V Nórsku Eve Michalákovej odobral sociálny úrad dvoch synov a dnes o nich – s podporou českej verejnosti, médií i niektorých politikov a právnikov – urputne bojuje. Príbeh Evy Michalákovej má čosi spoločné aj so Slovenskom.
Pred dvoma rokmi žilo Slovensko prípadom, keď britský sociálny úrad odobral dvoch synov Slovenke Ivane Boórovej. Angažovaním sa slovenských médií aj úradov sa na poslednú chvíľu podarilo rozhodnutie britského súdu zvrátiť a deti sa dostali najprv do starostlivosti svojej babky na Slovensku, po čase napokon aj do starostlivosti svojej mamy. Tento príbeh zaujal dve zdravotné sestry na Hodonínsku. Hana Kunis a Věra Račická potom založili facebookovú stránku Česko, vraťme děti rodičum, ktorá podporovala rodinu Ivany Boórovej. Vďaka tomu sa zoznámili s pani Evou, ktorá pochádza z Hodonína, teda z kraja, v ktorom obe aktivistky žijú.
Sociálny úrad v Nórsku v máji 2011 odobral Eve Michalákovej dvoch malých synov (4 a 7 rokov) a jej dvojročné snahy o ich návrat nikam neviedli. „Preto vás prosím o pomoc,“ napísala im Eva Michaláková. Obe ženy nemali pochybnosti o tom, že pani Michaláková ani jej bývalý manžel sa ničoho zlého na deťoch nedopustili. Tvrdia, že keby im niečo zlé dokázali, boli by obaja vo väzbe. Obe rozpútali mohutnú akciu na pomoc. Zapojila sa do nej aj Eleonóra Študencová, matka Ivany Boórovej. Pani Eleonóra vyzvala kompetentné české úrady, aby sa „láskavo zobudili a začali vykonávať svoje pracovné povinnosti.“
Pani Eleonóra je stále s Evou Michalákovou v kontakte a tvrdí, že v českom prípade je naozaj veľa spoločných čŕt aj paralel s prípadom jej dcéry – najmä v konaní českých a slovenských úradov, ktoré by v takýchto prípadoch mali vždy bezodkladne konať.
.info z jednej strany
Kampaň za návrat detí Evy Michalákovej, ktorú spustili sociálne siete, blogeri a aktivisti, neostala bez ohlasu. Česká verejnosť sa dozvedala stále nové informácie o tom, ako nórska sociálka rozdelila deti a zverila ich pestúnom, pričom matke obmedzila možnosť vidieť svoje deti dvakrát do roka.
Pani Eva je sebavedomá a fotogenická, a tak si dokázala získať sympatie verejnosti. Rozdala mnoho rozhovorov a mala obrovskú výhodu v tom, že druhá strana – teda nórska sociálna služba Barnevernet – musela k prípadu mlčať. Neposkytovať žiadne informácie, týkajúce sa detí, jej totiž prikazuje zákon.
Aj preto ten príbeh vyzeral spočiatku neuveriteľne: príjemnej mladej žene, obetavej a milujúcej matke odobrali deti, o ktoré sa vzorne starala. Česká verejnosť zúrila, internetové diskusie prekypovali bizarnými vyhrážkami, že teraz začneme v Česku brať nórske deti. Prezident Miloš Zeman ku kauze poznamenal, že podobne ako nórska sociálka zaobchádzal s deťmi nacistický spolok Lebensborn. Nórsky veľvyslanec v Česku putoval na koberec, do veci sa vložili českí europoslanci a zareagovať musel aj český premiér, ktorý sa stretol s pani Evou.
No začali sa objavovať aj protiargumenty – české médiá začali spomínať aj fakty, ktoré dokresľovali celý príbeh. Pani Eva sa vydala do Nórska za Čecha, ktorého spoznala v Chorvátsku. V Nórsku sa im narodili dve deti. No manžel jej zatajil svoju vážnu psychickú poruchu i to, že v predchádzajúcom vzťahu mal problémy s násilím a agresivitou. Pani Eva priznala aj to, že manžel bol extrémne žiarlivý. V rodine sa pestovali aj telesné tresty, ktoré sú však v Nórsku zakázané. Po podozrení na sexuálne zneužívanie, ktoré nahlásila škôlka, nórska sociálka deti manželom odobrala a ich vzťah sa rozpadol. Otec viac nejavil o deti záujem. Pani Eva už má nového partnera, s ktorým žije v Nórsku. Inšpirovaná príbehom rodiny Boórovej sa usiluje získať deti aj sestra pani Evy, ktorá žije v Česku a sestru podporuje.
Prípadom sa budú musieť opäť zaoberať nórske súdy. Je fakt, že čas hrá proti Eve Michalákovej a jej vzťahu so synmi. Obaja už budú mať problémy s češtinou a zrejme aj svoju mamu budú vnímať ako cudziu osobu. Pani Eva dúfa, že sa jej to podarí zvrátiť. So synmi by chcela ostať žiť v Nórsku, ale je možné, že súd skôr pristúpi na kompromisné riešenie a pošle deti do Česka k sestre pani Eve.
.totálne zlyhanie?
Čo prípad hovorí o nórskych sociálnych úradoch? Že totálne zlyhávajú –alebo dokonca – ako hovoria tí, čo vystríhajú pred juvenílnou justíciou – že aj tamojšie sociálne úrady majú za cieľ zničiť rodinu ako takú, vychovávať z detí bezcitné tvory a ponúkať ich homosexuálnym párom.
Vec je zložitejšia. Severské krajiny, ktoré aj u nás vzbudzujú obdiv pre svoju sociálnu politiku, majú tradične silný štát, ktorý výraznejšie kontroluje aj život rodín. Ak by sme nórske štandardy zaviedli u nás, v rómskych osadách by neostalo jediné dieťa. Lenže prisťahovalci sa musia prispôsobiť tamojšiemu štýlu života, lebo inak ich čaká vysvetľovanie na sociálnom úrade či na polícii. Čísla odobratých detí sociálkou sú však – ako si všimla reportérka Reflexu – nižšie ako v samotnom Česku.
V roku 2012 zaznamenalo aj slovenské Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže odobratie dvoch detí v Nórsku slovenským občanom. „Slovenskí rodičia však pomoc zo Slovenska nechceli,“ pripomína šéfka Centra Andrea Cisárová. „Plne spolupracovali so sociálnymi službami v Nórsku a deti im boli okamžite vrátené. S Nórskom prebiehala intenzívna komunikácia a stála výmena informácií. Žiadne súdne rozhodnutie vo veci nepadlo a deti boli vrátili rodičom.“
Samozrejme, nemožno vylúčiť, že v rozbujnenom sociálnom systéme, ktorý sleduje každú rodinu, môže dôjsť k omylom a môžu sa objaviť obvinenia, ktoré je ťažké dokázať či vyvrátiť. A alibizmus úradníkov môže viesť k tomu, že deti musia ísť z rodiny preč. No ľudia, ktorí broja proti juvenílnej justícii, tvrdia, že ten systém je práve tak nastavený – aby systematicky ničil rodinu. Často je k týmto teóriám pridaný dôvetok o rozkladajúcom sa, zahnívajúcom Západe, ktorý pripomína Sodomu a Gomoru. A nakoniec sa z celého príbehu dve nešťastné deti pomaly vytrácajú, a diskusia sa vedie o tom, že toto je nový holokaust, lebensborn alebo spiknutie proti rodine.
Pred dvoma rokmi žilo Slovensko prípadom, keď britský sociálny úrad odobral dvoch synov Slovenke Ivane Boórovej. Angažovaním sa slovenských médií aj úradov sa na poslednú chvíľu podarilo rozhodnutie britského súdu zvrátiť a deti sa dostali najprv do starostlivosti svojej babky na Slovensku, po čase napokon aj do starostlivosti svojej mamy. Tento príbeh zaujal dve zdravotné sestry na Hodonínsku. Hana Kunis a Věra Račická potom založili facebookovú stránku Česko, vraťme děti rodičum, ktorá podporovala rodinu Ivany Boórovej. Vďaka tomu sa zoznámili s pani Evou, ktorá pochádza z Hodonína, teda z kraja, v ktorom obe aktivistky žijú.
Sociálny úrad v Nórsku v máji 2011 odobral Eve Michalákovej dvoch malých synov (4 a 7 rokov) a jej dvojročné snahy o ich návrat nikam neviedli. „Preto vás prosím o pomoc,“ napísala im Eva Michaláková. Obe ženy nemali pochybnosti o tom, že pani Michaláková ani jej bývalý manžel sa ničoho zlého na deťoch nedopustili. Tvrdia, že keby im niečo zlé dokázali, boli by obaja vo väzbe. Obe rozpútali mohutnú akciu na pomoc. Zapojila sa do nej aj Eleonóra Študencová, matka Ivany Boórovej. Pani Eleonóra vyzvala kompetentné české úrady, aby sa „láskavo zobudili a začali vykonávať svoje pracovné povinnosti.“
Pani Eleonóra je stále s Evou Michalákovou v kontakte a tvrdí, že v českom prípade je naozaj veľa spoločných čŕt aj paralel s prípadom jej dcéry – najmä v konaní českých a slovenských úradov, ktoré by v takýchto prípadoch mali vždy bezodkladne konať.
.info z jednej strany
Kampaň za návrat detí Evy Michalákovej, ktorú spustili sociálne siete, blogeri a aktivisti, neostala bez ohlasu. Česká verejnosť sa dozvedala stále nové informácie o tom, ako nórska sociálka rozdelila deti a zverila ich pestúnom, pričom matke obmedzila možnosť vidieť svoje deti dvakrát do roka.
Pani Eva je sebavedomá a fotogenická, a tak si dokázala získať sympatie verejnosti. Rozdala mnoho rozhovorov a mala obrovskú výhodu v tom, že druhá strana – teda nórska sociálna služba Barnevernet – musela k prípadu mlčať. Neposkytovať žiadne informácie, týkajúce sa detí, jej totiž prikazuje zákon.
Aj preto ten príbeh vyzeral spočiatku neuveriteľne: príjemnej mladej žene, obetavej a milujúcej matke odobrali deti, o ktoré sa vzorne starala. Česká verejnosť zúrila, internetové diskusie prekypovali bizarnými vyhrážkami, že teraz začneme v Česku brať nórske deti. Prezident Miloš Zeman ku kauze poznamenal, že podobne ako nórska sociálka zaobchádzal s deťmi nacistický spolok Lebensborn. Nórsky veľvyslanec v Česku putoval na koberec, do veci sa vložili českí europoslanci a zareagovať musel aj český premiér, ktorý sa stretol s pani Evou.
No začali sa objavovať aj protiargumenty – české médiá začali spomínať aj fakty, ktoré dokresľovali celý príbeh. Pani Eva sa vydala do Nórska za Čecha, ktorého spoznala v Chorvátsku. V Nórsku sa im narodili dve deti. No manžel jej zatajil svoju vážnu psychickú poruchu i to, že v predchádzajúcom vzťahu mal problémy s násilím a agresivitou. Pani Eva priznala aj to, že manžel bol extrémne žiarlivý. V rodine sa pestovali aj telesné tresty, ktoré sú však v Nórsku zakázané. Po podozrení na sexuálne zneužívanie, ktoré nahlásila škôlka, nórska sociálka deti manželom odobrala a ich vzťah sa rozpadol. Otec viac nejavil o deti záujem. Pani Eva už má nového partnera, s ktorým žije v Nórsku. Inšpirovaná príbehom rodiny Boórovej sa usiluje získať deti aj sestra pani Evy, ktorá žije v Česku a sestru podporuje.
Prípadom sa budú musieť opäť zaoberať nórske súdy. Je fakt, že čas hrá proti Eve Michalákovej a jej vzťahu so synmi. Obaja už budú mať problémy s češtinou a zrejme aj svoju mamu budú vnímať ako cudziu osobu. Pani Eva dúfa, že sa jej to podarí zvrátiť. So synmi by chcela ostať žiť v Nórsku, ale je možné, že súd skôr pristúpi na kompromisné riešenie a pošle deti do Česka k sestre pani Eve.
.totálne zlyhanie?
Čo prípad hovorí o nórskych sociálnych úradoch? Že totálne zlyhávajú –alebo dokonca – ako hovoria tí, čo vystríhajú pred juvenílnou justíciou – že aj tamojšie sociálne úrady majú za cieľ zničiť rodinu ako takú, vychovávať z detí bezcitné tvory a ponúkať ich homosexuálnym párom.
Vec je zložitejšia. Severské krajiny, ktoré aj u nás vzbudzujú obdiv pre svoju sociálnu politiku, majú tradične silný štát, ktorý výraznejšie kontroluje aj život rodín. Ak by sme nórske štandardy zaviedli u nás, v rómskych osadách by neostalo jediné dieťa. Lenže prisťahovalci sa musia prispôsobiť tamojšiemu štýlu života, lebo inak ich čaká vysvetľovanie na sociálnom úrade či na polícii. Čísla odobratých detí sociálkou sú však – ako si všimla reportérka Reflexu – nižšie ako v samotnom Česku.
V roku 2012 zaznamenalo aj slovenské Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže odobratie dvoch detí v Nórsku slovenským občanom. „Slovenskí rodičia však pomoc zo Slovenska nechceli,“ pripomína šéfka Centra Andrea Cisárová. „Plne spolupracovali so sociálnymi službami v Nórsku a deti im boli okamžite vrátené. S Nórskom prebiehala intenzívna komunikácia a stála výmena informácií. Žiadne súdne rozhodnutie vo veci nepadlo a deti boli vrátili rodičom.“
Samozrejme, nemožno vylúčiť, že v rozbujnenom sociálnom systéme, ktorý sleduje každú rodinu, môže dôjsť k omylom a môžu sa objaviť obvinenia, ktoré je ťažké dokázať či vyvrátiť. A alibizmus úradníkov môže viesť k tomu, že deti musia ísť z rodiny preč. No ľudia, ktorí broja proti juvenílnej justícii, tvrdia, že ten systém je práve tak nastavený – aby systematicky ničil rodinu. Často je k týmto teóriám pridaný dôvetok o rozkladajúcom sa, zahnívajúcom Západe, ktorý pripomína Sodomu a Gomoru. A nakoniec sa z celého príbehu dve nešťastné deti pomaly vytrácajú, a diskusia sa vedie o tom, že toto je nový holokaust, lebensborn alebo spiknutie proti rodine.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.