Jedno z najhlúpejších klišé nám navráva, aby sme nesúdili knihy podľa obalu. Každodenná prax nás presviedča o opaku. Po románe amerického spisovateľa Kevina Wilsona Zvláštní příběh rodiny F by som nikdy nesiahol, ak by ma nezaujala obálka. Tej dôverujem viac ako informáciám na prebale. Kto je Kevin Wilson, aká úspešná je kniha, aké ceny získala, čo o nej napísali médiá a všetok ten balast, ktorý môže zodpovedať realite, ale rovnako pravdepodobné je, že ide o PR texty na podporu predaja.
Pravidlo mágie prvej vety je omnoho spoľahlivejšie a ani tentoraz nesklamalo.
Dnes, o 340 strán a hodinku gúglenia neskôr, viem podstatne viac, všetko už sa pekne zaguľatilo, vypointovalo a vôbec, už vznikol ten konečný tvar, ktorý sa dá posunúť ďalej.
V prvom rade, Zvláštní příběh rodiny F je vynikajúci veľký román, pričom ono veľký znamená, že univerzálne pomenúva akúsi zásadnú životnú skúsenosť, veľkú tému či pravdu, ktorá je síce spojená s autorom a obdobím, keď dielo vzniklo – v tomto prípade rok 2011, teda prítomnosť. Lenže dobu i subjekt autora ďaleko presahuje smerom k univerzálnejšiemu poznaniu, ktoré nie je sformulované takto precízne, v príbehu.
Zvláštní příběh rodiny F vlastne nie je vôbec zvláštny, len sa v ňom deti správajú ako dospelé a dospelí sa správajú ako deti a celé je to o umení, o podstatne umenia, pokojne o jeho definícii, a samozrejme, o rodine, vzťahoch, zodpovednosti, a tak ďalej. Film je už v postprodukcii, premiéra ešte nebola ohlásená, ale takto o rok bude Zvláštní příběh rodiny F všade.
Pravidlo mágie prvej vety je omnoho spoľahlivejšie a ani tentoraz nesklamalo.
Dnes, o 340 strán a hodinku gúglenia neskôr, viem podstatne viac, všetko už sa pekne zaguľatilo, vypointovalo a vôbec, už vznikol ten konečný tvar, ktorý sa dá posunúť ďalej.
V prvom rade, Zvláštní příběh rodiny F je vynikajúci veľký román, pričom ono veľký znamená, že univerzálne pomenúva akúsi zásadnú životnú skúsenosť, veľkú tému či pravdu, ktorá je síce spojená s autorom a obdobím, keď dielo vzniklo – v tomto prípade rok 2011, teda prítomnosť. Lenže dobu i subjekt autora ďaleko presahuje smerom k univerzálnejšiemu poznaniu, ktoré nie je sformulované takto precízne, v príbehu.
Zvláštní příběh rodiny F vlastne nie je vôbec zvláštny, len sa v ňom deti správajú ako dospelé a dospelí sa správajú ako deti a celé je to o umení, o podstatne umenia, pokojne o jeho definícii, a samozrejme, o rodine, vzťahoch, zodpovednosti, a tak ďalej. Film je už v postprodukcii, premiéra ešte nebola ohlásená, ale takto o rok bude Zvláštní příběh rodiny F všade.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.