Reportérka New York Times Mona el-Naggar hľadá v dokumente Fit for Jihad odpoveď na otázku, prečo sa Islam Jakem, mladík z pokojného, nie mimoriadne konzervatívneho prostredia zmenil na nepoznanie – tak, že nad ním krútia hlavou všetci, ktorí ho poznali?
.super kočky letia na svaly
Dvadsaťdvaročný Islam Jakem z Káhiry mal koníčky ako iní jeho rovesníci. Študoval na súkromnej škole, kde sa vyučuje po francúzsky, pretože rodičia mu chceli dať kvalitné vzdelanie. Uvažoval, že pôjde pracovať do zahraničia. Zaujímal sa o fitness a sníval o kariére osobného trénera. Plánoval, že tak bude jedného dňa dobre zarábať. „Chcel randiť so super kočkami,“ hovorí jeden z jeho kamarátov vo filme – hovorí to hanblivo, pretože randenie je veľmi citlivá téma.
O dievčatá sa Islam Jakim zaujímal čoraz väčšmi, najmä odkedy začal pravidelne cvičiť vo fitness centre. Staral sa o telo, pestoval si imidž a prišli aj úspechy u žien. Chodil na rande a v úzkom kruhu kamarátov sa dokonca chvastal, že mal aj sex so ženami. Ženy ho nesmierne priťahovali. Bol to bežný chalan, trochu povrchný, ale nemyslel to zle. Ako sa povie v našich zemepisných šírkach, skrátka si chcel užívať.
Bod zlomu prišiel neskôr. Nepokoje v Egypte vyhnali do ulíc celú generáciu mladých mužov, do ktorej patrí aj Islam Jakem. Spolu s priateľmi chodili na protesty a dúfali, že niečo zmenia. Revolúcia priviedla k moci Moslimské bratstvo, to sa však po vojenskom prevrate muselo opäť stiahnuť zo scény. Medzi mladíkmi zavládol pocit, že zmena je nemožná.
Vo filme hovoria Islamovi kamaráti o bezmocnosti a rezignácii. Aj oni sa ťažko vyrovnávali s realitou, napokon sa však uplatnili. Jeden z nich pracuje ako vedúci predavač v luxusnom obchodnom dome. Druhý sa ako šikovný, tvorivý fotograf živí najmä svadobnými fotografiami.
Len Islam, ten, ktorý bol medzi nimi pôvodne „najväčší frajer“, sa stal bojovníkom Islamského štátu. Istú rolu v tom zohrala aj smrť jeho blízkeho priateľa, ktorý zahynul pri dopravnej nehode. Vtedy si Islam Jakem povedal, že je to Boží prst – upozornenie, aby zmenil svoj život, inak môže zle skončiť. „Všetci sme si prešli podobným obdobím,“ priznávajú kamaráti, „ale jeho to nepustilo.“
.ako žiť v takom tele?
Pôvodne bol Islam Jakem síce vychovaný ako veriaci moslim, ale počítal sa skôr medzi vlažných. Odrazu objavil vzťah k viere, začal sa tradične obliekať, nechal si narásť bradu. Ešte stále sa nezmenil natoľko, aby sa prestal stretávať s kamarátmi. Zato však podnikol iné kroky. Prestal sa fotografovať v posilňovni bez trička, lebo to považoval za hriešne obnažovanie. Zo zoznamu facebookových priateľov vyradil všetky ženy.
Ale predovšetkým, Islam objavil radikálnych kazateľov. Náboženské vedenie miestneho imáma, ktorý bol na jeho vkus príliš „liberálny“, vymenil za kázne populárneho klerika šejka Jakúba. Šejk Jakúb na svojej stránke YouTube zverejňuje plamenné výlevy namierené proti všemožným hriechom. „Predstavme si, že mladý muž sa zamiluje na škole do dievčaťa,“ rozpráva šejk Jakúb s úsmevom v jednej kázni. „Predstavme si, že sa dievčiny nedotkne, nerozpráva sa s ňou, neposiela jej textové správy. Ani sa len na ňu nepozrie,“ vypočítava kazateľ. A potom zdvihne prst a hrozivo zvolá: „Hriech! Aj toto je hriech!“
Islamovi kamaráti vo filme priznávajú, že nielen ich kamarát, ktorý sa stal „božím bojovníkom“, ale aj oni ťažko znášajú erotické pokušenia. „Človek chce aj tento život, aj ten posmrtný,“ krčí plecami jeden. Čo s tým? Ženy sú všade. Aj keď sú zahalené, zostávajú prítomné. Ženami možno pohŕdať, ale nemožno sa pred nimi skryť. Na staršom videu, použitom v tomto filme, hovorí aj sám Islam: „Čo mám robiť? Nemôžem si predsa večne zakrývať hlavu! Nemôžem nevidieť ženy!“
Strach z trestu pritom musí byť obrovský. Lebo vedomie, že trest príde, je neotrasiteľné. „Jedného dňa bude celý vesmír ovládať šaríja, áno, to je v náboženstve jednoducho dané,“ odznie vo filme – a nehovorí to radikalizovaný Islam, ale jeden z jeho umiernenejších kamarátov.
Ťažko sa ubrániť dojmu, že ostatné motivácie sú v prípade mladých mužov ako Islam druhoradé. Ich zúfalstvo nie je ani tak výsledkom ekonomickej či politickej reality. Ocitli sa medzi celkom inými mlynskými kameňmi – na jednej strane nápor hormónov, na druhej strane ultraradikálne predstavy o morálke. Sexuálna frustrácia sa spája s vedomím nenapraviteľnej hriešnosti a vzniká smrtiaci koktail. Pretože koncept morálky, ktorý šíri šejk Jakúb a iní podobne zmýšľajúci kazatelia, sa v realite nedá žiť. Ak raz mladý muž uverí, že čo i len pomyslieť na dievča je hriech, ako vôbec môže žiť v tele, ktoré obýva? Jedine tak, že z toho tela spraví nástroj na zabíjanie ľudí, ktorí sú ešte hriešnejší než on – či už sú to menej „praví“ moslimovia, kresťania, jazidi, ateisti...
.mohol som dopadnúť ako on
Islam Jakem svoju dilemu vyriešil. V Sýrii bojuje za to, aby sa proroctvo o vesmíre ovládanom šaríjou čím skôr naplnilo. Nie je sám. Oficiálny údaj hovorí, že z Egypta takto odišlo do džihádu 600 ľudí. Podľa neoficiálnych zdrojov je ich oveľa viac. Jeden kamarát Islama Jakima vo filme Mony el-Naggar hovorí: „Niekedy mi zíde na um... že som mohol dopadnúť ako on.“ V tej chvíli nepozerá do objektívu, ale niekam do diaľky, a to, čo sa mu mihne v pohľade, nemusí byť úľava. Možno je to tichá závisť.
.super kočky letia na svaly
Dvadsaťdvaročný Islam Jakem z Káhiry mal koníčky ako iní jeho rovesníci. Študoval na súkromnej škole, kde sa vyučuje po francúzsky, pretože rodičia mu chceli dať kvalitné vzdelanie. Uvažoval, že pôjde pracovať do zahraničia. Zaujímal sa o fitness a sníval o kariére osobného trénera. Plánoval, že tak bude jedného dňa dobre zarábať. „Chcel randiť so super kočkami,“ hovorí jeden z jeho kamarátov vo filme – hovorí to hanblivo, pretože randenie je veľmi citlivá téma.
O dievčatá sa Islam Jakim zaujímal čoraz väčšmi, najmä odkedy začal pravidelne cvičiť vo fitness centre. Staral sa o telo, pestoval si imidž a prišli aj úspechy u žien. Chodil na rande a v úzkom kruhu kamarátov sa dokonca chvastal, že mal aj sex so ženami. Ženy ho nesmierne priťahovali. Bol to bežný chalan, trochu povrchný, ale nemyslel to zle. Ako sa povie v našich zemepisných šírkach, skrátka si chcel užívať.
Bod zlomu prišiel neskôr. Nepokoje v Egypte vyhnali do ulíc celú generáciu mladých mužov, do ktorej patrí aj Islam Jakem. Spolu s priateľmi chodili na protesty a dúfali, že niečo zmenia. Revolúcia priviedla k moci Moslimské bratstvo, to sa však po vojenskom prevrate muselo opäť stiahnuť zo scény. Medzi mladíkmi zavládol pocit, že zmena je nemožná.
Vo filme hovoria Islamovi kamaráti o bezmocnosti a rezignácii. Aj oni sa ťažko vyrovnávali s realitou, napokon sa však uplatnili. Jeden z nich pracuje ako vedúci predavač v luxusnom obchodnom dome. Druhý sa ako šikovný, tvorivý fotograf živí najmä svadobnými fotografiami.
Len Islam, ten, ktorý bol medzi nimi pôvodne „najväčší frajer“, sa stal bojovníkom Islamského štátu. Istú rolu v tom zohrala aj smrť jeho blízkeho priateľa, ktorý zahynul pri dopravnej nehode. Vtedy si Islam Jakem povedal, že je to Boží prst – upozornenie, aby zmenil svoj život, inak môže zle skončiť. „Všetci sme si prešli podobným obdobím,“ priznávajú kamaráti, „ale jeho to nepustilo.“
.ako žiť v takom tele?
Pôvodne bol Islam Jakem síce vychovaný ako veriaci moslim, ale počítal sa skôr medzi vlažných. Odrazu objavil vzťah k viere, začal sa tradične obliekať, nechal si narásť bradu. Ešte stále sa nezmenil natoľko, aby sa prestal stretávať s kamarátmi. Zato však podnikol iné kroky. Prestal sa fotografovať v posilňovni bez trička, lebo to považoval za hriešne obnažovanie. Zo zoznamu facebookových priateľov vyradil všetky ženy.
Ale predovšetkým, Islam objavil radikálnych kazateľov. Náboženské vedenie miestneho imáma, ktorý bol na jeho vkus príliš „liberálny“, vymenil za kázne populárneho klerika šejka Jakúba. Šejk Jakúb na svojej stránke YouTube zverejňuje plamenné výlevy namierené proti všemožným hriechom. „Predstavme si, že mladý muž sa zamiluje na škole do dievčaťa,“ rozpráva šejk Jakúb s úsmevom v jednej kázni. „Predstavme si, že sa dievčiny nedotkne, nerozpráva sa s ňou, neposiela jej textové správy. Ani sa len na ňu nepozrie,“ vypočítava kazateľ. A potom zdvihne prst a hrozivo zvolá: „Hriech! Aj toto je hriech!“
Islamovi kamaráti vo filme priznávajú, že nielen ich kamarát, ktorý sa stal „božím bojovníkom“, ale aj oni ťažko znášajú erotické pokušenia. „Človek chce aj tento život, aj ten posmrtný,“ krčí plecami jeden. Čo s tým? Ženy sú všade. Aj keď sú zahalené, zostávajú prítomné. Ženami možno pohŕdať, ale nemožno sa pred nimi skryť. Na staršom videu, použitom v tomto filme, hovorí aj sám Islam: „Čo mám robiť? Nemôžem si predsa večne zakrývať hlavu! Nemôžem nevidieť ženy!“
Strach z trestu pritom musí byť obrovský. Lebo vedomie, že trest príde, je neotrasiteľné. „Jedného dňa bude celý vesmír ovládať šaríja, áno, to je v náboženstve jednoducho dané,“ odznie vo filme – a nehovorí to radikalizovaný Islam, ale jeden z jeho umiernenejších kamarátov.
Ťažko sa ubrániť dojmu, že ostatné motivácie sú v prípade mladých mužov ako Islam druhoradé. Ich zúfalstvo nie je ani tak výsledkom ekonomickej či politickej reality. Ocitli sa medzi celkom inými mlynskými kameňmi – na jednej strane nápor hormónov, na druhej strane ultraradikálne predstavy o morálke. Sexuálna frustrácia sa spája s vedomím nenapraviteľnej hriešnosti a vzniká smrtiaci koktail. Pretože koncept morálky, ktorý šíri šejk Jakúb a iní podobne zmýšľajúci kazatelia, sa v realite nedá žiť. Ak raz mladý muž uverí, že čo i len pomyslieť na dievča je hriech, ako vôbec môže žiť v tele, ktoré obýva? Jedine tak, že z toho tela spraví nástroj na zabíjanie ľudí, ktorí sú ešte hriešnejší než on – či už sú to menej „praví“ moslimovia, kresťania, jazidi, ateisti...
.mohol som dopadnúť ako on
Islam Jakem svoju dilemu vyriešil. V Sýrii bojuje za to, aby sa proroctvo o vesmíre ovládanom šaríjou čím skôr naplnilo. Nie je sám. Oficiálny údaj hovorí, že z Egypta takto odišlo do džihádu 600 ľudí. Podľa neoficiálnych zdrojov je ich oveľa viac. Jeden kamarát Islama Jakima vo filme Mony el-Naggar hovorí: „Niekedy mi zíde na um... že som mohol dopadnúť ako on.“ V tej chvíli nepozerá do objektívu, ale niekam do diaľky, a to, čo sa mu mihne v pohľade, nemusí byť úľava. Možno je to tichá závisť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.