Biely šampión

Je to naozaj záhada. Nádherná malá hrudka, pozostávajúca z tučnej nožičky, na ktorej priťapnuto číha maličký, dokonale loptičkový klobúčik. Každý by chcel také niečo utešené nájsť pri svojich ostrozrakých pochôdzkach po letnom lese. Lenže, môže človek hľadať ako besný, nič mu to nie je platné. Raz sa síce otec pri našich pravidelných hubačkách zastavil uprostred lúky pri niečom okrúhlom, veľkoplošnom a spokojne si sediacom na ovčom truse a podotkol – aha, šampiňón. No ja, ako som obzeral, tak som obzeral – podobnosť s tými nádhernými, čistou belobou sa skvúcimi hubkami som veru nenašiel. Otec sa hneď rýchlo opravil, že je to vlastne po slovensky pečiarka, no už to bolo vonku. Rozpor bol na svete. Na poli iné, v obchode iné. Pekne.

.parížske pečiarky
Ako to teda vlastne je? Do dnešnej bieloskvúcej podoby sa bežná, hnedá a nevzhľadná pečiarka prebojovala cez chýrečných francúzskych záhradníkov, ktorí si ju natoľko zamilovali, že ju začali vo veľkom pestovať a šľachtiť. Bol to vtedy veľmi odvážny čin, pretože pestovať huby bolo dovtedy niečo nepredstaviteľné.
Začalo sa to, ako inak – náhodou. Parížski záhradníci nechávali na jeseň po tom, čo v pareniskách dopestovali na konskom truse melóny, tieto pestovacie pomôcky otvorené. Len tak, aby ich prevetrali. Na zimu ich potom zase pozatvárali, no počas vetrania do parenísk nafúkal jesenný vetrisko výtrusy z pečiarok, čo rástli na neďalekých lúkach. No a pečiarky počas zimy, vo vlhku a relatívnom teple konského trusu, začali z ničoho nič rásť ako huby po daždi.
Záhradníci sa nestačili čudovať, že ich vlastné pareniská dávajú úrodu ešte aj počas zimy a dokonca v podobe delikátnych hríbikov. Na rok pokus s vetraním zopakovali a opäť sa všetko podarilo. A ktorým výtrusy nenafúkalo, pomohli si o rok jednoduchým presadením podhubia pečiarok z lúky do konského pareniska. Takto si pekne, rok po roku, vyšľachtili hríbiky, ktoré neskôr zaplavili celý svet a dnes si už bez nich nevieme predstaviť takmer žiadny obchod s potravinami.  
Od parížskych pestovateľov totiž dostali aj svoj názov. Vo Francúzsku ich volali parížske hríbiky čiže šlo o takzvaný champignon de Paris. Na Paríž a pečiarky sa neskôr u nás pozabudlo a už ich nikto inak nenazve ako šampiňóny.

.studený a tmavý gastrohoror
Ich delikátnu chuť pozná na svete takmer každý. Šampiňóny sa stali skutočnými šampiónmi medzi hríbmi, napriek tomu, že zaostávajú oproti tým lesným na míle či už v chuti, alebo vo výzore. No sú dostať v zime, ako aj v lete a to z nich robí skutočných favoritov každej kuchyne. Veď si to len vezmime. Čo by si bez nich počali Francúzi pri príprave slávneho kohúta na víne či burgiňonu? A čo Angličania pri ich hovädzom wellington?
Šampiňóny boli kedysi tiež sezónnou záležitosťou – ako už mnohí postrehli – prekvapivo zimnou. No keď sa neskôr jeho pestovanie zdokonalilo, najmä s prispením slávneho Pasteurovho inštitútu – podarilo sa mu zničiť notorických škodcov – a prekvapujúcim objavom, že šampiňón na svoj rast vôbec nepotrebuje slnko, začali ho pestovať takmer všade a v rôznych veľkostiach.
V obchodoch už nájdeme čo len chceme: od maličkých miniatúrnych šampiňónikov cez stredne rozvinuté jedince aj staré, v chuti výrazné obrovitánske portobellá. Dnes sa dokonca šampiňón pestuje aj vo veľkých vlhkých jaskyniach pod mestami. Vyzerá to trochu hrôzostrašne, pretože v úplnej tme sa  morom bielych dotieravo vykukujúcich hlavičiek predierajú ľudia v plášťoch a bielych gumákoch a sú v tom divnom, amorfnom sci-fi priestore úplne stratení. Čistý materiál na kvalitný gastrohoror. Kolega Malíček by sa určite potešil.
.autor je scenárista.

Šampiňóny nasurovo/
Málokto vie, že šampiňóny sa nemusia len variť a dusiť a všelijako inak spracúvať. Čo je na nich naozaj čarovné, že chutia fantasticky aj surové. Niektorí labužníci dokonca prisahajú, že varením a dusením absolútne prichádzame o ich nádhernú ľahunkú chuť. Mnohí teraz určite zdvihli obočie a kývajú hlavami – preboha, huby a nasurovo? Stačí to však len vyskúšať. Nič nepoteší labužníka viac ako skvelý výsledok s minimom námahy.  To presne spĺňa tento fantastický francúzsky šampiňónový šalát. Šampiňóny očistíme, dôkladne utrieme od zvyškov hliny a nakrájame ich natenučko. Hodíme do šalátovej misy a ihneď ich pokvapkáme šťavou z polky citróna, aby nám nezhnedli a vynikla ich jemnučká chuť. Potom nakrájame nadrobno zo tri šalotky a pridáme k šampiňónom. Chytíme poriadnu hrsť petržlenovej vňate a tú tiež pokrájame a hodíme do misy. Zmes poriadne posolíme a pokoreníme čiernym čerstvo mletým korením. Napokon  pridáme priadne tučnú kyslú smotanu alebo crème fraîche. Zamiešame, ochutnáme, ešte podľa ľubovôle dochutíme a podávame ako skvelé studené predjedlo.