„Tento projekt nie je len o naplnení ambícií Esetu či univerzít. Je to o našej krajine, ktorá pôjde dopredu predovšetkým vďaka kvalitnému vzdelaniu.“ Túto vetu vo svojom príhovore nepovedal prezident Andrej Kiska, ale generálny riaditeľ Esetu Richard Marko. Vyzerá to tak, že obidvom záleží rovnako na tom, aby sa zo Slovenska stala modernejšia krajina. A potvrdil to aj prezident: „Všetci o Esete vieme, že uvažuje nielen o sebe, ale aj o našej krajine.“
.mesto vedy
Nové výskumné centrum je určené študentom troch fakúlt Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktoré sa zameriavajú na informačné technológie. V učebni bude v letnom semestri 24 študentov absolvovať voliteľný predmet Základy reverzného inžinierstva a učiť ich budú samotní bezpečnostní experti z firmy Eset. Prednášky pre tento predmet zas budú prebiehať na Univerzite Komenského.
Nové výskumné centrum sa teda javí ako dôležité najmä z hľadiska spolupráce. Okrem toho, že spája univerzity a súkromnú firmu, nadväzuje spoluprácu aj vnútri samotnej akademickej obce. V projekte STU prepája tri svoje podobne zamerané fakulty, a zároveň nadväzuje spoluprácu s druhou najvýznamnejšou univerzitou na Slovensku. „Z takejto synergie má šancu vyrásť niekoľko slovenských Esetov,“ myslí si Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity. Vedecká spolupráca môže viesť k vytváraniu vedeckých parkov, o ktoré sa STU snaží už od roku 2004. Ide o projekt Science City, ktorý plánujú v dvoch lokalitách. Materiálový výskum sa sústreďuje v centre Bratislavy, kde sú fakulty zamerané na strojníctvo či stavebníctvo. V Mlynskej doline je zas dôležitý výskum informatiky, energetiky a elektrotechniky. „A práve toto je silná stránka našej univerzity. Preto už od roku 2006 programovo pracujeme na výstavbe vedecko-technologického parku v Mlynskej doline. Súbežne sa snažíme oslovovať firmy a budovať s nimi spoluprácu.“ Okrem peňazí zo súkromného sektora je rektor rád, že sa podarilo získať financie aj zo štrukturálnych fondov. „Aj budova Fakulty informatiky a informačných technológií, v ktorej sa nové centrum nachádza, bola financovaná zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov univerzity,“ hovorí rektor STU a pripomína, že univerzita nechce čakať len na peniaze od štátu, ale chce sa modernizovať aj pomocou spolupráce so súkromnými zamestnávateľmi. Vynovenú budovu však ešte stále obkolesuje príliš veľa starých a ošarpaných stavieb areálu STU.
.mecenáši školstva
„Spustenie výskumného centra je typickou win-win situation. S profitom pre študentov, učiteľov aj pre Eset,“ hovorí rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta. Skutočne profitujú súkromné firmy z investovania peňazí do vysokých škôl? Aj Andrej Kiska vidí súkromné firmy v týchto projektoch skôr ako filantropov. „Treba si to povedať na rovinu, pre Eset je toto sčasti aj filantropický projekt. Áno, veria, že sami sebe pripravia odborníkov, ale nemusia to robiť. Napriek tomu sa rozhodli podporiť vzdelávanie, lebo uvažujú ako pomôcť našej krajine.“
Podľa rektora STU sa však spolupráca zamestnávateľom vráti. „Súkromné firmy potrebujú dobrých ľudí. Pokiaľ sa o nich nebudú zaujímať už na školách, tak ich jednoducho nebudú mať.“ Pre Slovensko je podľa neho katastrofálne, že mnoho mladých ľudí odchádza do zahraničia. „Chceme ísť cestou pozitívneho príkladu. Dobre sa dá študovať nielen po česky či anglicky, ale aj po slovensky. Nielen v Brne sú spoločné pracoviská úspešných firiem a univerzít. Aj tu sú dobré školy, ktoré produkujú absolventov zaujímavých pre priemysel.“ Praktický úžitok by firmám mohol priniesť aj nárok na daňové úľavy, ktoré si budú môcť uplatniť firmy, ktoré podporujú vedu a výskum. Tento tzv. superodpočet platí od januára tohto roka, pričom Slovensko je jednou z posledných krajín v regióne, ktoré tento odpočet zaviedlo. Kým si v Česku môžu firmy odpočítať celú výšku výdavkov, u nás je to iba 25 percent sumy, ktorú investujú do výskumu. Podľa firiem je táto daňová úľava nízka v porovnaní s tým, akú vyžaduje administratívu. „Tieto daňové úľavy navyše nie sú priamo zamerané na školstvo,“ upozorňuje rektor. Súkromné firmy si ho môžu uplatniť, ak spolupracujú s verejnou vysokou školou na výskumnej činnosti.
Napriek drobným úľavám sa teda investovanie do škôl privátnym firmám prakticky nijako neoplatí. Napriek tomu vstupujú do vzdelávania čoraz viac. A vo svojom príhovore sa tomu potešil aj prezident Kiska: „Som veľmi rád, že sa snažia o to, aby slovenské školstvo, napriek tomu, že je financované na hlavu, nebolo na hlavu aj postavené.“
.mesto vedy
Nové výskumné centrum je určené študentom troch fakúlt Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktoré sa zameriavajú na informačné technológie. V učebni bude v letnom semestri 24 študentov absolvovať voliteľný predmet Základy reverzného inžinierstva a učiť ich budú samotní bezpečnostní experti z firmy Eset. Prednášky pre tento predmet zas budú prebiehať na Univerzite Komenského.
Nové výskumné centrum sa teda javí ako dôležité najmä z hľadiska spolupráce. Okrem toho, že spája univerzity a súkromnú firmu, nadväzuje spoluprácu aj vnútri samotnej akademickej obce. V projekte STU prepája tri svoje podobne zamerané fakulty, a zároveň nadväzuje spoluprácu s druhou najvýznamnejšou univerzitou na Slovensku. „Z takejto synergie má šancu vyrásť niekoľko slovenských Esetov,“ myslí si Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity. Vedecká spolupráca môže viesť k vytváraniu vedeckých parkov, o ktoré sa STU snaží už od roku 2004. Ide o projekt Science City, ktorý plánujú v dvoch lokalitách. Materiálový výskum sa sústreďuje v centre Bratislavy, kde sú fakulty zamerané na strojníctvo či stavebníctvo. V Mlynskej doline je zas dôležitý výskum informatiky, energetiky a elektrotechniky. „A práve toto je silná stránka našej univerzity. Preto už od roku 2006 programovo pracujeme na výstavbe vedecko-technologického parku v Mlynskej doline. Súbežne sa snažíme oslovovať firmy a budovať s nimi spoluprácu.“ Okrem peňazí zo súkromného sektora je rektor rád, že sa podarilo získať financie aj zo štrukturálnych fondov. „Aj budova Fakulty informatiky a informačných technológií, v ktorej sa nové centrum nachádza, bola financovaná zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov univerzity,“ hovorí rektor STU a pripomína, že univerzita nechce čakať len na peniaze od štátu, ale chce sa modernizovať aj pomocou spolupráce so súkromnými zamestnávateľmi. Vynovenú budovu však ešte stále obkolesuje príliš veľa starých a ošarpaných stavieb areálu STU.
.mecenáši školstva
„Spustenie výskumného centra je typickou win-win situation. S profitom pre študentov, učiteľov aj pre Eset,“ hovorí rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta. Skutočne profitujú súkromné firmy z investovania peňazí do vysokých škôl? Aj Andrej Kiska vidí súkromné firmy v týchto projektoch skôr ako filantropov. „Treba si to povedať na rovinu, pre Eset je toto sčasti aj filantropický projekt. Áno, veria, že sami sebe pripravia odborníkov, ale nemusia to robiť. Napriek tomu sa rozhodli podporiť vzdelávanie, lebo uvažujú ako pomôcť našej krajine.“
Podľa rektora STU sa však spolupráca zamestnávateľom vráti. „Súkromné firmy potrebujú dobrých ľudí. Pokiaľ sa o nich nebudú zaujímať už na školách, tak ich jednoducho nebudú mať.“ Pre Slovensko je podľa neho katastrofálne, že mnoho mladých ľudí odchádza do zahraničia. „Chceme ísť cestou pozitívneho príkladu. Dobre sa dá študovať nielen po česky či anglicky, ale aj po slovensky. Nielen v Brne sú spoločné pracoviská úspešných firiem a univerzít. Aj tu sú dobré školy, ktoré produkujú absolventov zaujímavých pre priemysel.“ Praktický úžitok by firmám mohol priniesť aj nárok na daňové úľavy, ktoré si budú môcť uplatniť firmy, ktoré podporujú vedu a výskum. Tento tzv. superodpočet platí od januára tohto roka, pričom Slovensko je jednou z posledných krajín v regióne, ktoré tento odpočet zaviedlo. Kým si v Česku môžu firmy odpočítať celú výšku výdavkov, u nás je to iba 25 percent sumy, ktorú investujú do výskumu. Podľa firiem je táto daňová úľava nízka v porovnaní s tým, akú vyžaduje administratívu. „Tieto daňové úľavy navyše nie sú priamo zamerané na školstvo,“ upozorňuje rektor. Súkromné firmy si ho môžu uplatniť, ak spolupracujú s verejnou vysokou školou na výskumnej činnosti.
Napriek drobným úľavám sa teda investovanie do škôl privátnym firmám prakticky nijako neoplatí. Napriek tomu vstupujú do vzdelávania čoraz viac. A vo svojom príhovore sa tomu potešil aj prezident Kiska: „Som veľmi rád, že sa snažia o to, aby slovenské školstvo, napriek tomu, že je financované na hlavu, nebolo na hlavu aj postavené.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.