Čelo máte spotené, po tvári vám steká slza a v okamihu by ste si vedeli zrátať všetky jazykové papily. Ruky držíte takmer upažené spôsobom, aby sa ani v paralelnom vesmíre nestretli s vašou očnou rohovkou. Okolo vás sa ako fatamorgány zjavujú vedrá vanilkovej zmrzliny a vy si do nej imaginárne ponárate hlavu. Po refréne „už nikdy viac“ viete, že sa to bude opakovať. Usmievate sa. Toto nie je o chrumkaní cesnaku pri štedrovečernom stole. Toto je pre matadorov, ktorí vedia, že konzumácia čili bolí. A to niekedy dvakrát.
.trpieť šťastne
Ľudská populácia sa ako pani tvorstva hrdí mnohými zvláštnymi prednosťami. Medzi tie by sme mohli zaradiť napríklad radosť z vlastnej bolesti, ktorú by sme naprieč inými, ako radi vyhlasujeme, menej sofistikovanými živočíšnymi druhmi, hľadali zrejme márne. Nejde pri tom o milú úchylku malej skupinky, ale o plamennú vášeň, ktorej holdujú masy. Experimentálny psychológ z univerzity v Pensylvánii Paul Rozin uvádza, že na svete konzumuje ohnivé papričky každý deň až jedna tretina populácie. Je samozrejmé, že štipľavé dávky sa rôznia a nie vždy je pri nich potrebné intenzívne plakať. Zároveň je však pomerne jasné, že väčšina z nás vo voľnom čase neňuchá chren ani si do oka nekvapkáme citrónovú šťavu. Prečo majú teda čili papričky už stáročia svoje nezameniteľné miesto takmer v každej kultúre sveta?
.sila a výška plameňa
Príťažlivosť papričiek tkvie v milovanom i preklínanom kapsaicíne, teda látke, ktorá tvorí základ všetkých ohnivých čili (o kapsaicíne podrobne písal Peter Szolcsányi v .týždni 13/2012 v sérii vedeckých článkov o stimulantoch). Sila tohto malého rastlinného alkaloidu sa meria pomocou Scovilleho stupnice, ktorú pred 103 rokmi zostavil Američan Wilbur Lincoln Scoville, profesor na univerzite v Massachusetts. Nie je známe, či farmaceut Scoville patril medzi tých bezbožníkov, ktorí na raňajky chrúmajú feferóny ako jahody, jedno je však isté. Jeho príjemná tvár a nadmerné uši sú dodnes zobrazované v plameňoch na etiketách rôznych fľaštičiek plnených ohnivými tekutinami a pána Scovilla už preklial nejeden dusiaci sa gastromasochista.
Samotnú štipľavosť meriame na stupnici v jednotkách SHU. Populárne papričky jalapeňo sa na nej pohybujú od 1 000 do 10-tisíc jednotiek. Guľaté feferónky vo fľaške z kompótu od babičky môžu dosiahnuť až 30-tisíc. Poďme však ďalej. Farbu meniace habanero sa pohybuje na inom leveli v solídnom rozpätí od 100 do 350-tisíc pálivých jednotiek. Paprička Bhut Jolokia, zvaná veľmi jednoznačne aj čili démon, ktorá sa ešte donedávna pýšila pozíciou rekordmanky, presahuje jeden milión SHU a chceli by ste ju krájať výlučne v latexových rukaviciach. Pre tých, ktorí stále s úsmevom heroicky mykajú plecom, je však pripravená nová nukleárna zbraň: Carolina Reaper. Tohto malého červeného vráskavca zasadil sám satan. Svoju pálivosť totiž dotiahla do elegantnej výšky 2,2 milióna SHU, čím si získala aktuálne svetové prvenstvo. Krájať by ste ju nechceli nikdy.
Napriek tomu existujú ľudia, ktorí papričky nielen občas v troškách hrdinsky pomrvia do guláša, ale ktorí ich systematicky vyhľadávajú, ochutnávajú, pestujú, sušia, vymieňajú a spoločne sa pri tom tešia. Základná logika tak otvára plne legitímnu otázku: prečo?
.zahorieť zdravím
O pozitívnych účinkoch čili papričiek existuje nespočetne veľa informácií. Ak by bola aspoň polovica z nich pravdivá, mali by čili konzumenti spálený hrtan vymieňať za zrýchlený metabolizmus, tešiť sa z prevencie rakoviny, pravidelného dopĺňania minerálov, podpory imunity či znižovania chuti na sladké. Vraví sa, že poriadna paprička nie je pre princezné. Nie je to celkom tak. V rámci skrášľovacích metód mnohé ženy vedia, že pikantné jedlá v organizme zvyšujú teplotu, čím sa spaľuje viac energie. Kapsaicín tak spaľovaním kalórií akceleruje proces chudnutia. Podobne príťažlivé sú jeho antibakteriálne a protizápalové zložky. Netreba si však namýšľať, že namiesto snahy ísť si zabehať postačí zožuvať dve Habanero a potom zostať doma na gauči. Výčitky svedomia by vám síce prebili endorfíny, ktoré kapsaicín v tele spoluvytvára, no pohyb na čerstvom vzduchu samovypaľovaním nenahradíte. Hormóny šťastia však môžu byť tiež jedným z dôvodov, prečo sa fanúšikovia malých, polojedovatých pokrmov k čili papričkám tak radi a s láskou vracajú.
Zaujímavú štúdiu ku gastromasochizmu priniesli aj vedci Nadia Byrnes a John Hayes zo štátnej univerzity v Pennsylvánii. Tí sa vo svojom výskume zaoberajú pozorovaním vzťahu konzumácie pálivých jedál a rodového správania. Ich výsledky ukazujú, že zatiaľ čo ženy v štipľavom jedle hľadajú predovšetkým klasické uspokojenie z jedla, muži pri konzumácii pálivých pokrmov často očakávajú obdiv a chválu. Byrnes a Hayes uvádzajú, že „kultúrna predstava konzumácie štipľavých jedál je asociovaná so silou a mužnosťou, čím je pre mužov vytvorený priestor na naučenú sociálnu odmenu“. Ak by sme chceli štúdiu zhrnúť, ženy jedia čili hocikedy, páni predovšetkým v spoločnosti, pod heslom „načo sa trápiť, keď to aj tak nik neuvidí.“ Na druhú stranu, musíme mužom istú dávku heroizmu uznať. Opúchať, dusiť sa a červenieť pre zrakmi okolia rozhodne nie je pre každého.
.vzrušenie pre odvážnych
Podobne ako pri kvalitnom alkohole aj degustácia čili papričiek má svoj špecifický charakter. Teda minimálne do momentu, kým sa situácia nezmení na menej elegantný boj o prežitie. Správny degustátor vníma okrem charakteristickej sily štipľavosti aj jej dynamiku. Pozoruje spôsob, ako sa šíri, sleduje jej nárast, priebeh, dĺžku trvania i postupné miznutie. Podstatnou a dôležitou zložkou sú odtiene samotnej chuti plodu. Teda minimálne do momentu, keď sa počas degustácie dostavia celotelové kontrakcie. Vtedy nie je čas na rozbor chutí a vôní. Ako rýchly protijed na horiace vnútornosti výborne slúži plnotučné mlieko, studený jogurt či zmrzlina, pretože tuky sú presne to, čo na elimináciu kapsaicína v momente hasenia potrebujeme. Striktne sa neodporúča piť nič horúce. História gastromasochizmu si totiž pamätá prípady, keď sa po šálke teplého kakaa zhrozenému odvážlivcovi na pár týždňov celkom odmlčali chuťové poháriky. A čo bolo najhoršie, necítil už ani žiadnu pálivosť.
Áno, konzumácia čili papričiek sa v mnohých aspektoch javí ako plne iracionálna. Nepomáha tomu ani spomínaný faktor prevencie rakoviny či snaha o užšie stehná. Napriek tomu ľudia pálivosť čili vo veľkom vyhľadávajú, a to bez ohľadu na vek, pohlavie či pologuľu. Malé papričky podporujú aj vznik špecifických kultúrnych podujatí. Už ste zažili masu, ktorá si popodáva malé ohnivé kúsky, spoločne počíta do troch a naraz si z nich odhryzne? Stojí za to vidieť vzájomnú súčinnosť mimických svalov desiatok či stoviek ľudí, ktorá sa z prvotných kŕčov mení na slastné úsmevy. Všetko sa končí vzájomnými gratuláciami a spoločným pivom. Že netreba? Nadia Byrnes dodáva, že medzi typom človeka a preferovaných množstvách čili existuje spojenie. Vo svojej štúdii odhaľuje, že jedinci, ktorí sú voči rizikám otvorenejší a v živote vyhľadávajú nové zážitky, inklinujú ku konzumácii pálivých pokrmov vo väčšej miere ako tí, ktorí preferujú životný stereotyp.
Ak by ste chceli preskúmať svoju gurmánsku odvahu, popracovať na svojom zdraví a vytrénovať ospalé papily, odporúčame zakúpiť pomerne ľahko dostupné semienka pálivých plodov cez internetové obchody ešte dnes, je totiž ideálny čas na ich sadenie. A nezabudnite k tomu vziať aj kartón mlieka.
.autorka je spolupracovníčka .týždňa.
.trpieť šťastne
Ľudská populácia sa ako pani tvorstva hrdí mnohými zvláštnymi prednosťami. Medzi tie by sme mohli zaradiť napríklad radosť z vlastnej bolesti, ktorú by sme naprieč inými, ako radi vyhlasujeme, menej sofistikovanými živočíšnymi druhmi, hľadali zrejme márne. Nejde pri tom o milú úchylku malej skupinky, ale o plamennú vášeň, ktorej holdujú masy. Experimentálny psychológ z univerzity v Pensylvánii Paul Rozin uvádza, že na svete konzumuje ohnivé papričky každý deň až jedna tretina populácie. Je samozrejmé, že štipľavé dávky sa rôznia a nie vždy je pri nich potrebné intenzívne plakať. Zároveň je však pomerne jasné, že väčšina z nás vo voľnom čase neňuchá chren ani si do oka nekvapkáme citrónovú šťavu. Prečo majú teda čili papričky už stáročia svoje nezameniteľné miesto takmer v každej kultúre sveta?
.sila a výška plameňa
Príťažlivosť papričiek tkvie v milovanom i preklínanom kapsaicíne, teda látke, ktorá tvorí základ všetkých ohnivých čili (o kapsaicíne podrobne písal Peter Szolcsányi v .týždni 13/2012 v sérii vedeckých článkov o stimulantoch). Sila tohto malého rastlinného alkaloidu sa meria pomocou Scovilleho stupnice, ktorú pred 103 rokmi zostavil Američan Wilbur Lincoln Scoville, profesor na univerzite v Massachusetts. Nie je známe, či farmaceut Scoville patril medzi tých bezbožníkov, ktorí na raňajky chrúmajú feferóny ako jahody, jedno je však isté. Jeho príjemná tvár a nadmerné uši sú dodnes zobrazované v plameňoch na etiketách rôznych fľaštičiek plnených ohnivými tekutinami a pána Scovilla už preklial nejeden dusiaci sa gastromasochista.
Samotnú štipľavosť meriame na stupnici v jednotkách SHU. Populárne papričky jalapeňo sa na nej pohybujú od 1 000 do 10-tisíc jednotiek. Guľaté feferónky vo fľaške z kompótu od babičky môžu dosiahnuť až 30-tisíc. Poďme však ďalej. Farbu meniace habanero sa pohybuje na inom leveli v solídnom rozpätí od 100 do 350-tisíc pálivých jednotiek. Paprička Bhut Jolokia, zvaná veľmi jednoznačne aj čili démon, ktorá sa ešte donedávna pýšila pozíciou rekordmanky, presahuje jeden milión SHU a chceli by ste ju krájať výlučne v latexových rukaviciach. Pre tých, ktorí stále s úsmevom heroicky mykajú plecom, je však pripravená nová nukleárna zbraň: Carolina Reaper. Tohto malého červeného vráskavca zasadil sám satan. Svoju pálivosť totiž dotiahla do elegantnej výšky 2,2 milióna SHU, čím si získala aktuálne svetové prvenstvo. Krájať by ste ju nechceli nikdy.
Napriek tomu existujú ľudia, ktorí papričky nielen občas v troškách hrdinsky pomrvia do guláša, ale ktorí ich systematicky vyhľadávajú, ochutnávajú, pestujú, sušia, vymieňajú a spoločne sa pri tom tešia. Základná logika tak otvára plne legitímnu otázku: prečo?
.zahorieť zdravím
O pozitívnych účinkoch čili papričiek existuje nespočetne veľa informácií. Ak by bola aspoň polovica z nich pravdivá, mali by čili konzumenti spálený hrtan vymieňať za zrýchlený metabolizmus, tešiť sa z prevencie rakoviny, pravidelného dopĺňania minerálov, podpory imunity či znižovania chuti na sladké. Vraví sa, že poriadna paprička nie je pre princezné. Nie je to celkom tak. V rámci skrášľovacích metód mnohé ženy vedia, že pikantné jedlá v organizme zvyšujú teplotu, čím sa spaľuje viac energie. Kapsaicín tak spaľovaním kalórií akceleruje proces chudnutia. Podobne príťažlivé sú jeho antibakteriálne a protizápalové zložky. Netreba si však namýšľať, že namiesto snahy ísť si zabehať postačí zožuvať dve Habanero a potom zostať doma na gauči. Výčitky svedomia by vám síce prebili endorfíny, ktoré kapsaicín v tele spoluvytvára, no pohyb na čerstvom vzduchu samovypaľovaním nenahradíte. Hormóny šťastia však môžu byť tiež jedným z dôvodov, prečo sa fanúšikovia malých, polojedovatých pokrmov k čili papričkám tak radi a s láskou vracajú.
Zaujímavú štúdiu ku gastromasochizmu priniesli aj vedci Nadia Byrnes a John Hayes zo štátnej univerzity v Pennsylvánii. Tí sa vo svojom výskume zaoberajú pozorovaním vzťahu konzumácie pálivých jedál a rodového správania. Ich výsledky ukazujú, že zatiaľ čo ženy v štipľavom jedle hľadajú predovšetkým klasické uspokojenie z jedla, muži pri konzumácii pálivých pokrmov často očakávajú obdiv a chválu. Byrnes a Hayes uvádzajú, že „kultúrna predstava konzumácie štipľavých jedál je asociovaná so silou a mužnosťou, čím je pre mužov vytvorený priestor na naučenú sociálnu odmenu“. Ak by sme chceli štúdiu zhrnúť, ženy jedia čili hocikedy, páni predovšetkým v spoločnosti, pod heslom „načo sa trápiť, keď to aj tak nik neuvidí.“ Na druhú stranu, musíme mužom istú dávku heroizmu uznať. Opúchať, dusiť sa a červenieť pre zrakmi okolia rozhodne nie je pre každého.
.vzrušenie pre odvážnych
Podobne ako pri kvalitnom alkohole aj degustácia čili papričiek má svoj špecifický charakter. Teda minimálne do momentu, kým sa situácia nezmení na menej elegantný boj o prežitie. Správny degustátor vníma okrem charakteristickej sily štipľavosti aj jej dynamiku. Pozoruje spôsob, ako sa šíri, sleduje jej nárast, priebeh, dĺžku trvania i postupné miznutie. Podstatnou a dôležitou zložkou sú odtiene samotnej chuti plodu. Teda minimálne do momentu, keď sa počas degustácie dostavia celotelové kontrakcie. Vtedy nie je čas na rozbor chutí a vôní. Ako rýchly protijed na horiace vnútornosti výborne slúži plnotučné mlieko, studený jogurt či zmrzlina, pretože tuky sú presne to, čo na elimináciu kapsaicína v momente hasenia potrebujeme. Striktne sa neodporúča piť nič horúce. História gastromasochizmu si totiž pamätá prípady, keď sa po šálke teplého kakaa zhrozenému odvážlivcovi na pár týždňov celkom odmlčali chuťové poháriky. A čo bolo najhoršie, necítil už ani žiadnu pálivosť.
Áno, konzumácia čili papričiek sa v mnohých aspektoch javí ako plne iracionálna. Nepomáha tomu ani spomínaný faktor prevencie rakoviny či snaha o užšie stehná. Napriek tomu ľudia pálivosť čili vo veľkom vyhľadávajú, a to bez ohľadu na vek, pohlavie či pologuľu. Malé papričky podporujú aj vznik špecifických kultúrnych podujatí. Už ste zažili masu, ktorá si popodáva malé ohnivé kúsky, spoločne počíta do troch a naraz si z nich odhryzne? Stojí za to vidieť vzájomnú súčinnosť mimických svalov desiatok či stoviek ľudí, ktorá sa z prvotných kŕčov mení na slastné úsmevy. Všetko sa končí vzájomnými gratuláciami a spoločným pivom. Že netreba? Nadia Byrnes dodáva, že medzi typom človeka a preferovaných množstvách čili existuje spojenie. Vo svojej štúdii odhaľuje, že jedinci, ktorí sú voči rizikám otvorenejší a v živote vyhľadávajú nové zážitky, inklinujú ku konzumácii pálivých pokrmov vo väčšej miere ako tí, ktorí preferujú životný stereotyp.
Ak by ste chceli preskúmať svoju gurmánsku odvahu, popracovať na svojom zdraví a vytrénovať ospalé papily, odporúčame zakúpiť pomerne ľahko dostupné semienka pálivých plodov cez internetové obchody ešte dnes, je totiž ideálny čas na ich sadenie. A nezabudnite k tomu vziať aj kartón mlieka.
.autorka je spolupracovníčka .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.