Tisícnásobne vyblýskaný štít v národných farbách, v striktnom dizajne päťdesiatych rokov, k tomu červená značka „vstup mladším ako 18 rokov zakázaný“ – NEMZETI DOHÁNYBOLT“, „Národná trafika“. Od roku 2013 platí v Maďarsku zákaz predaja tabaku v supermarketoch, na čerpacích staniciach a v lokáloch, na to sú splnomocnené iba štátom licencované predajné miesta. Hoci som sám v podstate takmer nefajčiar, tu v Maďarsku sa obratom stávam závislým od návštev národných stánkov s tabakom.
Zákon umocňuje svoj zvodný účinok tým, že cigarety už nie je možné vidieť z ulice. Ach, tie pruhované závesy z PVC! Ach, tie robustné drevené dvere niekdajších odkladacích priestorov, ktoré boli prestavané na obchody s potravinami! Ach, tie uzatvorené harmonikové dvere z umelej hmoty u viechára v Ipeľskej Veci! Ach, tie mihajúce sa prízraky za mliečnymi okennými sklami! Jednoducho nemôžem obísť ani jednu národnú trafiku. Vo východnej Sabolčsko-satmársko-berežskej župe vojdem do piatich trafík, v Hevešskej župe ležiacej v strede do štyroch, v severnej Novohradskej župe do desiatich a v budapeštianskom II., IX., XI. a XIII. obvode som ich navštívil 13, z celkovo 1513 obchodov v hlavnom meste.
Frfľoši sú, samozrejme, opäť proti. Tvrdia, že samovládca Maďarska Viktor Orbán dohodil obchod s tabakom svojim vazalom, a okrem toho je zodpovedný za bezpečnostný problém nového druhu – deti bez dozoru, ktoré pred národnými trafikami čakajú na mamu alebo tatu. Akoby to už Orbán nepredvídal dávno predtým: veď tým, že investuje do mládežníckeho futbalu, zachraňuje deti stojace pred národnými trafikami z nástrah ulice. Zsolt Hanzély z národnej strešnej organizácie, ktorá nesie v názve anglické slovko nonprofit, zhŕňa skúsenosti nasledovne: „Došlo k reštrukturalizácii trhu s tabakovými výrobkami.“ Po novom sa vraj predáva menej cigariet a viac rezaného tabaku. Pašerákov pribudlo.
Pomerne nepravidelne sa zákon vykladá na hrane. V Somoskő, ktoré leží na hranici so Slovenskom, sa dá zvonka dobre vidieť do oboch obchodov. Akoby sa pred cudzincami hanbili za maskujúce sklá. Už 25 kilometrov od ukrajinskej hranice, vo Vásárosnamény, môžem poľahky špehovať cez škáru. Je to dovolené, alebo sem ešte nebola dosadená milícia na zahaľovanie obchodov s tabakom? Zvedavosť ma však chytí najmä v Beregsurany, na poslednom mieste pred ukrajinskou hranicou, keďže na Ukrajine sa dá škatuľka bezfiltroviek zohnať v cene od 25 eur. Pýtam sa jedného mladého cigána, ktorý okolo mňa – bafkajúc – pokojne prepláva na bicykli. „Nincs,“ odpovedá, „nič také tu nie je.“ Jeho tvár sa pretiahne do širokého, triumfálneho, dokonca nemožno vylúčiť, že až do protiorbánovského úškrnu. „Prečo tu nie je nič?“ „Nincs.“
Vo zvyšku Maďarska mi národné trafiky ukazujú pestrý kaleidoskop života. Niektoré obchody pôsobia ako lekárne, iné ako škrípajúce cely, zasvätené neresti. Jednotný národný dizajn zviditeľňuje malé rozdiely obzvlášť výstižne: často sú vonku ceduľky, prilepené na mliečne sklo, „tu sa predáva káva“, „výdajné miesto Lota“, „pálenka, alkohol, Energy-Drinks“. Je to vlastne diera, čo zjavne vedie k tomu, že sa množia prehrešky proti pravidlám. Mnoho majiteľov výslovne zakazuje fajčenie v obchode, raz som dokonca uvidel ceduľku: „Fajčenie zakázané v priestore do piatich metrov od vchodu.“
Jednu národnú predavačku tabaku som dokonca v šere tejto diery prichytil pri láskaní. Sex, Drugs & Nemzeti Dohánybolt, vlámačky sú tu vraj pomerne jednoduché. Je v tom asi zásah prozreteľnosti, prečo muži v rodine Orbánovcov nesú väčšinou meno „víťazi“. Otec a brat sa tak volajú po maďarsky, Győző, premiér po latinsky, Viktor. Premiér si už teda nemusí stavať žiadne štadióny ani víťazné oblúky. Stačí, že národu daroval jedno tajomstvo.
Zákon umocňuje svoj zvodný účinok tým, že cigarety už nie je možné vidieť z ulice. Ach, tie pruhované závesy z PVC! Ach, tie robustné drevené dvere niekdajších odkladacích priestorov, ktoré boli prestavané na obchody s potravinami! Ach, tie uzatvorené harmonikové dvere z umelej hmoty u viechára v Ipeľskej Veci! Ach, tie mihajúce sa prízraky za mliečnymi okennými sklami! Jednoducho nemôžem obísť ani jednu národnú trafiku. Vo východnej Sabolčsko-satmársko-berežskej župe vojdem do piatich trafík, v Hevešskej župe ležiacej v strede do štyroch, v severnej Novohradskej župe do desiatich a v budapeštianskom II., IX., XI. a XIII. obvode som ich navštívil 13, z celkovo 1513 obchodov v hlavnom meste.
Frfľoši sú, samozrejme, opäť proti. Tvrdia, že samovládca Maďarska Viktor Orbán dohodil obchod s tabakom svojim vazalom, a okrem toho je zodpovedný za bezpečnostný problém nového druhu – deti bez dozoru, ktoré pred národnými trafikami čakajú na mamu alebo tatu. Akoby to už Orbán nepredvídal dávno predtým: veď tým, že investuje do mládežníckeho futbalu, zachraňuje deti stojace pred národnými trafikami z nástrah ulice. Zsolt Hanzély z národnej strešnej organizácie, ktorá nesie v názve anglické slovko nonprofit, zhŕňa skúsenosti nasledovne: „Došlo k reštrukturalizácii trhu s tabakovými výrobkami.“ Po novom sa vraj predáva menej cigariet a viac rezaného tabaku. Pašerákov pribudlo.
Pomerne nepravidelne sa zákon vykladá na hrane. V Somoskő, ktoré leží na hranici so Slovenskom, sa dá zvonka dobre vidieť do oboch obchodov. Akoby sa pred cudzincami hanbili za maskujúce sklá. Už 25 kilometrov od ukrajinskej hranice, vo Vásárosnamény, môžem poľahky špehovať cez škáru. Je to dovolené, alebo sem ešte nebola dosadená milícia na zahaľovanie obchodov s tabakom? Zvedavosť ma však chytí najmä v Beregsurany, na poslednom mieste pred ukrajinskou hranicou, keďže na Ukrajine sa dá škatuľka bezfiltroviek zohnať v cene od 25 eur. Pýtam sa jedného mladého cigána, ktorý okolo mňa – bafkajúc – pokojne prepláva na bicykli. „Nincs,“ odpovedá, „nič také tu nie je.“ Jeho tvár sa pretiahne do širokého, triumfálneho, dokonca nemožno vylúčiť, že až do protiorbánovského úškrnu. „Prečo tu nie je nič?“ „Nincs.“
Vo zvyšku Maďarska mi národné trafiky ukazujú pestrý kaleidoskop života. Niektoré obchody pôsobia ako lekárne, iné ako škrípajúce cely, zasvätené neresti. Jednotný národný dizajn zviditeľňuje malé rozdiely obzvlášť výstižne: často sú vonku ceduľky, prilepené na mliečne sklo, „tu sa predáva káva“, „výdajné miesto Lota“, „pálenka, alkohol, Energy-Drinks“. Je to vlastne diera, čo zjavne vedie k tomu, že sa množia prehrešky proti pravidlám. Mnoho majiteľov výslovne zakazuje fajčenie v obchode, raz som dokonca uvidel ceduľku: „Fajčenie zakázané v priestore do piatich metrov od vchodu.“
Jednu národnú predavačku tabaku som dokonca v šere tejto diery prichytil pri láskaní. Sex, Drugs & Nemzeti Dohánybolt, vlámačky sú tu vraj pomerne jednoduché. Je v tom asi zásah prozreteľnosti, prečo muži v rodine Orbánovcov nesú väčšinou meno „víťazi“. Otec a brat sa tak volajú po maďarsky, Győző, premiér po latinsky, Viktor. Premiér si už teda nemusí stavať žiadne štadióny ani víťazné oblúky. Stačí, že národu daroval jedno tajomstvo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.