napokon televízne zoznamky. Žiadna z nich však nikdy nepredstihla klasické pozvanie na rande. Až kým neprišli online zoznamky. Hanbliví ľudia na ňom nie sú v nevýhode, vie byť veľmi cielený aj veľmi rôznorodý, a vo svojej podstate je oveľa osobnejší než noviny alebo televízia.
Spolu s rozmachom online zoznamiek sa podľa odborníkov menia aj pravidlá vzťahov. Štúdia, ktorú vypracoval John Cacioppo z Chicagskej univerzity (výskum sponzoroval zoznamovací portál eHarmony), hovorí, že ľudia, ktorí sa spoznali online, sa rozchádzajú o niečo menej ako tí, čo sa spoznali v práci alebo cez kamarátov (5,96 percenta verzus 7,67 percenta počas sledovaného sedemročného obdobia). „Tieto dáta naznačujú, že internet môže upravovať dynamiku a výsledok manželstva samotného,“ hovorí Cacioppo. Mení sa aj vnímanie takýchto vzťahov. Čím viac ľudí má vo svojom okolí párik, ktorý sa stretol online, tým priaznivejšie sa pozerajú na podobné služby. Až 59 percent používateľov internetu v USA v prieskume odpovedalo, že online zoznamky sú dobrý spôsob, ako spoznať nových ľudí. Viac než polovica si myslí, že online zoznamky umožnia nájsť lepšieho partnera, lebo tam môžu spoznať a vybrať si z veľkého množstva ľudí.
Niektorí odborníci si, naopak, myslia, že vďaka internetu ľudia oveľa viac špekulujú. „Prvok záväzku je založený na dostupnosti alternatív,“ hovorí v rozhovore pre USA Today Dan Slater, autor knihy Láska v čase algoritmov: Ako technológia mení stretávanie a párenie. „Online randenie spôsobilo, že veľa ľudí má pocit, že majú na výber oveľa viac možností ako kedysi.“ To podľa neho ovplyvňuje ich promiskuitu. Roľník v 19. storočí, ktorý mal v päťkilometrovom okolí jedinú rovesníčku, sa jednoducho musel snažiť. Dnes si môže nájsť cez web stovky ďalších.
.chceš sa stretnúť alebo čo
Z e-vzťahov postupne vzišli aj plnohodnotné manželstvá. Štúdia eHarmony, ktorá sa pozerala iba na americké svadby medzi rokmi 2005 a 2012, zistila, že na webe mal počiatok každý tretí sobáš. Podľa ich čísiel sa bude do roku 2031 takto začínať polovica nových vzťahov – to znamená, že webové zoznamovanie bude rovnako bežné ako to tradičné. Do roku 2040 má byť online stretnutie štandard, a uprednostňovať ho má až 70 percent ľudí. V takomto prostredí sa gavalierstvo a tradičné rande – večera, kino alebo koncert – postupne vytráca. Chlapec už dievča nemusí ohúriť pri prvom stretnutí, lebo to je pravdepodobne z veľkej časti rozhodnuté ešte pred ich úvodným randevú. Tiež sa mu vzorným správaním nepodarí nič zatajiť, lebo dievča ho môže mať vďaka sociálnym sieťam preklepnutého lepšie než tajná služba.
Niekedy sa to však môže zvrhnúť. New York Times pred dvoma rokmi opísal skutočný príbeh párika, ktorý sa spoznal na internete a ich komunikácia v skutočnom svete viazla. Nápadník istej Shani Silverovej sa v dohodnutý večer najprv dlho neozýval. O 10.30 jej konečne napísal esemesku: „Čau, som v Pub & Kitchen, chceš sa stretnúť na drink alebo čo?“ Vzápätí nato jej prišla druhá správa: „Som tu s pár kamošmi z výšky.“
Rande na klasickú tému, s riadnym pozvaním, sa teda zo súčasného života neúprosne vytráca. Nahrádzajú ich amorfné stretnutia, ktoré nemajú jasný začiatok, koniec, ani priebeh. Ľudia si nechávajú radšej dvere otvorené a takto dúfajú, že nič nepokazia, aj keď niekedy je to presne naopak.
.algoritmický amor
Veľkú úlohu zohrávajú aj mobily. Okrem toho, že majú potenciál zničiť romantickú chvíľu, mnohí ho využívajú aj na hľadanie partnerov. Aplikácia Tinder, ktorá za dva roky existencie získala viac než desať miliónov používateľov, vznikla ako filozofický náprotivok online zoznamiek. Kým tie boli až prehnane racionálne (človek strávil hodinu vypĺňaním profilu) Tinder je absolútne jednoduchý. Postupne sa vám zobrazujú ľudia určeného veku a pohlavia vo vašom okolí – fotka a krátky popis. Ak potiahnete doprava, človek sa vám páči, ak doľava, nepáči. Pokiaľ je náklonnosť recipročná, chlapec a dievča sa spoja a môžu si dohodnúť stretnutie. Podobne funguje aplikácia Grindr, zameraná na gejov a bisexuálov. Ak máte teda zaujímavý profil, nie je problém si nové rande (alebo skôr stretnutie) dohodnúť za pár minút. Mobilné zoznamky bývajú často kritizované za to, že sú povrchné a sústreďujú sa najmä na vzhľad. Na druhej strane, z výberu partnera robia opäť pomerne impulzívne, neracionálne rozhodnutie, rovnako ako to bolo pred internetom.
Pri mobiloch však zrejme neskončíme. Niektorí odborníci si myslia, že webové služby by sa mohli začať spoliehať na algoritmy, ktoré nebudú pracovať s vyplnenými políčkami v profile, ale s tým, ako sa človek na webstránke naozaj správa a ktorých potenciálnych partnerov si vyberá. Stroj vám teda vyberie ideálneho partnera bez toho, aby sa pýtal. Vzdialenému pozorovateľovi sa to môže zdať celkom strašidelné. Ako keby z procesu výberu partnera postupne mizlo všetko zábavné, ľudské a stával sa z toho nezmysel. V skutočnosti je to naopak. Ľudia si chcú vybrať z čo najväčšieho množstva a čo najlepšie – a na to dáva internet perfektný zmysel.
.autor je spolupracovník .týždňa.
.digitálne zoznámenie
Aj keď sa hovorí, že internet vďačí za svoju popularitu pornu, viac ľudí si ho dalo zaviesť z romantickejšieho dôvodu. Už počas osemdesiatych rokov – ešte predtým, než vznikla v CERN-e prvá webová stránka – existovali četové miestnosti, určené na zoznamovanie sa a hľadanie partnera. Ponúkali pomernú anonymitu, interaktivitu a zároveň široký výber potenciálnych spoločníkov a spoločníčok. Keď nadišla éra webu, prišla v roku 1995 aj prvá zoznamka Match.com. Jej fenomenálny úspech potom mnohí kopírovali a z internetového randenia sa stal kultúrny fenomén, čo najlepšie dokumentuje film Láska cez internet (You got mail, 1998). Jeho zápletka pekne sumarizuje hlavné špecifikum online zoznamovania. Aj keď hlavní hrdinovia Tom Hanks a Meg Ryanová sú v reálnom svete rozhádaní konkurenti, ktorí by sa nikdy nedali dokopy, internet im umožní nájsť si k sebe cestu.
Keď hľadáte medzi známymi, spolužiakmi či kolegami, vyberáte si možno z niekoľkých desiatok partnerov, ktorí pripadajú do úvahy, na webe ich môžete nájsť tisíce – a ak sa radi presťahujete na druhú stranu zemegule, aj niekoľko miliónov. Match.com má 21 miliónov členov. Sieť Affinitas, kam patrí aj slovenský web Partner na úrovni, má zaregistrovaných 13 miliónov ľudí. Podľa nedávnej štatistiky Pew Research Center každý deviaty Američan niekedy využil online zoznamku, čo je asi 35 miliónov ľudí. Keď sa registrujete na zoznamke, najskôr musíte vyplniť viac políčok ako v daňovom priznaní, a servery v dátovom centre ich rozoberú, aby vám našli ideálneho partnera na základe desiatok parametrov – od výšky, finančnej situácie, obľúbených činností až po povahu. Výber je teda menej impulzívny, a skôr ako zo srdca vychádza z rozumu.
.šťastné e-vzťahy
Nie je to nič nové, už na začiatku 18. storočia vznikla prvá „manželská agentúra“. Tá uverejňovala v tlači inzeráty svojich klientov – zúfalých mužov, ktorým sa nepodarilo nájsť partnerku klasicky. Manželské agentúry sa časom zmenili na zoznamovacie strany v denníkoch a týždenníkoch a neskôr prišli aj ďalšie formy: najskôr telefonické zoznamky, potom videozoznamky, a napokon televízne zoznamky. Žiadna z nich však nikdy nepredstihla klasické pozvanie na rande. Až kým neprišli online zoznamky. Hanbliví ľudia na ňom nie sú v nevýhode, vie byť veľmi cielený aj veľmi rôznorodý, a vo svojej podstate je oveľa osobnejší než noviny alebo televízia.
Spolu s rozmachom online zoznamiek sa podľa odborníkov menia aj pravidlá vzťahov. Štúdia, ktorú vypracoval John Cacioppo z Chicagskej univerzity (výskum sponzoroval zoznamovací portál eHarmony), hovorí, že ľudia, ktorí sa spoznali online, sa rozchádzajú o niečo menej ako tí, čo sa spoznali v práci alebo cez kamarátov (5,96 percenta verzus 7,67 percenta počas sledovaného sedemročného obdobia). „Tieto dáta naznačujú, že internet môže upravovať dynamiku a výsledok manželstva samotného,“ hovorí Cacioppo. Mení sa aj vnímanie takýchto vzťahov. Čím viac ľudí má vo svojom okolí párik, ktorý sa stretol online, tým priaznivejšie sa pozerajú na podobné služby. Až 59 percent používateľov internetu v USA v prieskume odpovedalo, že online zoznamky sú dobrý spôsob, ako spoznať nových ľudí. Viac než polovica si myslí, že online zoznamky umožnia nájsť lepšieho partnera, lebo tam môžu spoznať a vybrať si z veľkého množstva ľudí.
Niektorí odborníci si, naopak, myslia, že vďaka internetu ľudia oveľa viac špekulujú. „Prvok záväzku je založený na dostupnosti alternatív,“ hovorí v rozhovore pre USA Today Dan Slater, autor knihy Láska v čase algoritmov: Ako technológia mení stretávanie a párenie. „Online randenie spôsobilo, že veľa ľudí má pocit, že majú na výber oveľa viac možností ako kedysi.“ To podľa neho ovplyvňuje ich promiskuitu. Roľník v 19. storočí, ktorý mal v päťkilometrovom okolí jedinú rovesníčku, sa jednoducho musel snažiť. Dnes si môže nájsť cez web stovky ďalších.
.chceš sa stretnúť alebo čo
Z e-vzťahov postupne vzišli aj plnohodnotné manželstvá. Štúdia eHarmony, ktorá sa pozerala iba na americké svadby medzi rokmi 2005 a 2012, zistila, že na webe mal počiatok každý tretí sobáš. Podľa ich čísiel sa bude do roku 2031 takto začínať polovica nových vzťahov – to znamená, že webové zoznamovanie bude rovnako bežné ako to tradičné. Do roku 2040 má byť online stretnutie štandard, a uprednostňovať ho má až 70 percent ľudí. V takomto prostredí sa gavalierstvo a tradičné rande – večera, kino alebo koncert – postupne vytráca. Chlapec už dievča nemusí ohúriť pri prvom stretnutí, lebo to je pravdepodobne z veľkej časti rozhodnuté ešte pred ich úvodným randevú. Tiež sa mu vzorným správaním nepodarí nič zatajiť, lebo dievča ho môže mať vďaka sociálnym sieťam preklepnutého lepšie než tajná služba.
Niekedy sa to však môže zvrhnúť. New York Times pred dvoma rokmi opísal skutočný príbeh párika, ktorý sa spoznal na internete a ich komunikácia v skutočnom svete viazla. Nápadník istej Shani Silverovej sa v dohodnutý večer najprv dlho neozýval. O 10.30 jej konečne napísal esemesku: „Čau, som v Pub & Kitchen, chceš sa stretnúť na drink alebo čo?“ Vzápätí nato jej prišla druhá správa: „Som tu s pár kamošmi z výšky.“
Rande na klasickú tému, s riadnym pozvaním, sa teda zo súčasného života neúprosne vytráca. Nahrádzajú ich amorfné stretnutia, ktoré nemajú jasný začiatok, koniec, ani priebeh. Ľudia si nechávajú radšej dvere otvorené a takto dúfajú, že nič nepokazia, aj keď niekedy je to presne naopak.
.algoritmický amor
Veľkú úlohu zohrávajú aj mobily. Okrem toho, že majú potenciál zničiť romantickú chvíľu, mnohí ho využívajú aj na hľadanie partnerov. Aplikácia Tinder, ktorá za dva roky existencie získala viac než desať miliónov používateľov, vznikla ako filozofický náprotivok online zoznamiek. Kým tie boli až prehnane racionálne (človek strávil hodinu vypĺňaním profilu) Tinder je absolútne jednoduchý. Postupne sa vám zobrazujú ľudia určeného veku a pohlavia vo vašom okolí – fotka a krátky popis. Ak potiahnete doprava, človek sa vám páči, ak doľava, nepáči. Pokiaľ je náklonnosť recipročná, chlapec a dievča sa spoja a môžu si dohodnúť stretnutie. Podobne funguje aplikácia Grindr, zameraná na gejov a bisexuálov. Ak máte teda zaujímavý profil, nie je problém si nové rande (alebo skôr stretnutie) dohodnúť za pár minút. Mobilné zoznamky bývajú často kritizované za to, že sú povrchné a sústreďujú sa najmä na vzhľad. Na druhej strane, z výberu partnera robia opäť pomerne impulzívne, neracionálne rozhodnutie, rovnako ako to bolo pred internetom.
Pri mobiloch však zrejme neskončíme. Niektorí odborníci si myslia, že webové služby by sa mohli začať spoliehať na algoritmy, ktoré nebudú pracovať s vyplnenými políčkami v profile, ale s tým, ako sa človek na webstránke naozaj správa a ktorých potenciálnych partnerov si vyberá. Stroj vám teda vyberie ideálneho partnera bez toho, aby sa pýtal. Vzdialenému pozorovateľovi sa to môže zdať celkom strašidelné. Ako keby z procesu výberu partnera postupne mizlo všetko zábavné, ľudské a stával sa z toho nezmysel. V skutočnosti je to naopak. Ľudia si chcú vybrať z čo najväčšieho množstva a čo najlepšie – a na to dáva internet perfektný zmysel.
.autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.