Keď šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič, v kaviarni pri kamilkovom čaji vysvetľuje svoj referendový zámer, dáva si pozor, aby k slovíčku referendum vždy pripojil prívlastok hĺbkové. Také bude podľa neho preto, lebo sa „opraví Slovensko“ a „zalepia všetky diery, cez ktoré politici tunelujú krajinu“.
Referendum avizoval Matovič už pred rokom, keď však so svojou iniciatívou prišla Aliancia za rodinu, rozhodli sa to svoje odložiť. „S alianciou sme sa vtedy stretli a hovorili sme aj o tom, či by sa obidve iniciatívy nedali spojiť. Aj v našom referende sme sa chceli pýtať na adopcie detí homosexuálnymi pármi. Nevyšlo to, a tak sme sa rozhodli im nekonkurovať,“ hovorí Matovič. V pripravovanom referende chcú mať vraj niekoľko desiatok otázok, z ktorých až tri štvrtiny budú mať protikorupčný charakter. Ľudí sa chcú napríklad pýtať, či súhlasia, aby politika nemala žiaden personálny vplyv na obsadenie vedenia polície, prokuratúry či súdov. Čo sa stane, ak ľudia odpovedia áno? Podľa Igora Matoviča je odpoveď jednoduchá: „Polícia získa samosprávu, aby si policajti sami mohli delegovať svoje vedenie.“ Jedna z referendových otázok sa má týkať aj zrušenia kvóra potrebného na to, aby ľudové hlasovanie bolo platné.
Podpisy na referendum nechcú Obyčajní ľudia zbierať na ulici, ale svojho vyškoleného človeka plánujú vyslať do každej domácnosti. „Bude sa snažiť vysvetliť jednotlivé otázky a zostane tam k dispozícií toľko, koľko bude treba. Zároveň budú naši ľudia zbierať podpisy. Chceme zo zberu podpisov urobiť veľkú osvetovú kampaň, v rámci ktorej budeme ľuďom vysvetľovať aj rozdiel medzi vládou a parlamentom, aké je zadĺženie, rozpočtový deficit, aby s nimi politici nemohli narábať, ako s nevedomou masou,“ vysvetľuje Matovič. Do celej akcie chcú zapojiť tisíc až tisícpäťsto dobrovoľníkov, na každého majú pripadnúť dve až tri dediny. Pokiaľ ide o financie, šetriť „matovičovci“ musieť nebudú. K dispozícií majú 3,7 milióna eur z peňazí, ktoré získali za prechádzajúce parlamentné voľby. Zoznam referendových otázok chcú zverejniť do mesiaca, podrobiť ich verejnej debate a potom začať so zberom podpisov. Výhradu, že celá akcia je len šikovnou straníckou predvolebnou akciou, s cieľom, čo najviac mobilizovať svojich voličov, Igor Matovič odmieta ležérnym mávnutím ruky. „Kedy nie je pred voľbami? Stále je pred nejakými voľbami, čiže tento argument bude vždy niekto vyťahovať. Počítame s tým, že to budú klasické politické strany o nás hovoriť, ale zároveň platí, že my sme podpisy pôvodne chceli začať zbierať už minulý rok.“
.zabitá diskusia
Igor Matovič síce môže tvrdiť čokoľvek, ale to, že jeho referendová iniciatíva bude ťažiskom volebnej kampane Obyčajných ľudí, je holý fakt. Nie je nakoniec prvým politikom, ktorý chcel plebiscit využiť aj na stranícku mobilizáciu. Pred ním to už urobil Ján Ľupták (preukazovanie finančných prostriedkov použitých v privatizácii), ale aj pravicové strany KDH, DÚ a DS (priama voľba prezidenta), či pred niekoľkými rokmi Richard Sulík. Aktuálne sa o to s petíciou za finančnú odluku cirkvi od štátu snaží tiež Juraj Miškov so svojou stranou Skok. Problém Igora Matoviča a jeho referenda spočíva v niečom inom. Lepšie povedané, problémov je hneď niekoľko. Prvým je veľkoleposť jeho plánu, ktorý naozaj vedie k podozrenie hraničiacemu s istotou, že viac ako o tému mu ide o marketing. O desiatkach otázok sa jednoducho nedá viesť zmysluplná verejná debata. Naopak, takým počtom otvorených problémov sa každý pokus o ňu dá spoľahlivo paralyzovať. Ak by niekto naozaj seriózne chcel prostredníctvom referenda dosiahnuť pokrok v boji proti korupcii, tak by si vybral, jeden, dva problémy, navrhol by konkrétne opatrenia a tie by sa snažil vo vyvolanej verejnej debate presadzovať. Z doterajších slov Igora Matoviča však vyplýva skôr to, že otvorí desiatky problémov a navrhne len veľmi málo konkrétnych riešení.
.radšej hamovať
A v tom spočíva ďalšia vada jeho referenda. Ak aj s nejakými riešeniami príde, s veľkou pravdepodobnosťou to nebudú tie pravé. Teda tie, ktoré by aj skutočne pomohli vyriešiť problém. Dôkazom je už teraz tých niekoľko málo konkrétností, ktoré líder Obyčajných ľudí o svojom referende hovorí.
Skúsme si predstaviť, že by referendum bolo platné a ľudia by súhlasili napríklad s tým, že politici by nemali mať žiaden personálny vplyv na obsadenie vedenia polície. Čo by nasledovalo potom? Igor Matovič na to reaguje, že potom by politici mali presadiť akýsi samosprávny model polície. To znamená, že vedenie by si volili policajti sami. Bolo by to však riešenie problému korupcie policajtov alebo neschopnosti polície vyšetriť korupčné kauzy politikov? Kto má tendenciu tomu uveriť, nech si spomenie na súdnictvo, ktoré kedysi dostalo od politikov do daru samosprávny model. Aj keď nie tak úplne neobmedzený, ako si predstavuje Matovič. Jeho prvým výsledkom bol model na obraz Štefana Harabina, ktorého povalenie si vyžiadalo práve intervenciu politikov.
Doterajšia skúsenosť nám hovorí, že fungovanie polície a prokuratúry ako uzavretých systémov, bez možnosti korekcií zvonku, je rovnako veľkým rizikom ako nadužívanie politických zásahov do týchto inštitúcií. Dokonca možno aj väčším, pretože politik s dobrými nápadmi a správnymi cieľmi (aj takí sa občas vyskytnú) sa dá zo systému vypudiť ťažšie, ako ušľachtilý policajt zo zboru ovládnutého gaunermi.
Nik nemôže Igorovi Matovičovi a jeho strane uprieť právo organizovať referendum. Ak to však myslí s touto krajinou vážne, mal by ešte chvíľu rozmýšľať a najmä brzdiť.
Ale, keď tie voľby sa tak nezadržateľne blížia.
Referendum avizoval Matovič už pred rokom, keď však so svojou iniciatívou prišla Aliancia za rodinu, rozhodli sa to svoje odložiť. „S alianciou sme sa vtedy stretli a hovorili sme aj o tom, či by sa obidve iniciatívy nedali spojiť. Aj v našom referende sme sa chceli pýtať na adopcie detí homosexuálnymi pármi. Nevyšlo to, a tak sme sa rozhodli im nekonkurovať,“ hovorí Matovič. V pripravovanom referende chcú mať vraj niekoľko desiatok otázok, z ktorých až tri štvrtiny budú mať protikorupčný charakter. Ľudí sa chcú napríklad pýtať, či súhlasia, aby politika nemala žiaden personálny vplyv na obsadenie vedenia polície, prokuratúry či súdov. Čo sa stane, ak ľudia odpovedia áno? Podľa Igora Matoviča je odpoveď jednoduchá: „Polícia získa samosprávu, aby si policajti sami mohli delegovať svoje vedenie.“ Jedna z referendových otázok sa má týkať aj zrušenia kvóra potrebného na to, aby ľudové hlasovanie bolo platné.
Podpisy na referendum nechcú Obyčajní ľudia zbierať na ulici, ale svojho vyškoleného človeka plánujú vyslať do každej domácnosti. „Bude sa snažiť vysvetliť jednotlivé otázky a zostane tam k dispozícií toľko, koľko bude treba. Zároveň budú naši ľudia zbierať podpisy. Chceme zo zberu podpisov urobiť veľkú osvetovú kampaň, v rámci ktorej budeme ľuďom vysvetľovať aj rozdiel medzi vládou a parlamentom, aké je zadĺženie, rozpočtový deficit, aby s nimi politici nemohli narábať, ako s nevedomou masou,“ vysvetľuje Matovič. Do celej akcie chcú zapojiť tisíc až tisícpäťsto dobrovoľníkov, na každého majú pripadnúť dve až tri dediny. Pokiaľ ide o financie, šetriť „matovičovci“ musieť nebudú. K dispozícií majú 3,7 milióna eur z peňazí, ktoré získali za prechádzajúce parlamentné voľby. Zoznam referendových otázok chcú zverejniť do mesiaca, podrobiť ich verejnej debate a potom začať so zberom podpisov. Výhradu, že celá akcia je len šikovnou straníckou predvolebnou akciou, s cieľom, čo najviac mobilizovať svojich voličov, Igor Matovič odmieta ležérnym mávnutím ruky. „Kedy nie je pred voľbami? Stále je pred nejakými voľbami, čiže tento argument bude vždy niekto vyťahovať. Počítame s tým, že to budú klasické politické strany o nás hovoriť, ale zároveň platí, že my sme podpisy pôvodne chceli začať zbierať už minulý rok.“
.zabitá diskusia
Igor Matovič síce môže tvrdiť čokoľvek, ale to, že jeho referendová iniciatíva bude ťažiskom volebnej kampane Obyčajných ľudí, je holý fakt. Nie je nakoniec prvým politikom, ktorý chcel plebiscit využiť aj na stranícku mobilizáciu. Pred ním to už urobil Ján Ľupták (preukazovanie finančných prostriedkov použitých v privatizácii), ale aj pravicové strany KDH, DÚ a DS (priama voľba prezidenta), či pred niekoľkými rokmi Richard Sulík. Aktuálne sa o to s petíciou za finančnú odluku cirkvi od štátu snaží tiež Juraj Miškov so svojou stranou Skok. Problém Igora Matoviča a jeho referenda spočíva v niečom inom. Lepšie povedané, problémov je hneď niekoľko. Prvým je veľkoleposť jeho plánu, ktorý naozaj vedie k podozrenie hraničiacemu s istotou, že viac ako o tému mu ide o marketing. O desiatkach otázok sa jednoducho nedá viesť zmysluplná verejná debata. Naopak, takým počtom otvorených problémov sa každý pokus o ňu dá spoľahlivo paralyzovať. Ak by niekto naozaj seriózne chcel prostredníctvom referenda dosiahnuť pokrok v boji proti korupcii, tak by si vybral, jeden, dva problémy, navrhol by konkrétne opatrenia a tie by sa snažil vo vyvolanej verejnej debate presadzovať. Z doterajších slov Igora Matoviča však vyplýva skôr to, že otvorí desiatky problémov a navrhne len veľmi málo konkrétnych riešení.
.radšej hamovať
A v tom spočíva ďalšia vada jeho referenda. Ak aj s nejakými riešeniami príde, s veľkou pravdepodobnosťou to nebudú tie pravé. Teda tie, ktoré by aj skutočne pomohli vyriešiť problém. Dôkazom je už teraz tých niekoľko málo konkrétností, ktoré líder Obyčajných ľudí o svojom referende hovorí.
Skúsme si predstaviť, že by referendum bolo platné a ľudia by súhlasili napríklad s tým, že politici by nemali mať žiaden personálny vplyv na obsadenie vedenia polície. Čo by nasledovalo potom? Igor Matovič na to reaguje, že potom by politici mali presadiť akýsi samosprávny model polície. To znamená, že vedenie by si volili policajti sami. Bolo by to však riešenie problému korupcie policajtov alebo neschopnosti polície vyšetriť korupčné kauzy politikov? Kto má tendenciu tomu uveriť, nech si spomenie na súdnictvo, ktoré kedysi dostalo od politikov do daru samosprávny model. Aj keď nie tak úplne neobmedzený, ako si predstavuje Matovič. Jeho prvým výsledkom bol model na obraz Štefana Harabina, ktorého povalenie si vyžiadalo práve intervenciu politikov.
Doterajšia skúsenosť nám hovorí, že fungovanie polície a prokuratúry ako uzavretých systémov, bez možnosti korekcií zvonku, je rovnako veľkým rizikom ako nadužívanie politických zásahov do týchto inštitúcií. Dokonca možno aj väčším, pretože politik s dobrými nápadmi a správnymi cieľmi (aj takí sa občas vyskytnú) sa dá zo systému vypudiť ťažšie, ako ušľachtilý policajt zo zboru ovládnutého gaunermi.
Nik nemôže Igorovi Matovičovi a jeho strane uprieť právo organizovať referendum. Ak to však myslí s touto krajinou vážne, mal by ešte chvíľu rozmýšľať a najmä brzdiť.
Ale, keď tie voľby sa tak nezadržateľne blížia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.