Euro je pred dverami. Či vstúpi, je však zatiaľ jasné oveľa menej, než by sa pri pohľade na sebaisté presvedčenie väčšiny mohlo zdať. Bolo by odloženie eura pohromou alebo úľavou?
Očakávania sú silné – o prijatí eura už verejne pochybuje len málokto. Napokon, všetko dnes nasvedčuje tomu, že všetky stanovené kritériá sme splnili. Pravdepodobnosť 78 percent prijatiu eura v plánovanom čase – teda o necelý rok – pripisuje aj prieskum inštitútu INEKO, ktorý v spolupráci s Klubom ekonomických analytikov mapuje názory osemnástich ekonómov.
.príde prekvapenie?
Do kľúčového rozhodnutia zostáva približne už len pol roka a do hodnotiacich správ, ktoré o osude našej meny veľa napovedajú, len tri mesiace. Pocit, že všetko je jasné, je však zdanlivý – v skutočnosti sa môže stať čokoľvek.
„Prekvapenie môže prísť vždy,“ myslí si bývalý minister financií Ivan Mikloš, ktorý je jedným z kľúčových strojcov nášho rýchleho pochodu k euru. „Keby sme však vedeli aké, nebolo by to prekvapenie,“ dodáva lakonicky. Čo by teoreticky mohlo byť dôvodom odloženia termínu pre euro? „Jediným dôvodom môžu byť pochybnosti o udržateľnosti plnenia kritérií. A dôvodom týchto pochybností sú chyby, ktoré Ficova vláda robí,“ hovorí Mikloš. „Pohybujem sa v rovine faktov a tie mi signalizujú, že takáto možnosť nie je hodná úvahy,“ kontruje štátny tajomník ministerstva financií František Palko.
.politiky
Ak dáme nabok možnosť absolútne nečakaného šoku, napríklad nejakej globálnej alebo lokálnej katastrofy, zostáva jediná prekážka, ktorá sa ešte môže postaviť do cesty prijatiu eura. Je ňou dôvodná pochybnosť ostatných členov eurozóny, že politika súčasnej vlády môže v budúcnosti spôsobiť vážne problémy nám aj im. V podstate toto sa skrýva za často diskutovanou „udržateľnosťou plnenia kritérií“.
Akú úlohu v celom procese hrá politika? Tá sa od odborného posúdenia pripravenosti krajiny a plnenia ekonomických kritérií nedá tak úplne oddeliť. „Základom je odborné posúdenie, konečný verdikt je politické rozhodnutie,“ vysvetľuje Mikloš, podľa ktorého politika Ficovej vlády spôsobuje, že Slovensko nemá dobrú medzinárodnú politickú pozíciu a zároveň vytvára pochybnosti o udržateľnosti plnenia kritérií. „Takže môj predpoklad je, že komisia skonštatuje, že v sledovanom období Slovensko kritériá plní – čo pri 10-percentnom raste ekonomiky nie je žiadne umenie – ale existujú pochybnosti o strednodobej a dlhodobej udržateľnosti ich plnenia. A potom bude záležať na politickom rozhodnutí lídrov členských krajín EÚ,“ predpokladá Ivan Mikloš. Prečo by však malo ostatné krajiny EÚ trápiť, ako sa maličkému Slovensku bude dariť? „Iste, veľkosť slovenskej ekonomiky je zanedbateľná, a také by boli aj negatívne dôsledky na európsku ekonomiku,“ hovorí Mikloš, „ide však aj o precedensy a pravidlá. V čakárni sú aj väčší hráči a európska ekonomika má dosť problémov aj v iných oblastiach.“
Člen Bankovej rady NBS Peter Ševčovic, zodpovedný okrem iného aj za menovú politiku, považuje úlohu politiky za oveľa menej významnú. „Som presvedčený, že rozhodovať sa bude výlučne vo vecnej rovine. Samotné kritériá neobsahujú žiadnu politiku, s výnimkou správneho mixu národohospodárskych politík. Ak by padlo rozhodnutie o neprijatí, skôr si myslím, že by to bolo nejakým vlastným vyfaulovaním sa ako politicky motivovaným rozhodnutím,“ vysvetľuje Ševčovic.
.čo keby nie?
Zásadná otázka znie: čo by sa vlastne stalo, keby európske inštitúcie rozhodli, že euro na Slovensku o rok nebude a plán sa odkladá?
„Prvou reakciou budú krátkodobé turbulencie na devízovom a peňažnom trhu, čo pocítime, samozrejme, negatívne,“ hovorí Peter Ševčovic. Čo by však bolo po tej okamžitej reakcii, ktorou by bolo zrejme citeľnejšie oslabenie výmenného kurzu koruny? Bolo by odloženie eura pre ekonomiku pohromou alebo úľavou? „Záleží na tom, ako sa staviate k procesu prijatia eura. Pre niekoho tragédia, lebo investoval príliš veľa času, energie a peňazí, pre niekoho eufória, lebo je principiálne presvedčený o nevýhodách spoločnej meny,“ vraví Ševčovic a dodáva: „Samozrejme, v praktickom živote sa neudeje takmer nič, žijeme bez eura aj dnes. NBS sa domnieva, že z dlhodobého hľadiska by sme strácali, v bežnom živote však nemáte možnosť porovnať vaše rozhodnutie v desaťročnom horizonte.“
„Ak sa euro nezavedie, bude to pre ekonomiku zlé. Nie katastrofálne, ale zlé,“ hovorí Ivan Mikloš. Prečo? „Stratíme obrovskú výhodu a predstih, ktorý máme pred ostatnými krajinami V4. Navyše, zvýši sa riziko nezodpovednej ekonomickej politiky, predvolebného rozhadzovania peňazí, kupovania si voličských skupín za peniaze daňových poplatníkov a podobne. Úľavu by to znamenalo len pre vládu, pretože politicky sa na eure zarobiť nedá, skôr naopak, najmä ak sa tak trestuhodne zanedbáva informovanosť ľudí a príprava na zavedenie.“
Podľa hlavného ekonóma ING Bank Jána Tótha bude v prípade odkladu eura dôležité, z akého dôvodu sa to stane. Ak dôvod bude vnímaný ako „neférový“ a Slovensko nepoľaví v snahe znižovať deficit, podľa Tótha „po krátkom období oslabenia môže prísť stabilizácia a následné posilnenie koruny. Nedávny posun termínu eura pre Českú republiku na ďaleký rok 2019 nezabraňuje českej koruny posilňovať“. Ďalší vývoj bude najmä otázkou kvality hospodárskej politiky a ďalšieho prílevu zahraničných investícii – a to tak v prípade odloženia eura, ako aj jeho prijatia.
.prospešné odloženie
Nájdu sa však aj ekonómovia, ktorí tvrdia, že odloženie eura by Slovensku prospelo. Jedným z nich je Vladimír Zlacký, absolvent politickej ekonómie na Harvarde, ktorý dnes pracuje pre medzinárodnú konzultačnú firmu. „Hlavným problémom skorého vstupu Slovenska do eurozóny je, že ešte stále príliš zaostávame za eurozónou, pokiaľ ide o celkovú ekonomickú výkonnosť a úroveň cien. A keďže existuje značný priestor pre cenové dobiehanie, eliminácia kurzového kanála dobiehania konvergencie bude znamenať podstatné zvýšenie inflácie,“ vysvetľuje.
Očakávanie, že zavedenie eura prispeje k zvýšeniu inflácie, je medzi ekonómami pomerne široko rozšírené. Bude však trochu rýchlejší rast cien takým veľkým problémom? Zvýšená inflácia bude mať za následok dlhodobo veľmi nízke alebo negatívne reálne úrokové sadzby, čo sa môže negatívne prejaviť – sporenie nebude výhodné a ľudia budú preferovať okamžitú spotrebu. „Pravdepodobné je prehriatie ekonomiky a bublina na trhu nehnuteľností. Keďže nebude možnosť excesy korigovať menovou politikou, tento vývoj môže viesť k roztočeniu inflačnej špirály, následnej strate konkurencieschopnosti a niekoľkoročnej stagnácii,“ myslí si Vladimír Zlacký.
Práve možné „zadrhnutie“ hospodárskeho rastu je obavou viacerých ekonómov – naposledy ju, hoci veľmi opatrne, vyslovil pri svojej návšteve Slovenska český prezident Václav Klaus.
.ilúzia dodatočného času
Je pravdepodobné, že ak by došlo k prijatiu eura neskôr, konverzný kurz by bol výhodnejší a všetky aktíva tejto krajiny, okrem iného aj úspory obyvateľstva, by sa konvertovali do eura vo výhodnejšom kurze. Tento argument v prospech odloženia eura – ktoré však už dnes prakticky nie je v našich rukách – zaznieva často. „Posilňujúci kurz je dôležitým kanálom dobiehania vyspelých ekonomík. Aby Slovensko čerpalo zo zavedenia eura najmä výhody, ktoré nepochybne existujú, bolo by dobre počkať, kým úroveň reálnej konvergencie nepokročí. Potrebné je aj ďalej zvýšiť flexibilitu trhov a konkurenciu na nich. Je možné, že takýto proces môže trvať ešte celé desaťročie,“ hovorí napríklad ekonóm Vladimír Zlacký, podľa ktorého „stojí za povšimnutie, že Česká republika predpokladá prijatie eura práve v takom časovom horizonte“.
Téza o užitočnom odklade však má odporcov. Napríklad podľa Ivana Mikloša je ilúziou myslieť si, že odloženie zavedenia eura nám dá dodatočný čas na prípravu a dobiehanie. „Ak nevstúpime v roku 2009, obávam sa, že najbližší reálny termín nebude skôr ako o 6 až 8 rokov. A dobiehanie vyspelých krajín bude s eurom rýchlejšie ako bez neho. Stratíme síce efekt zhodnocovania koruny, zvýši sa však konkurencieschopnosť ekonomiky a budeme mať vyšší ekonomický rast, a teda aj vyšší rast životnej úrovne ako bez eura.“
Za klamlivú ilúziu považuje tézu o bohatnutí krajiny prostredníctvom výmenného kurzu člen Bankovej rady NBS Peter Ševčovic. „Prosím, ukážte mi krajinu, ktorá posilňuje permanentne 20-30 rokov. Prostredníctvom kurzu môžete aj bohatnúť, aj chudobnieť. Chceme si pozrieť novinové články z roku 1998 či 1999? Kto si dovolí vylúčiť možnú zmenu správania sa globálnych investorov, zmenu ich akceptácie rizika? Malá krajina s malým devízovým trhom je mimoriadne zraniteľná. Nerobme fetiš z posilňovania meny,“ varuje Ševčovic.
Ministerstvo financií ústami štátneho tajomníka Františka Palka dokonca tvrdí, že „na základe skúseností z fungovania slovenskej ekonomiky považujeme práve zníženie vplyvu kurzového rizika a stabilitu prostredia v rámci eurozóny za veľkú výhodu z makroekonomického hľadiska“.
Isté je, že ide o akademickú debatu v tom zmysle, že po prijatí eura sa už nikdy nedozvieme, ako by sa ďalej vyvíjal kurz koruny a či by mal za následok naše ďalšie relatívne bohatnutie voči eurovým a dolárovým krajinám v prípade silnejúcej koruny, alebo by to bolo naopak. Rýchly rast ekonomiky však dáva tušiť, že prinajmenšom v najbližšej dobe by koruna zrejme naďalej silnela.
.čo sa zmení?
Čo sa z pohľadu ekonóma zmení po prijatí eura? „Všetko zdražie,“ smeje sa Peter Ševčovic, narážajúc na najčastejšie diskutovanú obavu. Potom však, už vážne, pokračuje. „Nezmení sa nič. Ekonóm, ktorý sleduje súvahu a výsledovku, ich bude sledovať naďalej, len čísla budú iné. Vymeníme papieriky a mince v peňaženkách, pokúsime sa prežiť prvotné šoky, viacerí budú zaplavení pocitom hrdosti zo slovenských symbolov na eurominciach a potom začneme normálne pracovať, tak ako dnes. Euro nie je ani koniec sveta, ani vstupenka do raja.“
Podľa Jána Tótha „vyššia inflácia zoberie bohatstvo od sporiacich, teda najmä od strednej a staršej generácie, a spolu s „nemeckými úrokmi“ bohatstvo dá dlžiacim, teda napríklad majiteľom podnikov a mladým ľuďom“.
Hrozí po nahradení korún eurami obyvateľstvu nejaký psychologický šok? „Ľudia si zvyknú pomerne rýchlo,“ prognózuje Ivan Mikloš. „Naozajstným praktickým problémom bude omnoho viac mincí. Korunová hodnota najmenšej eurovej bankovky bude asi 150 až 160 korún, kým dnes je to 20.“ Šoky a depresie neočakáva ani Peter Ševčovic. „Možno by prvý pohľad na výplatnú pásku či bankový výpis mohol niekoho zaskočiť, ale preto tu budeme mať približne 5-mesačné obdobie duálneho oceňovania, aby si mohol každý zvyknúť. Myslím si, že mediálna kampaň bude v závere až agresívna, takže žiadnu prekvapujúcu depresiu neočakávam. Na druhú stranu, bude tu eufória z ťažkých peňaženiek. Mince budú mať opäť hodnotu a súčasne aj hmotnosť,“ usmieva sa Ševčovic.
To, že peňaženky budú ťažšie, je napokon asi jediná istota, ktorú po prijatí eura budeme mať. Všetko ostatné sú len očakávania, z ktorých niektoré vyjdú a niektoré sa ukážu ako mylné. Zostáva dúfať, že menej chýb v prognózach robili optimisti.
Očakávania sú silné – o prijatí eura už verejne pochybuje len málokto. Napokon, všetko dnes nasvedčuje tomu, že všetky stanovené kritériá sme splnili. Pravdepodobnosť 78 percent prijatiu eura v plánovanom čase – teda o necelý rok – pripisuje aj prieskum inštitútu INEKO, ktorý v spolupráci s Klubom ekonomických analytikov mapuje názory osemnástich ekonómov.
.príde prekvapenie?
Do kľúčového rozhodnutia zostáva približne už len pol roka a do hodnotiacich správ, ktoré o osude našej meny veľa napovedajú, len tri mesiace. Pocit, že všetko je jasné, je však zdanlivý – v skutočnosti sa môže stať čokoľvek.
„Prekvapenie môže prísť vždy,“ myslí si bývalý minister financií Ivan Mikloš, ktorý je jedným z kľúčových strojcov nášho rýchleho pochodu k euru. „Keby sme však vedeli aké, nebolo by to prekvapenie,“ dodáva lakonicky. Čo by teoreticky mohlo byť dôvodom odloženia termínu pre euro? „Jediným dôvodom môžu byť pochybnosti o udržateľnosti plnenia kritérií. A dôvodom týchto pochybností sú chyby, ktoré Ficova vláda robí,“ hovorí Mikloš. „Pohybujem sa v rovine faktov a tie mi signalizujú, že takáto možnosť nie je hodná úvahy,“ kontruje štátny tajomník ministerstva financií František Palko.
.politiky
Ak dáme nabok možnosť absolútne nečakaného šoku, napríklad nejakej globálnej alebo lokálnej katastrofy, zostáva jediná prekážka, ktorá sa ešte môže postaviť do cesty prijatiu eura. Je ňou dôvodná pochybnosť ostatných členov eurozóny, že politika súčasnej vlády môže v budúcnosti spôsobiť vážne problémy nám aj im. V podstate toto sa skrýva za často diskutovanou „udržateľnosťou plnenia kritérií“.
Akú úlohu v celom procese hrá politika? Tá sa od odborného posúdenia pripravenosti krajiny a plnenia ekonomických kritérií nedá tak úplne oddeliť. „Základom je odborné posúdenie, konečný verdikt je politické rozhodnutie,“ vysvetľuje Mikloš, podľa ktorého politika Ficovej vlády spôsobuje, že Slovensko nemá dobrú medzinárodnú politickú pozíciu a zároveň vytvára pochybnosti o udržateľnosti plnenia kritérií. „Takže môj predpoklad je, že komisia skonštatuje, že v sledovanom období Slovensko kritériá plní – čo pri 10-percentnom raste ekonomiky nie je žiadne umenie – ale existujú pochybnosti o strednodobej a dlhodobej udržateľnosti ich plnenia. A potom bude záležať na politickom rozhodnutí lídrov členských krajín EÚ,“ predpokladá Ivan Mikloš. Prečo by však malo ostatné krajiny EÚ trápiť, ako sa maličkému Slovensku bude dariť? „Iste, veľkosť slovenskej ekonomiky je zanedbateľná, a také by boli aj negatívne dôsledky na európsku ekonomiku,“ hovorí Mikloš, „ide však aj o precedensy a pravidlá. V čakárni sú aj väčší hráči a európska ekonomika má dosť problémov aj v iných oblastiach.“
Člen Bankovej rady NBS Peter Ševčovic, zodpovedný okrem iného aj za menovú politiku, považuje úlohu politiky za oveľa menej významnú. „Som presvedčený, že rozhodovať sa bude výlučne vo vecnej rovine. Samotné kritériá neobsahujú žiadnu politiku, s výnimkou správneho mixu národohospodárskych politík. Ak by padlo rozhodnutie o neprijatí, skôr si myslím, že by to bolo nejakým vlastným vyfaulovaním sa ako politicky motivovaným rozhodnutím,“ vysvetľuje Ševčovic.
.čo keby nie?
Zásadná otázka znie: čo by sa vlastne stalo, keby európske inštitúcie rozhodli, že euro na Slovensku o rok nebude a plán sa odkladá?
„Prvou reakciou budú krátkodobé turbulencie na devízovom a peňažnom trhu, čo pocítime, samozrejme, negatívne,“ hovorí Peter Ševčovic. Čo by však bolo po tej okamžitej reakcii, ktorou by bolo zrejme citeľnejšie oslabenie výmenného kurzu koruny? Bolo by odloženie eura pre ekonomiku pohromou alebo úľavou? „Záleží na tom, ako sa staviate k procesu prijatia eura. Pre niekoho tragédia, lebo investoval príliš veľa času, energie a peňazí, pre niekoho eufória, lebo je principiálne presvedčený o nevýhodách spoločnej meny,“ vraví Ševčovic a dodáva: „Samozrejme, v praktickom živote sa neudeje takmer nič, žijeme bez eura aj dnes. NBS sa domnieva, že z dlhodobého hľadiska by sme strácali, v bežnom živote však nemáte možnosť porovnať vaše rozhodnutie v desaťročnom horizonte.“
„Ak sa euro nezavedie, bude to pre ekonomiku zlé. Nie katastrofálne, ale zlé,“ hovorí Ivan Mikloš. Prečo? „Stratíme obrovskú výhodu a predstih, ktorý máme pred ostatnými krajinami V4. Navyše, zvýši sa riziko nezodpovednej ekonomickej politiky, predvolebného rozhadzovania peňazí, kupovania si voličských skupín za peniaze daňových poplatníkov a podobne. Úľavu by to znamenalo len pre vládu, pretože politicky sa na eure zarobiť nedá, skôr naopak, najmä ak sa tak trestuhodne zanedbáva informovanosť ľudí a príprava na zavedenie.“
Podľa hlavného ekonóma ING Bank Jána Tótha bude v prípade odkladu eura dôležité, z akého dôvodu sa to stane. Ak dôvod bude vnímaný ako „neférový“ a Slovensko nepoľaví v snahe znižovať deficit, podľa Tótha „po krátkom období oslabenia môže prísť stabilizácia a následné posilnenie koruny. Nedávny posun termínu eura pre Českú republiku na ďaleký rok 2019 nezabraňuje českej koruny posilňovať“. Ďalší vývoj bude najmä otázkou kvality hospodárskej politiky a ďalšieho prílevu zahraničných investícii – a to tak v prípade odloženia eura, ako aj jeho prijatia.
.prospešné odloženie
Nájdu sa však aj ekonómovia, ktorí tvrdia, že odloženie eura by Slovensku prospelo. Jedným z nich je Vladimír Zlacký, absolvent politickej ekonómie na Harvarde, ktorý dnes pracuje pre medzinárodnú konzultačnú firmu. „Hlavným problémom skorého vstupu Slovenska do eurozóny je, že ešte stále príliš zaostávame za eurozónou, pokiaľ ide o celkovú ekonomickú výkonnosť a úroveň cien. A keďže existuje značný priestor pre cenové dobiehanie, eliminácia kurzového kanála dobiehania konvergencie bude znamenať podstatné zvýšenie inflácie,“ vysvetľuje.
Očakávanie, že zavedenie eura prispeje k zvýšeniu inflácie, je medzi ekonómami pomerne široko rozšírené. Bude však trochu rýchlejší rast cien takým veľkým problémom? Zvýšená inflácia bude mať za následok dlhodobo veľmi nízke alebo negatívne reálne úrokové sadzby, čo sa môže negatívne prejaviť – sporenie nebude výhodné a ľudia budú preferovať okamžitú spotrebu. „Pravdepodobné je prehriatie ekonomiky a bublina na trhu nehnuteľností. Keďže nebude možnosť excesy korigovať menovou politikou, tento vývoj môže viesť k roztočeniu inflačnej špirály, následnej strate konkurencieschopnosti a niekoľkoročnej stagnácii,“ myslí si Vladimír Zlacký.
Práve možné „zadrhnutie“ hospodárskeho rastu je obavou viacerých ekonómov – naposledy ju, hoci veľmi opatrne, vyslovil pri svojej návšteve Slovenska český prezident Václav Klaus.
.ilúzia dodatočného času
Je pravdepodobné, že ak by došlo k prijatiu eura neskôr, konverzný kurz by bol výhodnejší a všetky aktíva tejto krajiny, okrem iného aj úspory obyvateľstva, by sa konvertovali do eura vo výhodnejšom kurze. Tento argument v prospech odloženia eura – ktoré však už dnes prakticky nie je v našich rukách – zaznieva často. „Posilňujúci kurz je dôležitým kanálom dobiehania vyspelých ekonomík. Aby Slovensko čerpalo zo zavedenia eura najmä výhody, ktoré nepochybne existujú, bolo by dobre počkať, kým úroveň reálnej konvergencie nepokročí. Potrebné je aj ďalej zvýšiť flexibilitu trhov a konkurenciu na nich. Je možné, že takýto proces môže trvať ešte celé desaťročie,“ hovorí napríklad ekonóm Vladimír Zlacký, podľa ktorého „stojí za povšimnutie, že Česká republika predpokladá prijatie eura práve v takom časovom horizonte“.
Téza o užitočnom odklade však má odporcov. Napríklad podľa Ivana Mikloša je ilúziou myslieť si, že odloženie zavedenia eura nám dá dodatočný čas na prípravu a dobiehanie. „Ak nevstúpime v roku 2009, obávam sa, že najbližší reálny termín nebude skôr ako o 6 až 8 rokov. A dobiehanie vyspelých krajín bude s eurom rýchlejšie ako bez neho. Stratíme síce efekt zhodnocovania koruny, zvýši sa však konkurencieschopnosť ekonomiky a budeme mať vyšší ekonomický rast, a teda aj vyšší rast životnej úrovne ako bez eura.“
Za klamlivú ilúziu považuje tézu o bohatnutí krajiny prostredníctvom výmenného kurzu člen Bankovej rady NBS Peter Ševčovic. „Prosím, ukážte mi krajinu, ktorá posilňuje permanentne 20-30 rokov. Prostredníctvom kurzu môžete aj bohatnúť, aj chudobnieť. Chceme si pozrieť novinové články z roku 1998 či 1999? Kto si dovolí vylúčiť možnú zmenu správania sa globálnych investorov, zmenu ich akceptácie rizika? Malá krajina s malým devízovým trhom je mimoriadne zraniteľná. Nerobme fetiš z posilňovania meny,“ varuje Ševčovic.
Ministerstvo financií ústami štátneho tajomníka Františka Palka dokonca tvrdí, že „na základe skúseností z fungovania slovenskej ekonomiky považujeme práve zníženie vplyvu kurzového rizika a stabilitu prostredia v rámci eurozóny za veľkú výhodu z makroekonomického hľadiska“.
Isté je, že ide o akademickú debatu v tom zmysle, že po prijatí eura sa už nikdy nedozvieme, ako by sa ďalej vyvíjal kurz koruny a či by mal za následok naše ďalšie relatívne bohatnutie voči eurovým a dolárovým krajinám v prípade silnejúcej koruny, alebo by to bolo naopak. Rýchly rast ekonomiky však dáva tušiť, že prinajmenšom v najbližšej dobe by koruna zrejme naďalej silnela.
.čo sa zmení?
Čo sa z pohľadu ekonóma zmení po prijatí eura? „Všetko zdražie,“ smeje sa Peter Ševčovic, narážajúc na najčastejšie diskutovanú obavu. Potom však, už vážne, pokračuje. „Nezmení sa nič. Ekonóm, ktorý sleduje súvahu a výsledovku, ich bude sledovať naďalej, len čísla budú iné. Vymeníme papieriky a mince v peňaženkách, pokúsime sa prežiť prvotné šoky, viacerí budú zaplavení pocitom hrdosti zo slovenských symbolov na eurominciach a potom začneme normálne pracovať, tak ako dnes. Euro nie je ani koniec sveta, ani vstupenka do raja.“
Podľa Jána Tótha „vyššia inflácia zoberie bohatstvo od sporiacich, teda najmä od strednej a staršej generácie, a spolu s „nemeckými úrokmi“ bohatstvo dá dlžiacim, teda napríklad majiteľom podnikov a mladým ľuďom“.
Hrozí po nahradení korún eurami obyvateľstvu nejaký psychologický šok? „Ľudia si zvyknú pomerne rýchlo,“ prognózuje Ivan Mikloš. „Naozajstným praktickým problémom bude omnoho viac mincí. Korunová hodnota najmenšej eurovej bankovky bude asi 150 až 160 korún, kým dnes je to 20.“ Šoky a depresie neočakáva ani Peter Ševčovic. „Možno by prvý pohľad na výplatnú pásku či bankový výpis mohol niekoho zaskočiť, ale preto tu budeme mať približne 5-mesačné obdobie duálneho oceňovania, aby si mohol každý zvyknúť. Myslím si, že mediálna kampaň bude v závere až agresívna, takže žiadnu prekvapujúcu depresiu neočakávam. Na druhú stranu, bude tu eufória z ťažkých peňaženiek. Mince budú mať opäť hodnotu a súčasne aj hmotnosť,“ usmieva sa Ševčovic.
To, že peňaženky budú ťažšie, je napokon asi jediná istota, ktorú po prijatí eura budeme mať. Všetko ostatné sú len očakávania, z ktorých niektoré vyjdú a niektoré sa ukážu ako mylné. Zostáva dúfať, že menej chýb v prognózach robili optimisti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.