Národný spravodajský odhad či hodnotenie (NIE – National Intelligence Estimate) je oficiálny dokument, ktorý je súhrnom názorov šestnástich spravodajských agentúr Spojených štátov amerických na niektorú vážnu bezpečnostnú otázku.
Začiatkom decembra priniesol najnovší NIE o iránskom nukleárnom zbrojnom programe prekvapenie, možno dokonca šok.
Ale prekvapenie či šok asi nie sú úplne vyčerpávajúcim opisom dôsledkov tejto správy. Postavila totiž na hlavu všetko, čo tvrdila americká Spravodajská komunita dovtedy – s vážnymi implikáciami pre budúcu americkú politiku na širšom Strednom východe a možno aj pre bezpečie celého sveta.
.čo je NIE
Národný spravodajský odhad či hodnotenie (NIE) je ako celok spravidla utajený dokument, ktorý pripravuje takzvaná Spravodajská komunita Spojených štátov, ktorú tvorí 16 spravodajských agentúr či služieb. Z nich CIA je samostatná a patrí priamo pod vládu USA a zvyšných 15 sú spravodajské služby ministerstva obrany, ministerstva energetiky, ministerstva financií a podobne. Hlavou Spravodajskej komunity USA je riaditeľ národného spravodajstva (DNI – Director of National Intelligence) a jeho úrad. DNI je zároveň poradcom prezidenta Spojených štátov či Národnej bezpečnostnej rady. Súčasným DNI je Mike McConnell. Národná spravodajská rada (NIC – National Intelligence Council), ktorá riadi vypracúvanie spravodajských odhadov NIE, je orgán zriadený v roku 1973 a slúži ako most medzi spravodajskou komunitou a politickou komunitou. NIC by mala poskytovať politikom čo najlepšie, neskrášlené a nepredpojaté informácie – bez ohľadu na to, či sú v súlade so súčasnou americkou politikou.
NIE prezentujú to, čo si spravodajskí analytici myslia, že sa v budúcnosti stane v nejakej špecifickej oblasti na základe vyhodnocovania spravodajských informácií. Pri vypracovávaní NIE ide o zladenie rôznych názorov, ktoré môžu mať jednotlivé agentúry. V NIE sa používajú slovné spojenia ako usudzujeme (we judge), odhadujeme (we assess, we estimate). Používajú sa verbálne škály, ktoré označujú pravdepodobnosť (od „veľmi nepravdepodobne“ až po „takmer určite“). Ak sa nedá presnejšie odhadnúť pravdepodobnosť, či sa niečo stane, lebo informácie sú nedostupné, útržkovité či nedostatočné, používajú sa slovné spojenia ako „nemôžeme vylúčiť“ a podobne.
V NIE sa používa aj verbálne odstupňovanie dôvery v príslušný odhad či prognózu – vysoký stupeň dôvery, stredný stupeň a nízky stupeň dôvery. Vysoký stupeň dôvery znamená, že je odhad či úsudok založený na veľmi kvalitnej informácii, nie že je to zaručený fakt. Nízky stupeň dôvery vo všeobecnosti znamená, že dôveryhodnosť informácie je sporná alebo že informácia nie je dostatočne overená a overiteľná a podobne.
Najnovší NIE o iránskom nukleárnom zbrojnom programe má body od A až po H, ktoré nazýva „kľúčovými úsudkami“ (Key Judgements). Z toho stojí za úplné citovanie práve bod A, ktorý spôsobil taký zmätok:
.kľúčový úsudok A.
Usudzujeme s vysokým stupňom dôvery, že na jeseň roku 2003 pozastavil Teherán svoj nukleárny zbrojný program; (Poznámka pod čiarou : V kontexte tohto Odhadu sa pod „nukleárnym zbrojným programom“ rozumie konštrukcia iránskych zbraní a práce na získaní zbraňovej kvality a utajované práce na konverzii uránu a na obohacovaní uránu; nemáme na mysli priznané aktivity Iránu na civilných prácach spojených s konverziou a obohacovaním uránu.) odhadujeme tiež so stredným až vysokým stupňom dôvery, že Teherán si možnosť vyvinúť nukleárne zbrane drží prinajmenej otvorenú. Usudzujeme s vysokým stupňom dôvery, že pozastavenie a ohlásenie rozhodnutia Teheránu zastaviť svoj priznaný program obohacovania uránu a podpísať Dodatkový protokol (k Zmluve o nešírení nukleárnych zbraní), bolo najmä odpoveďou na zvyšujúci sa medzinárodný záujem a tlak v dôsledku odhalenia predtým nepriznaných nukleárnych aktivít Iránu.
. Odhadujeme s vysokým stupňom dôvery, že až do jesene 2003 pracovali iránske vojenské entity pod vedením vlády na vývoji nukleárnych zbraní.
. Usudzujeme s vysokým stupňom dôvery, že to pozastavenie trvalo najmenej niekoľko rokov. (Pre medzery v spravodajských informáciách, o ktorých diskutujeme na inom mieste NIE, však DOE /ministerstvo energetiky/ a NIC /Národná spravodajská rada – orgán tvorený riaditeľmi všetkých spravodajských služieb/ odhadujú iba so strednou mierou dôvery, že pozastavenie týchto aktivít predstavuje zastavenie celého iránskeho nukleárneho zbrojného programu.
. Odhadujeme sa stredným stupňom dôvery, že Teherán nenaštartoval znovu svoj nukleárny zbrojný program až do stredu roku 2007, ale nevieme, či má v súčasnosti úmysel mať nukleárnu zbraň.
. Naďalej odhadujeme so stredným až vysokým stupňom dôvery, že Irán v súčasnosti nemá nukleárnu zbraň.
. Rozhodnutie Teheránu pozastaviť svoj nukleárny zbrojný program naznačuje, že je menej odhodlaný vyvinúť nukleárne zbrane, než sme odhadovali v roku 2005. Náš odhad, že program bol pravdepodobne zastavený primárne v reakcii na medzinárodný tlak, naznačuje, že Irán môže byť zraniteľnejší (vonkajšími, poznámka prekladateľa) vplyvmi v tejto otázke, než sme predtým usudzovali.
.a ďalšie úsudky
Viaceré ďalšie „kľúčové úsudky“ sa venujú odhadom času, ktorý Irán potrebuje, aby sám vyrobil dostatok vysoko obohateného uránu na konštrukciu nukleárnej zbrane. O tom, že Irán obohacuje urán v centrifúgovom zariadení v Natanze, nepochybuje nikto. Konštatuje sa, že Irán dosiahol v roku 2007 významný pokrok v inštalovaní centrifúg a v obohacovaní uránu, ale NIE usudzuje – so stredným stupňom dôvery – že má ešte stále vážne technické problémy. Záver je, že najskôr bude Irán technicky schopný vyrobiť dostatok vysoko obohateného uránu na výrobu jadrovej zbrane koncom roku 2009, najpravdepodobnejšie však niekedy medzi rokmi 2010 a 2015. Viaceré kľúčové úsudky hovoria o tom, že Irán ďalej pracuje na nukleárnych aktivitách, ktoré môžu byť využité aj v zbrojnom programe.
Výborný je záver „kľúčového úsudku“ E, ktorý znie: „Podľa nášho úsudku iba politické rozhodnutie Iránu vzdať sa nukleárnych zbraní by dôveryhodne zabránilo Iránu vyrobiť jedného dňa nukleárne zbrane – a takéto rozhodnutie je vo svojej podstate reverzibilné.“
„Kľúčový úsudok“ H znie: „Odhadujeme s vysokým stupňom dôvery, že Irán má vedeckú, technickú a priemyselnú kapacitu vyrobiť prípadne nukleárne zbrane, ak sa tak rozhodne.“
.čože to odhadli?
Naozaj otvorenou otázkou je, ako sa podarilo americkej spravodajskej komunite, presnejšie povedané konečným redaktorom textu NIE, odlíšiť civilné a vojenské obohacovanie uránu. Ide o technicky presne rovnakú procedúru. A ako sa im podarilo vyrobiť taký mätúci text. Zdôrazňuje sa dramatický posun oproti NIE z roku 2005, ale nezdá sa, že by súčasný odhad vychádzal z iných informácií. Okrem asi troch zverejnených strán textu o „kľúčových úsudkoch“ je celý obsiahly text NIE utajený a jednoducho nemá zmysel hádať, na základe akých informácií a z akých zdrojov dospeli analytici k záveru, že Teherán svoj nukleárny zbrojný program pozastavil. Isté je, že ak sa aj ajatolláhovia v Teheráne rozhodli, že niečo pozastavia, o čom nahlas pochybuje napríklad aj izraelská spravodajská služba a viacerí americkí analytici, nik nevie, prečo to urobili. To, že ide o výsledok diplomatického tlaku, je odhad, ktorý nie je ničím doložený, v tomto prípade ide iba o dojem pisateľov konečného textu NIE a zrejme nie o spravodajské informácie.
NIE o iránskom nukleárnom zbrojnom programe vyvolalo diskusie. Vyjadrili sa k tomu okamžite a kriticky vo viacerých článkoch bezpečnostní analytici a odborníci na problematiku Iránu. Polemické názory spolupracovníkov vplyvného American Enterprise Institute Michaela Ledeena, Michaela Rubina, Johna Boltona a Davida Fruma prinášame v skrátenej podobe v pokračovaní tejto .kritickej prílohy.
Začiatkom decembra priniesol najnovší NIE o iránskom nukleárnom zbrojnom programe prekvapenie, možno dokonca šok.
Ale prekvapenie či šok asi nie sú úplne vyčerpávajúcim opisom dôsledkov tejto správy. Postavila totiž na hlavu všetko, čo tvrdila americká Spravodajská komunita dovtedy – s vážnymi implikáciami pre budúcu americkú politiku na širšom Strednom východe a možno aj pre bezpečie celého sveta.
.čo je NIE
Národný spravodajský odhad či hodnotenie (NIE) je ako celok spravidla utajený dokument, ktorý pripravuje takzvaná Spravodajská komunita Spojených štátov, ktorú tvorí 16 spravodajských agentúr či služieb. Z nich CIA je samostatná a patrí priamo pod vládu USA a zvyšných 15 sú spravodajské služby ministerstva obrany, ministerstva energetiky, ministerstva financií a podobne. Hlavou Spravodajskej komunity USA je riaditeľ národného spravodajstva (DNI – Director of National Intelligence) a jeho úrad. DNI je zároveň poradcom prezidenta Spojených štátov či Národnej bezpečnostnej rady. Súčasným DNI je Mike McConnell. Národná spravodajská rada (NIC – National Intelligence Council), ktorá riadi vypracúvanie spravodajských odhadov NIE, je orgán zriadený v roku 1973 a slúži ako most medzi spravodajskou komunitou a politickou komunitou. NIC by mala poskytovať politikom čo najlepšie, neskrášlené a nepredpojaté informácie – bez ohľadu na to, či sú v súlade so súčasnou americkou politikou.
NIE prezentujú to, čo si spravodajskí analytici myslia, že sa v budúcnosti stane v nejakej špecifickej oblasti na základe vyhodnocovania spravodajských informácií. Pri vypracovávaní NIE ide o zladenie rôznych názorov, ktoré môžu mať jednotlivé agentúry. V NIE sa používajú slovné spojenia ako usudzujeme (we judge), odhadujeme (we assess, we estimate). Používajú sa verbálne škály, ktoré označujú pravdepodobnosť (od „veľmi nepravdepodobne“ až po „takmer určite“). Ak sa nedá presnejšie odhadnúť pravdepodobnosť, či sa niečo stane, lebo informácie sú nedostupné, útržkovité či nedostatočné, používajú sa slovné spojenia ako „nemôžeme vylúčiť“ a podobne.
V NIE sa používa aj verbálne odstupňovanie dôvery v príslušný odhad či prognózu – vysoký stupeň dôvery, stredný stupeň a nízky stupeň dôvery. Vysoký stupeň dôvery znamená, že je odhad či úsudok založený na veľmi kvalitnej informácii, nie že je to zaručený fakt. Nízky stupeň dôvery vo všeobecnosti znamená, že dôveryhodnosť informácie je sporná alebo že informácia nie je dostatočne overená a overiteľná a podobne.
Najnovší NIE o iránskom nukleárnom zbrojnom programe má body od A až po H, ktoré nazýva „kľúčovými úsudkami“ (Key Judgements). Z toho stojí za úplné citovanie práve bod A, ktorý spôsobil taký zmätok:
.kľúčový úsudok A.
Usudzujeme s vysokým stupňom dôvery, že na jeseň roku 2003 pozastavil Teherán svoj nukleárny zbrojný program; (Poznámka pod čiarou : V kontexte tohto Odhadu sa pod „nukleárnym zbrojným programom“ rozumie konštrukcia iránskych zbraní a práce na získaní zbraňovej kvality a utajované práce na konverzii uránu a na obohacovaní uránu; nemáme na mysli priznané aktivity Iránu na civilných prácach spojených s konverziou a obohacovaním uránu.) odhadujeme tiež so stredným až vysokým stupňom dôvery, že Teherán si možnosť vyvinúť nukleárne zbrane drží prinajmenej otvorenú. Usudzujeme s vysokým stupňom dôvery, že pozastavenie a ohlásenie rozhodnutia Teheránu zastaviť svoj priznaný program obohacovania uránu a podpísať Dodatkový protokol (k Zmluve o nešírení nukleárnych zbraní), bolo najmä odpoveďou na zvyšujúci sa medzinárodný záujem a tlak v dôsledku odhalenia predtým nepriznaných nukleárnych aktivít Iránu.
. Odhadujeme s vysokým stupňom dôvery, že až do jesene 2003 pracovali iránske vojenské entity pod vedením vlády na vývoji nukleárnych zbraní.
. Usudzujeme s vysokým stupňom dôvery, že to pozastavenie trvalo najmenej niekoľko rokov. (Pre medzery v spravodajských informáciách, o ktorých diskutujeme na inom mieste NIE, však DOE /ministerstvo energetiky/ a NIC /Národná spravodajská rada – orgán tvorený riaditeľmi všetkých spravodajských služieb/ odhadujú iba so strednou mierou dôvery, že pozastavenie týchto aktivít predstavuje zastavenie celého iránskeho nukleárneho zbrojného programu.
. Odhadujeme sa stredným stupňom dôvery, že Teherán nenaštartoval znovu svoj nukleárny zbrojný program až do stredu roku 2007, ale nevieme, či má v súčasnosti úmysel mať nukleárnu zbraň.
. Naďalej odhadujeme so stredným až vysokým stupňom dôvery, že Irán v súčasnosti nemá nukleárnu zbraň.
. Rozhodnutie Teheránu pozastaviť svoj nukleárny zbrojný program naznačuje, že je menej odhodlaný vyvinúť nukleárne zbrane, než sme odhadovali v roku 2005. Náš odhad, že program bol pravdepodobne zastavený primárne v reakcii na medzinárodný tlak, naznačuje, že Irán môže byť zraniteľnejší (vonkajšími, poznámka prekladateľa) vplyvmi v tejto otázke, než sme predtým usudzovali.
.a ďalšie úsudky
Viaceré ďalšie „kľúčové úsudky“ sa venujú odhadom času, ktorý Irán potrebuje, aby sám vyrobil dostatok vysoko obohateného uránu na konštrukciu nukleárnej zbrane. O tom, že Irán obohacuje urán v centrifúgovom zariadení v Natanze, nepochybuje nikto. Konštatuje sa, že Irán dosiahol v roku 2007 významný pokrok v inštalovaní centrifúg a v obohacovaní uránu, ale NIE usudzuje – so stredným stupňom dôvery – že má ešte stále vážne technické problémy. Záver je, že najskôr bude Irán technicky schopný vyrobiť dostatok vysoko obohateného uránu na výrobu jadrovej zbrane koncom roku 2009, najpravdepodobnejšie však niekedy medzi rokmi 2010 a 2015. Viaceré kľúčové úsudky hovoria o tom, že Irán ďalej pracuje na nukleárnych aktivitách, ktoré môžu byť využité aj v zbrojnom programe.
Výborný je záver „kľúčového úsudku“ E, ktorý znie: „Podľa nášho úsudku iba politické rozhodnutie Iránu vzdať sa nukleárnych zbraní by dôveryhodne zabránilo Iránu vyrobiť jedného dňa nukleárne zbrane – a takéto rozhodnutie je vo svojej podstate reverzibilné.“
„Kľúčový úsudok“ H znie: „Odhadujeme s vysokým stupňom dôvery, že Irán má vedeckú, technickú a priemyselnú kapacitu vyrobiť prípadne nukleárne zbrane, ak sa tak rozhodne.“
.čože to odhadli?
Naozaj otvorenou otázkou je, ako sa podarilo americkej spravodajskej komunite, presnejšie povedané konečným redaktorom textu NIE, odlíšiť civilné a vojenské obohacovanie uránu. Ide o technicky presne rovnakú procedúru. A ako sa im podarilo vyrobiť taký mätúci text. Zdôrazňuje sa dramatický posun oproti NIE z roku 2005, ale nezdá sa, že by súčasný odhad vychádzal z iných informácií. Okrem asi troch zverejnených strán textu o „kľúčových úsudkoch“ je celý obsiahly text NIE utajený a jednoducho nemá zmysel hádať, na základe akých informácií a z akých zdrojov dospeli analytici k záveru, že Teherán svoj nukleárny zbrojný program pozastavil. Isté je, že ak sa aj ajatolláhovia v Teheráne rozhodli, že niečo pozastavia, o čom nahlas pochybuje napríklad aj izraelská spravodajská služba a viacerí americkí analytici, nik nevie, prečo to urobili. To, že ide o výsledok diplomatického tlaku, je odhad, ktorý nie je ničím doložený, v tomto prípade ide iba o dojem pisateľov konečného textu NIE a zrejme nie o spravodajské informácie.
NIE o iránskom nukleárnom zbrojnom programe vyvolalo diskusie. Vyjadrili sa k tomu okamžite a kriticky vo viacerých článkoch bezpečnostní analytici a odborníci na problematiku Iránu. Polemické názory spolupracovníkov vplyvného American Enterprise Institute Michaela Ledeena, Michaela Rubina, Johna Boltona a Davida Fruma prinášame v skrátenej podobe v pokračovaní tejto .kritickej prílohy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.