Kreslo pre Františka Mikloška

Kedy sa v Československu odlúpil z vrchu kameň, ktorý nakoniec rozbil kráľovstvo komunizmu? Myslím, že to bolo pred 30 rokmi, v roku 1985. Jednak sa v marci dostal na čelo ZSSR Michail Gorbačov. V Československu sa ten rok niesol v znamení 1 100. výročia smrti svätého Metoda. Už rok predtým sa zo slovenskej iniciatívy uskutočnila celoštátna podpisová akcia, aby na tieto oslavy prišiel Ján Pavol II. Zozbieralo sa vyše 18-tisíc podpisov, z toho viac ako 15-tisíc zo Slovenska. V apríli bola veľká púť kňazov na Velehrade. Pápež potom v júni vydal encykliku Slavorum apostoli (Apoštoli Slovanov) a ešte predtým vyhlásil Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy.
Siedmeho júla na Velehrad neprišiel pápež, ale kardinál Casaroli. Sobotná noc pred slávnosťou, znovu na slovenský podnet, patrila mládeži. V nedeľu, keď komunisti chceli z omše urobiť mierovú slávnosť, sa nedostali k slovu. 150-tisíc ľudí ich vypískalo, skandujúc „Chceme náboženskú slobodu“. Slovenský minister kultúry Miroslav Válek potom napísal: „Zaspali sme na vavrínoch a na Velehrade sme dostali úder pod pás!“ Ľudia v celom Československu si uvedomili, čo znamená masa. Václav Benda v samizdate napísal: „Pred Velehrad sa už nesmieme vrátiť!“
Cyrilometodská tradícia v ťažkých časoch vždy ožíva. Nasledovali mohutné púte, ochranári predstavili publikáciu Bratislava nahlas, prišla Sviečková manifestácia, pražské zhromaždenia, nakoniec november 1989. A systém, postavený na železe a hline, sa zrútil.