Z tejto menšinovej časti spoločnosti tvoria jej väčšinu veriaci, a medzi nimi tvoria najväčšiu skupinu katolíci. Referendum zrejme ukázalo, že táto skupina je v tejto krajne nateraz menšinou nielen v priestore mediálneho sveta, ale ukazuje sa byť relatívnou menšinou v politickom význame, ako aj v schopnosti sa mobilizovať. Referendum tiež ukázalo, že táto menšina je z hľadiska politickej dynamiky na Slovensku stále takou kritickou menšinou, ktorú nie je možné politicky prehliadať. Bez tejto skupiny by nebolo možné, aby sme tu dnes mali prvého nekomunistického prezidenta. Bez nej sa bude ťažko zostavovať akákoľvek budúca vláda. Ako je názorovo rozložená väčšina, ktorá na referendum neprišla, z neho nevieme odčítať. Kto sa v ňom ukázal aktívnou menšinou a kto mlčiacou väčšinou, nič nemení na tom, že Leviathan pochodujúci západnými inštitúciami, bude chcieť čoraz viac slobody pre seba a menej pre ľudí. Z toho pohľadu Slovensko nie je ostrovom, ktorého by sa tento jav nemal dotknúť.
.historická pamäť a porážka marxizmu
Referendum sa vždy deje aj v určitom politickom kontexte, pričom generuje vlastnú politickú a spoločenskú dynamiku. Zvlášť, ak v sebe obsahuje hodnotové otázky. Konalo sa v situácii, keď napr. váha ekonomických dopadov na rodiny je pociťovaná zvlášť intenzívne, no referendum ich nijako nereflektovalo. Ak odhliadneme od ignorovania referenda v časti televízneho smotánkového sveta, a tlaku na jeho spoločenskú marginalizáciu (pričom sa ho zúčastnil prezident a predsedovia takmer všetkých hlavných politických síl), ide nízka účasť aj na vrub celkovej apatie občanov na politickej participácii. Rozhodujúca skupina občanov ho však ignorovala, a urobila tak aj napriek výzvam a odporúčaniam cirkevných autorít. A práve autorita najväčšej cirkvi na Slovensku bola celkovou účasťou najviac otrasená. Treba si položiť otázku, akou autoritou môže KBS pozývať a povzbudzovať veriacich k napĺňaniu ideálu rodiny, keď vo vnútri svojej Božej rodiny vytesní vlastného arcibiskupského syna.
Referendum bolo v metafyzickej rovine aj o slobode a hodnotách slobody. A dá sa rozumieť, že obe strany si mali a majú právo myslieť, že o tú svoju slobodu v ňom, či po ňom prichádzajú, či môžu prísť. Stratiť dnes slobodu oproti včerajšiemu dňu ale znamená, že sa udeje niečo, čo vám tu slobodu zoberie. Ako vám niekto môže zobrať slobodu, keď ten, ktorý ho inicioval, chcel udržať status quo včerajšieho dňa. Slovenské referendum možno zaradiť k širšiemu spoločenskému pohybu usilujúceho sa o akúsi dekonštrukciu rodovej ideológie, ktorá zatiaľ akoby na večné časy cvála otupenými inštitúciami súčasných západných spoločnosti. Slovensko však patrí ku krajinám, kde je fašizmus a komunizmus zapísaný v historickej pamäti krajiny a kde existuje skúsenosť s porážkou ideológie, vrátane marxizmu. A to vďaka menšinám, ktoré dokázali odolať kultúrnej uniformite doby. Veľa ľudí je tu preto citlivých na nové príznaky možnej neslobody.
.nástup novej ideológie
Akokoľvek intenzívne po referende bude znieť ozvena, že išlo o akýsi stret modernosti a pokroku, ktorý preukázal svoju vyspelosť a opodstatnenosť nad antimodernistickým svetom tradície, nebude to skutočná a hlboká reflexia reality. Súčasný problém západných demokracií je hlbší. Liberálny relativistický koncept sa dostal do určitého bodu, ktorý začína vážne prekážať kritickej časti, nielen religiózne orientovaných skupín občanov v západných spoločnostiach. Táto prekážka súvisí so svedomím ľudí, s ich hodnotovými preferenciami a možnosťou ich verejne zastávať a realizovať. Ide o kruciálny problém západných spoločností. Skutočnú hĺbku tohto problému nepoznáme, lebo sa stále spoločensky vynára v rôznych vrstvách a externalitách.
Tým Leviathanom, ktorý už nejaký čas pochoduje západnými inštitúciami, je nová ideológia. Jej znaky ešte nemajú metodologickú plnosť marxistickej teórie, ale jej hlavným identifikačným kritériom je antagonizmus. Ideológia rodu a vitalita jej inštitucionalizovaného presadzovania nesie v sebe okrem antropologickej spornosti, opäť historicky známy antagonizmus voči inému názoru a inému presvedčeniu. Treba to povedať analyticky poctivo, ukazuje sa, že rodová ideológia javí znaky totalitného charakteru. Z hľadiska Eastonovej analýzy politického systému možno na vstupe sledovať jej invazívny prienik do inštitúcií štátu, na jeho výstupe je možné pozorovať, ako sú nástrojmi štátu sankcionovaní a ostrakizovaní občania s iným hodnotovým presvedčením. Je príznačné, že procesuálne týchto príkladov v západných štátoch nebezpečne pribúda. Z hľadiska podpory politického systému teda klesá úcta a dôvera v systém, ktorý mu občan vyjadruje.
Rodová ideológia rozširuje sankčné funkcie štátu tam, kde nikdy predtým nepôsobil, tým vstupuje do sféry súkromných životov občanov. Bude mať snahu vytvárať novú skupinu obyvateľov druhej kategórie. Budeme svedkami nových väzňov svedomia? Štáty, ktoré sa postavia proti katolíckej, židovskej či protestantskej etike, a vytesnia ju do kúta privátnej sféry, budú týmto konfliktom spoločensky vnútorne oslabované. Postupne stratia vnútornú spoločenskú súdržnosť, ktorá stála stáročia na dovtedajších judeo-kresťanských hodnotách. V takto vykoľajených spoločnostiach bude problematické udržať demokraciu.
Tento spor, ktorý prebieha v západnej Európe a teraz sa dotkol aj Slovenska, nie je primárne náboženským, ale kultúrnym konfliktom. Je to civilizačná zrážka o podstatu západnej civilizácie a my sme jej súčasťou. Pokus o redefiníciu manželstva je nielen bazálny útok na dušu dieťaťa, teda toho najvzácnejšieho čo ľudstvo ako druh antropologicky má, je aj ideologickým atakom voči duši západnej civilizácie. Z tejto perspektívy sú v tom homosexuáli nevinne, sú len použitým prostriedkom nastupujúcej ideológie, podobne ako bola robotnícka trieda použitá a zneužitá marx-leninskou ideológiou. Ľuboš Kubín/
Narodil sa v roku 1967 v Martine, vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde obhájil aj doktorát. Pracoval v Ústave politických vied SAV. Je autorom alebo spoluautorom kníh Dva roky politickej slobody, Dva roky politickej slobody ex post, Slovensko a jeho volebné pravidlá, Rola politických elít pri zmene režimu na Slovensku. V roku 1999 pracoval ako šéf volebnej kampane prezidenta Michala Kováča, neskôr ako asistent predsedu výboru NR SR pre európsku integráciu. Momentálne pracuje v oblasti marketingu a reklamy. Je ženatý, má dve deti, žije v Bratislave.
.historická pamäť a porážka marxizmu
Referendum sa vždy deje aj v určitom politickom kontexte, pričom generuje vlastnú politickú a spoločenskú dynamiku. Zvlášť, ak v sebe obsahuje hodnotové otázky. Konalo sa v situácii, keď napr. váha ekonomických dopadov na rodiny je pociťovaná zvlášť intenzívne, no referendum ich nijako nereflektovalo. Ak odhliadneme od ignorovania referenda v časti televízneho smotánkového sveta, a tlaku na jeho spoločenskú marginalizáciu (pričom sa ho zúčastnil prezident a predsedovia takmer všetkých hlavných politických síl), ide nízka účasť aj na vrub celkovej apatie občanov na politickej participácii. Rozhodujúca skupina občanov ho však ignorovala, a urobila tak aj napriek výzvam a odporúčaniam cirkevných autorít. A práve autorita najväčšej cirkvi na Slovensku bola celkovou účasťou najviac otrasená. Treba si položiť otázku, akou autoritou môže KBS pozývať a povzbudzovať veriacich k napĺňaniu ideálu rodiny, keď vo vnútri svojej Božej rodiny vytesní vlastného arcibiskupského syna.
Referendum bolo v metafyzickej rovine aj o slobode a hodnotách slobody. A dá sa rozumieť, že obe strany si mali a majú právo myslieť, že o tú svoju slobodu v ňom, či po ňom prichádzajú, či môžu prísť. Stratiť dnes slobodu oproti včerajšiemu dňu ale znamená, že sa udeje niečo, čo vám tu slobodu zoberie. Ako vám niekto môže zobrať slobodu, keď ten, ktorý ho inicioval, chcel udržať status quo včerajšieho dňa. Slovenské referendum možno zaradiť k širšiemu spoločenskému pohybu usilujúceho sa o akúsi dekonštrukciu rodovej ideológie, ktorá zatiaľ akoby na večné časy cvála otupenými inštitúciami súčasných západných spoločnosti. Slovensko však patrí ku krajinám, kde je fašizmus a komunizmus zapísaný v historickej pamäti krajiny a kde existuje skúsenosť s porážkou ideológie, vrátane marxizmu. A to vďaka menšinám, ktoré dokázali odolať kultúrnej uniformite doby. Veľa ľudí je tu preto citlivých na nové príznaky možnej neslobody.
.nástup novej ideológie
Akokoľvek intenzívne po referende bude znieť ozvena, že išlo o akýsi stret modernosti a pokroku, ktorý preukázal svoju vyspelosť a opodstatnenosť nad antimodernistickým svetom tradície, nebude to skutočná a hlboká reflexia reality. Súčasný problém západných demokracií je hlbší. Liberálny relativistický koncept sa dostal do určitého bodu, ktorý začína vážne prekážať kritickej časti, nielen religiózne orientovaných skupín občanov v západných spoločnostiach. Táto prekážka súvisí so svedomím ľudí, s ich hodnotovými preferenciami a možnosťou ich verejne zastávať a realizovať. Ide o kruciálny problém západných spoločností. Skutočnú hĺbku tohto problému nepoznáme, lebo sa stále spoločensky vynára v rôznych vrstvách a externalitách.
Tým Leviathanom, ktorý už nejaký čas pochoduje západnými inštitúciami, je nová ideológia. Jej znaky ešte nemajú metodologickú plnosť marxistickej teórie, ale jej hlavným identifikačným kritériom je antagonizmus. Ideológia rodu a vitalita jej inštitucionalizovaného presadzovania nesie v sebe okrem antropologickej spornosti, opäť historicky známy antagonizmus voči inému názoru a inému presvedčeniu. Treba to povedať analyticky poctivo, ukazuje sa, že rodová ideológia javí znaky totalitného charakteru. Z hľadiska Eastonovej analýzy politického systému možno na vstupe sledovať jej invazívny prienik do inštitúcií štátu, na jeho výstupe je možné pozorovať, ako sú nástrojmi štátu sankcionovaní a ostrakizovaní občania s iným hodnotovým presvedčením. Je príznačné, že procesuálne týchto príkladov v západných štátoch nebezpečne pribúda. Z hľadiska podpory politického systému teda klesá úcta a dôvera v systém, ktorý mu občan vyjadruje.
Rodová ideológia rozširuje sankčné funkcie štátu tam, kde nikdy predtým nepôsobil, tým vstupuje do sféry súkromných životov občanov. Bude mať snahu vytvárať novú skupinu obyvateľov druhej kategórie. Budeme svedkami nových väzňov svedomia? Štáty, ktoré sa postavia proti katolíckej, židovskej či protestantskej etike, a vytesnia ju do kúta privátnej sféry, budú týmto konfliktom spoločensky vnútorne oslabované. Postupne stratia vnútornú spoločenskú súdržnosť, ktorá stála stáročia na dovtedajších judeo-kresťanských hodnotách. V takto vykoľajených spoločnostiach bude problematické udržať demokraciu.
Tento spor, ktorý prebieha v západnej Európe a teraz sa dotkol aj Slovenska, nie je primárne náboženským, ale kultúrnym konfliktom. Je to civilizačná zrážka o podstatu západnej civilizácie a my sme jej súčasťou. Pokus o redefiníciu manželstva je nielen bazálny útok na dušu dieťaťa, teda toho najvzácnejšieho čo ľudstvo ako druh antropologicky má, je aj ideologickým atakom voči duši západnej civilizácie. Z tejto perspektívy sú v tom homosexuáli nevinne, sú len použitým prostriedkom nastupujúcej ideológie, podobne ako bola robotnícka trieda použitá a zneužitá marx-leninskou ideológiou. Ľuboš Kubín/
Narodil sa v roku 1967 v Martine, vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde obhájil aj doktorát. Pracoval v Ústave politických vied SAV. Je autorom alebo spoluautorom kníh Dva roky politickej slobody, Dva roky politickej slobody ex post, Slovensko a jeho volebné pravidlá, Rola politických elít pri zmene režimu na Slovensku. V roku 1999 pracoval ako šéf volebnej kampane prezidenta Michala Kováča, neskôr ako asistent predsedu výboru NR SR pre európsku integráciu. Momentálne pracuje v oblasti marketingu a reklamy. Je ženatý, má dve deti, žije v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.