Semifinálová prehra 2:3 v ročníku 2013 v Moskve proti Ruskám začala šnúru prehier, ktorú hráčky s trénerom/nehrajúcim kapitánom Matejom Liptákom nezastavili ani v prvom kole II. svetovej skupiny v Holandsku. Aktuálne sedemnástemu tímu sveta (Slovensko je desiate) podľahli na ich antuke hladko 1:4.
Vlani prehrali fedcupové reprezentantky obidva zápasy, na ktoré nastúpili. Doma s Nemeckom aj v Kanade. Po štvrtej – holandskej – prehre v rade klesli do playoff o udržanie sa v II. svetovej skupine. Dostali sa na dno druhej najlepšej osmičky národných výberov, hrozí vypadnutie do tretej – euroafrickej – ligy.
Prečo? Čo sa stalo s tímom, ktorý ešte nie tak dávno ašpiroval na finále celej súťaže?
Päť hráčok v najlepšej svetovej stovke tenisového rebríčka nemá veľa krajín. V osemčlennej prvej svetovej skupine v aktuálnej sezóne účinkuje až polovica krajín, ktoré majú v TOP 100 menej reprezentantiek. Austrálčanky tri, Francúzky štyri, Poľky a Kanaďanky majú len jednu tenistku medzi najlepšími. V kvantite problém nebude.
Ani v kvalite. Dominika Cibulková je hráčkou úzkej svetovej špičky, za ňou má slovenský ženský tenis dostupnú kvalitu vlastne na každý povrch. Daniela Hantuchová je veteránka, stále schopná na rýchlom povrchu zabojovať aj proti rebríčkovo lepším hráčkam, Anna Karolína Schmiedlová práve v Holandsku predviedla, že napriek mladému veku a chudobnejším skúsenostiam vie v národnom drese odviesť kvalitnú prácu na antuke.
Na nej sa osvedčila už aj Jana Čepelová, ony dve by mohli byť základom pre budúce, úspešnejšie fedcupové ročníky. Len Magdaléne Rybárikovej sa nedarí v reprezentačnom drese bez ohľadu na povrch. Po Holandsku sa na ňu zniesla oprávnená kritika, ako najskúsenejšia vo výbere mohla po dlhom čase vrátiť dôveru v možné tímové líderstvo. Prehrala však oba zápasy a dostala tím do kolien.
.čosi sa vytratilo
Tímové súťaže ale nevyhrávajú suché štatistiky a to, kto kde práve stojí vo svetovom rebríčku. Tenisové tímové súťaže sú náchylné na čaro tímového ducha. Team spirit dokáže pozdvihnúť aj výkonnostne slabšieho hráča na úroveň papierového favorita. Team spirit dokáže, že aj zdanliví outsideri vedia v piatich zápasoch získať tri body, potrebné na postup.
Tímový duch ale nie je iba to, či majú dievčatá (a chlapci v Davis Cupe) počas hracieho týždňa a víkendu dobrú náladu. Tímový duch znamená, že počas celého roka, pri každej príležitosti, sa zíde bez reptania najlepšia možná zostava. Kapitán má potom počas dvoch-troch fedcupových týždňov relatívne jednoduchú úlohu. Čím lepšie vzťahy, tým lepší prístup k reprezentácii, tým lepší materiál, z ktorého sa stavia zostava a určuje stratégia. O to ťažšiu úlohu však má počas ostatných týždňov v roku.
To magické tímové „čosi“ sa aktuálne z Fed Cupu ako keby vytratilo. Nikto nespochybňuje, že najlepšie dve tenistky poslednej dekády, Daniela a Dominka, urobili pre reprezentáciu veľa. Urobili a právom budú jedného dňa patriť do Siene slávy slovenského tenisu. Od prehry s Nemeckom pred rokom sa však ako keby z fedcupového tímu vytratil tímový duch, ktorý robil tenisové reprezentačné víkendy nezabudnuteľnými pre hráčky aj pre fanúšikov.
.tréner v porceláne
Vo zvláštne komplikovanej pozícii je nehrajúci kapitán Matej Lipták. Nepochybne špičkový tenisový odborník schopný dostať z dievčat na kurtoch maximálne výkony sedí na dvoch stoličkách. Okrem reprezentácie je aj osobným trénerom najlepšej Slovenky súčasnosti, Dominiky Cibulkovej. Podľa slov prezidenta zväzu aj preto, aby zabezpečil jej účasť vo fedcupových zápasoch.
No práve Cibulková začala od sezóny 2014 reprezentačné „povinnosti“ vynechávať. Dlhé roky pritom šla príkladom prístupom podobným tomu, ktorý preslávil Dominika Hrbatého, verného reprezentanta pri každej príležitosti. Vlani vynechala Kanadu, teraz aj kľúčové Holandsko.
Prednosť dostal individuálny sezónny plán, do ktorého sa dva zápasy na antuke nehodili. Lipták, čoby kapitán zodpovedný za výsledky reprezentácie, nedokázal zariadiť účasť najlepšej hráčky, za ktorej individuálne výsledky je zodpovedný rovnako. Dnes ho kritizujú takmer všetci.
Nie všetky svetové hráčky pritom hrajú zakaždým za svoju krajinu. Po rokoch tenisového blahobytu to vyzerá, ako keby sa aj u nás skončila éra v ktorej bolo samozrejmé, že termíny FedCupu boli v kalendároch všetkých hráčok sväté.
Začína sa diať niečo podobné, ako keď hokejisti z NHL chodia na majstrovstvá sveta. Pamätáme si časy, keď chodili aj napriek zákazom a nevôli svojich tímov. Teraz prídu, keď nie sú zranení a majú podpísaný kontrakt aj na budúci rok.
Aj tenistky po novom evidentne budú hrať len vtedy, keď im to vyhovuje. Či skôr, prídu len ak im to nenabúra individuálne plány. Ak bude povrch a súper sedieť s celoročne naplánovaným plánom práce. Ak nebude, smola. Šancu dostanú ďalšie. Možno znova už v aprílovom domácom zápase so Švédskom o udržanie sa v druhej lige.
Čo, mimochodom, vôbec nie je na škodu. Čím viac hráčok prvej svetovej stovky so skúsenosťami z náročných duelov a zodpovednosti za reprezentáciu, tým lepšie sa fedcupový tím vyrovná s absenciami lepších hráčok v budúcnosti. Len ako fanúšikovia budeme musieť na čas zľaviť z očakávaní, na ktoré sme si po úspechoch slovenského FedCupu zvykli.
.autor je šéfredaktor portálu takurcitee.sk
Vlani prehrali fedcupové reprezentantky obidva zápasy, na ktoré nastúpili. Doma s Nemeckom aj v Kanade. Po štvrtej – holandskej – prehre v rade klesli do playoff o udržanie sa v II. svetovej skupine. Dostali sa na dno druhej najlepšej osmičky národných výberov, hrozí vypadnutie do tretej – euroafrickej – ligy.
Prečo? Čo sa stalo s tímom, ktorý ešte nie tak dávno ašpiroval na finále celej súťaže?
Päť hráčok v najlepšej svetovej stovke tenisového rebríčka nemá veľa krajín. V osemčlennej prvej svetovej skupine v aktuálnej sezóne účinkuje až polovica krajín, ktoré majú v TOP 100 menej reprezentantiek. Austrálčanky tri, Francúzky štyri, Poľky a Kanaďanky majú len jednu tenistku medzi najlepšími. V kvantite problém nebude.
Ani v kvalite. Dominika Cibulková je hráčkou úzkej svetovej špičky, za ňou má slovenský ženský tenis dostupnú kvalitu vlastne na každý povrch. Daniela Hantuchová je veteránka, stále schopná na rýchlom povrchu zabojovať aj proti rebríčkovo lepším hráčkam, Anna Karolína Schmiedlová práve v Holandsku predviedla, že napriek mladému veku a chudobnejším skúsenostiam vie v národnom drese odviesť kvalitnú prácu na antuke.
Na nej sa osvedčila už aj Jana Čepelová, ony dve by mohli byť základom pre budúce, úspešnejšie fedcupové ročníky. Len Magdaléne Rybárikovej sa nedarí v reprezentačnom drese bez ohľadu na povrch. Po Holandsku sa na ňu zniesla oprávnená kritika, ako najskúsenejšia vo výbere mohla po dlhom čase vrátiť dôveru v možné tímové líderstvo. Prehrala však oba zápasy a dostala tím do kolien.
.čosi sa vytratilo
Tímové súťaže ale nevyhrávajú suché štatistiky a to, kto kde práve stojí vo svetovom rebríčku. Tenisové tímové súťaže sú náchylné na čaro tímového ducha. Team spirit dokáže pozdvihnúť aj výkonnostne slabšieho hráča na úroveň papierového favorita. Team spirit dokáže, že aj zdanliví outsideri vedia v piatich zápasoch získať tri body, potrebné na postup.
Tímový duch ale nie je iba to, či majú dievčatá (a chlapci v Davis Cupe) počas hracieho týždňa a víkendu dobrú náladu. Tímový duch znamená, že počas celého roka, pri každej príležitosti, sa zíde bez reptania najlepšia možná zostava. Kapitán má potom počas dvoch-troch fedcupových týždňov relatívne jednoduchú úlohu. Čím lepšie vzťahy, tým lepší prístup k reprezentácii, tým lepší materiál, z ktorého sa stavia zostava a určuje stratégia. O to ťažšiu úlohu však má počas ostatných týždňov v roku.
To magické tímové „čosi“ sa aktuálne z Fed Cupu ako keby vytratilo. Nikto nespochybňuje, že najlepšie dve tenistky poslednej dekády, Daniela a Dominka, urobili pre reprezentáciu veľa. Urobili a právom budú jedného dňa patriť do Siene slávy slovenského tenisu. Od prehry s Nemeckom pred rokom sa však ako keby z fedcupového tímu vytratil tímový duch, ktorý robil tenisové reprezentačné víkendy nezabudnuteľnými pre hráčky aj pre fanúšikov.
.tréner v porceláne
Vo zvláštne komplikovanej pozícii je nehrajúci kapitán Matej Lipták. Nepochybne špičkový tenisový odborník schopný dostať z dievčat na kurtoch maximálne výkony sedí na dvoch stoličkách. Okrem reprezentácie je aj osobným trénerom najlepšej Slovenky súčasnosti, Dominiky Cibulkovej. Podľa slov prezidenta zväzu aj preto, aby zabezpečil jej účasť vo fedcupových zápasoch.
No práve Cibulková začala od sezóny 2014 reprezentačné „povinnosti“ vynechávať. Dlhé roky pritom šla príkladom prístupom podobným tomu, ktorý preslávil Dominika Hrbatého, verného reprezentanta pri každej príležitosti. Vlani vynechala Kanadu, teraz aj kľúčové Holandsko.
Prednosť dostal individuálny sezónny plán, do ktorého sa dva zápasy na antuke nehodili. Lipták, čoby kapitán zodpovedný za výsledky reprezentácie, nedokázal zariadiť účasť najlepšej hráčky, za ktorej individuálne výsledky je zodpovedný rovnako. Dnes ho kritizujú takmer všetci.
Nie všetky svetové hráčky pritom hrajú zakaždým za svoju krajinu. Po rokoch tenisového blahobytu to vyzerá, ako keby sa aj u nás skončila éra v ktorej bolo samozrejmé, že termíny FedCupu boli v kalendároch všetkých hráčok sväté.
Začína sa diať niečo podobné, ako keď hokejisti z NHL chodia na majstrovstvá sveta. Pamätáme si časy, keď chodili aj napriek zákazom a nevôli svojich tímov. Teraz prídu, keď nie sú zranení a majú podpísaný kontrakt aj na budúci rok.
Aj tenistky po novom evidentne budú hrať len vtedy, keď im to vyhovuje. Či skôr, prídu len ak im to nenabúra individuálne plány. Ak bude povrch a súper sedieť s celoročne naplánovaným plánom práce. Ak nebude, smola. Šancu dostanú ďalšie. Možno znova už v aprílovom domácom zápase so Švédskom o udržanie sa v druhej lige.
Čo, mimochodom, vôbec nie je na škodu. Čím viac hráčok prvej svetovej stovky so skúsenosťami z náročných duelov a zodpovednosti za reprezentáciu, tým lepšie sa fedcupový tím vyrovná s absenciami lepších hráčok v budúcnosti. Len ako fanúšikovia budeme musieť na čas zľaviť z očakávaní, na ktoré sme si po úspechoch slovenského FedCupu zvykli.
.autor je šéfredaktor portálu takurcitee.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.