Ešte pred pár rokmi bol, čo sa týka natality, rozdiel medzi krajinami západnej a východnej Európy jasne viditeľný. Dnes sme sa však k celoeurópskemu bezdetnému trendu priblížili aj my. Pritom ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo európske reprodukčné a rodinné správanie rozdelené na dve zóny. Západné krajiny sa už v tom období vyznačovali výrazným poklesom pôrodnosti a zvyšovaním veku prvorodičiek. Naopak, v krajinách vtedajšieho východného bloku začínali ženy s materstvom podstatne skôr a tým bola aj ich plodnosť výrazne vyššia. Koniec osemdesiatych a začiatok deväťdesiatych rokov však túto „demografickú mapu“ zmenil a rozdiely sa zmazali. Rodinný život dostal aj na východe nové lákavé alternatívy.
Sociologické a demografické štatistiky vnímajú zavŕšenie štyridsiateho piateho roku ženy ako ukončenie fertilného (plodného) veku. V Nemecku je v súčasnosti po štyridsiatke bezdetná každá štvrtá žena, vďaka čomu majú Nemci svetové prvenstvo. Lepšie na tom však nie sú ani muži, ktorých je bez detí dokonca viac ako žien. Spoločnosť však ich bezdetnosť nevníma tak kriticky, keďže muži môžu dieťa splodiť aj v neskorom veku. Narastajúca bezdetnosť v rozvinutých krajinách ovplyvňuje nielen sociálny a ekonomický status spoločnosti, ale výrazne zasahuje aj do tradičnej rodinnej štruktúry a ovplyvňuje prirodzene aj život jednotlivcov.
.husákove deti
Obdobie sedemdesiatych rokov je u nás známe ako dekáda Husákových detí. Československá populačná krivka vtedy zaznamenala najväčší rast. Nárast pôrodnosti súvisel s obdobím normalizácie, keď sa veľa ľudí vzdalo ambície budovať si kariéru a stiahli sa radšej do súkromia a do budovania rodinného života. Práve ten totiž sľuboval väčšie uspokojenie a radosť ako spoločenské uznanie v komunistickom systéme.
Ale paradoxne práve generácia Husákových detí môže už o pár rokov dostať nelichotivú nálepku bezdetnej generácie. Husákove deti nenasledujú príklad svojich rodičov, kariéra či užívanie si života hrá v ich prioritách oveľa významnejšiu rolu.
Čísla zo Štatistického úradu SR dávajú zreteľne najavo, že popri všeobecnom znižovaní pôrodnosti sa stále zvyšuje aj priemerný vek žien pri pôrode. Kým v roku 2003 bol priemerný vek 27 rokov, dnes už je to 29 rokov. Zároveň sa výrazne zvýšil podiel žien, ktoré rodia vo veku 30 až 34 rokov. Kým v roku 2003 sa týmto ženám narodilo 9,5 tisíca detí, v roku 2013 ich bol takmer dvojnásobok.
V roku 2007 dosiahla pôrodnosť na Slovensku číslo 1,3 dieťaťa na ženu, čo je vo všeobecnosti označované ako veľmi nízka pôrodnosť. Odvtedy je tento stav viac-menej nemenný. Potvrdzuje to aj prieskum Európskej štatistickej agentúry Eurostat, podľa ktorej až 15 percent slovenských žien vo veku od 32 do 37 rokov zostáva bezdetných. Číslo je síce vysoké, no nie až také alarmujúce, ako napríklad v Španielsku či v Taliansku, kde je v tomto veku bezdetná viac ako tretina žien.
Práve taliansky Rím je mestom, v ktorom žije striedavo aj tridsaťpäťročná Zvolenčanka Jazmína. Strávila tu niekoľko rokov s priateľom, no dnes je bez partnera a manželstvo ani deti zatiaľ nerieši. „Nemám na to ani čas. Po rokoch som sa vrátila späť domov, ale moje pracovné záväzky v Taliansku som úplne nepretrhla. Keďže pracujem ako freelancerka, nemám problém pracovať dva týždne z Talianska a potom mesiac zo svojho bytu v Bratislave.“ Flexibilita jej vyhovuje, keďže po piatich rokoch v Ríme tam zanechala množstvo priateľov. „Vždy som bola obklopená ľuďmi – či už v práci, alebo mimo nej, a aj to je možno dôvod, prečo momentálne vôbec nepociťujem, že by mi v živote chýbalo dieťa.“
.z kuchyne do spoločnosti
Za posledných sto rokov sa postavenie ženy v spoločnosti zmenilo tak, ako nikdy predtým. Dnes sa zdá takmer neuveriteľné, že ešte pred niekoľkými desiatkami rokov nemali ženy volebné právo. Liberálne krajiny typu Francúzsko či Taliansko im ho priznali až po druhej svetovej vojne a Lichtenštajnsko dokonca dalo ženám možnosť aktívne sa podieľať na politickom rozhodovaní až v roku 1984. Podobne to bolo aj s pracovnými možnosťami a nerovnými platovými podmienkami medzi ženami a mužmi, a ženské pokolenie dodnes ťahá pri odmeňovaní za mierne kratší koniec. Nemožno sa preto diviť, že vstup do manželstva a následné založenie si rodiny bol pre mladú európsku ženu roky najprijateľnejší životný scenár, ktorý sľuboval aj slušné materiálne zabezpečenie. Profesia matky bola aj v minulom storočí v priemere európskeho kontinentu stále tým najdôležitejším zamestnaním ženy.
Ešte aj v 20. storočí mladé ženy čelili silnému rodinnému a spoločenskému tlaku vydať sa a mať deti. A ak sa im manželstvo a zabezpečenie potomkov do určitého veku nepodarilo, boli vystavené väčšej stigmatizácii ako slobodní muži. „Dá sa to ilustrovať aj na rozdiele medzi pojmami ‚starý mládenec´ a ‚stará dievka´ – označenie slobodného muža je hodnotovo neutrálnejšie, kým označenie ženy je pejoratívnejšie,“ vysvetľuje sociológ David Bosý zo združenia EsFem. „Bezdetnosť sa v minulosti považovala za problém, pričom vina bola najčastejšie pripisovaná ženám. Dnešná spoločnosť začína byť k bezdetnému životnému štýlu tolerantnejšia. Bezdetnosť žien už nepredstavuje takú stigmu ako v minulosti. Ženy dokážu nájsť naplnenie aj v iných aktivitách než v materstve a zároveň pociťujú, že ich život je plnohodnotný aj predtým, ako sa stanú matkami,“ dodáva Bosý.
Potvrdzuje to aj príbeh 36-ročnej Lindy z Bratislavy. S priateľom Patrikom žila v spoločnej domácnosti tri roky, rozhodnutie o rodine však odkladá. Obaja sa totiž rozhodli opustiť svoje stabilné zamestnania a založili si vlastnú firmu v oblasti marketingového poradenstva. Momentálne trávia viac času na cestách a pracujú výlučne cez internet. „Určite by som v najbližších pár rokoch dieťa chcela. Teraz sa však veci vyvinuli tak, že s Patrikom pracujeme viac zo zahraničia, a tak rodina ešte musí počkať. Napriek tomu sme obaja šťastní a užívame si bezdetný život,“ hovorí Linda.
.revolúcia v malej pilulke
Kým v súčasnosti sa založenie rodiny vníma skôr z emocionálneho hľadiska, v minulosti išlo o oveľa viac. Deti mali zabezpečiť pokrvné pokračovanie rodu a udržať rodinný status. Ďalšími motívmi rodičovstva bolo zabezpečiť si dostatok pracovnej sily a opateru na starobu. Termín slobodná matka bol takmer neznámy a spoločensky neprijateľný. Keď aj žena otehotnela ešte za slobodna, pod vplyvom rodiny väčšinou skončila v manželstve. „V prípadoch týchto mladých párov rozhodol za nich osud, ale v konečnom dôsledku boli často spokojní. Mnohí by dnes volili radšej interrupciu, no vtedajšie spoločenské konvencie ich donútili nechať si dieťa,“ dodáva psychologička Hana Konečná, ktorá s neplodnými pármi pracuje v českom občianskom združení Adam.
Skutočná revolúcia, ktorá navždy zmenila väčšinu konvencií naprieč všetkými spoločenskými vrstvami, prišla 9. mája 1960. Americký úrad pre dohľad nad potravinami a liečivami oznámil, že tabletka Enovit predstavuje bezpečnú ochranu pred neželaným otehotnením. Na svete bola prvá ženská antikoncepcia a s ňou sa objavil termín plánovaného rodičovstva. Táto malá tabletka dala miliónom žien možnosť slobodne sa rozhodnúť, kedy a koľko detí chcú. Alebo či vôbec deti budú mať. Rozhodnutie už mohlo byť len v ich rukách.
Ženy teda prebrali aj zodpovednosť za svoje rozhodnutie mať alebo nemať potomkov. „Dnešné ženy zvažujú množstvo aspektov, kým sa rozhodnú stať matkami. Od partnera cez prácu a finančnú situáciu. Netreba zabudnúť na vlastné vnútorné motívy a psychickú zrelosť,“ hovorí Hana Konečná. Za posledné roky sa však nezmenili len ženy, ale aj muži. K rodičovstvu pristupujú oveľa otvorenejšie a otec na materskej sa stáva čoraz častejším fenoménom.
Napriek všadeprítomnej slobode sa dnešná mladá generácia do rozhodnutia stať sa rodičmi nehrnie a tento krok necháva na neskôr. Ekonomické dôvody a zdanlivý komfort slobodne sa rozhodnúť v ktoromkoľvek momente sú hlavnými faktormi odkladania rodičovstva. „Život je plný náhod, nič sa v ňom nedá vypočítať algoritmicky. Jednou z najdôležitejších schopností človeka je vedieť zodpovedne čeliť životným výzvam. Mnoho mužov a žien s nádejou čaká na zrelosť, mysliac si, že s ňou príde aj rozhodnutie mať deti. Ale to sa nikdy nestane. V skutočnosti dozrievame až s ich príchodom,“ dodáva Hana Konečná.
.premárnené šance
Problém súčasných tridsiatnikov však, paradoxne, prinieslo práve neustále odkladanie rozhodnutia o rodičovstve. Práve vyšší vek rodičov sa totiž podpisuje pod zníženie plodnosti. Potvrdzuje to aj riaditeľka centra asistovanej reprodukcie Iscare Michaela Grossová: „Problémy s plodnosťou zažívajú obe pohlavia rovnako. Vo vyššom veku dochádza k vyčerpaniu ovárií a poklesu kvality vajíčok aj spermií. Platí aj to, že čím je človek starší, tým je väčšia šanca výskytu chromozómovej chyby. Stres z pracovného nasadenia, strava s nedostatkom antioxidantov, žiarenie z mobilov a notebookov, to všetko prispieva k vytváraniu oxidačného stresu na bunky vajíčok a spermií, ktoré sa tým poškodzujú.”
Dlhodobý problém otehotnieť má aj tridsaťdeväťročná Táňa. „Do tridsaťpäťky som o dieťati vôbec neuvažovala. Bola som sedem rokov v stabilnom vzťahu a aj keď môj partner dieťa chcel, ja som to odmietala. Nemala som potrebu založiť si rodinu. Rovnaký životný štýl mali aj moje priateľky. Žili sme podobne ako po vysokej škole, len sme mali viac peňazí,“ priznáva Táňa. Teraz má nového partnera, s ktorým sa o dieťa snažia už štvrtý rok. S Petrom za tie roky dokončili dom, vymenili auto a absolvovali cesty po Európe a Ázii. Jediné, čo im dnes chýba, je potomok. Táňa absolvovala dve neúspešné umelé oplodnenia, množstvo konzultácii a návštev doktorov či operáciu štítnej žľazy. „Poisťovňa mi preplatí ešte jedno umelé oplodnenie. Momentálne už ani neviem, či chcem po tretíkrát absolvovať celú tú náročnú cestu. Nie je to totiž len o fyzickej záťaži, keďže každý deň sa musím dopovať kvantami hormónov. Omnoho horšia je psychická stránka,“ hovorí Táňa. „Neistota a možnosť následného sklamania je pre nás oboch nočnou morou. Cítime to najmä pri stretnutiach s rodinou a blízkymi, ktorí s nami intenzívne prežívajú každú fázu.“
Nemožnosť otehotnieť spojená so zdravotnými problémami je psychickou traumou mnohých moderných párov. „Prevažuje depresia, úzkosť, pocity viny, ale aj hnev a bezmocnosť,“ vysvetľuje psychologička Iveta Šefarová. „Pýtajú sa, prečo sa to stalo práve im. Odpoveď nenachádzajú a v tomto vákuu cítia nekonečnú nespravodlivosť. Ani tlak okolia im danú situáciu neuľahčuje. Často nevedia, ako majú túto informáciu povedať okoliu a to zas na druhej strane nevie, ako má reagovať. Výsledkom je eskalujúce napätie,“ myslí si Šefarová.
Asistovaná reprodukcia dnes umožňuje otehotnieť aj v neskoršom veku a mnoho žien sa na ňu spolieha ako na poslednú možnosť splniť si sen o rodičovstve. Médiá sú plné príbehov o ženách, ktoré priviedli na svet dieťa po štyridsiatke alebo aj po päťdesiatke. Stále je to však len veľmi malé percento populácie.
.fenomén „Nomo“
Bezdetnosť má v súčasnosti aj inú než len negatívnu konotáciu. V anglickom jazyku sa čoraz častejšie hovorí o emancipovaných ženách, ktoré nie sú „childless“, ale „childfree“. Absolútne čerstvým európskym označením je „nomo“ čiže „no mother.“ K módnemu trendu childfree žien prispieva aj nastavenie sociálnej politiky európskych štátov. Benefity spojené s materskou podporou sa vytrácajú, ženy sú nútené čo najskôr sa vrátiť do práce, aby o ňu neprišli. Úspešné ženy s vysokým príjmom zase zle znášajú, že počas materskej dovolenky sú finančne závislé od svojich partnerov alebo sa rapídne znížila ich životná úroveň. Masívnu podporu štátu si pamätajú akurát tak rodičia detí Husákovej generácie.
Moderné ženy sú dnes orientované na kariéru, spoločenský status a vlastnú ekonomickú nezávislosť. V tejto situácii preto nie je vôbec vylúčené, že v budúcnosti sa trend bezdetných ešte zvýši. „Myslím si, že bude viacero žien a tým aj párov, ktoré sa pre bezdetnosť rozhodnú dobrovoľne, pretože sa nebudú chcieť vzdať komfortu života, aký poznajú dnes. Porastie aj počet ľudí, predovšetkým žien, ktoré sa bezdetnými stanú neplánovane, a to len preto, že sa pre rodičovstvo rozhodli neskoro,“ dodáva psychologička Hana Konečná.
Pojem „nomo“ dokonale vystihuje aj mladá ambiciózna Diana, ktorá má 39 rokov. S priateľom sa pred rokom nasťahovali do spoločnej domácnosti, o dieťati však už neuvažujú. „Nikdy som dieťa nechcela, necítim sa na to, aby som sa stala matkou. Neviem, možno sa to vekom ešte zmení, ale nemyslím si to. Predsa len, obaja už nie sme najmladší.“
Väčšina bezdetných párov sa časom so svojím statusom zmieri, no stále zostávajú aj takí, ktorí sa s tým nedokážu vyrovnať. „Určite sú muži a ženy, ktorí sa naučili svoj údel vnímať dobre a ich život je napriek absencii potomkov plnohodnotný. A myslím, že sú na tom lepšie ako tí, ktorí sú presvedčení, že dieťa je to jediné, čo naplní ich život. Najväčším nešťastím je situácia, keď sa ľudia so svojou bezdetnosťou nikdy nevyrovnajú. Pohľad na deti im bude do konca života spôsobovať traumu a budú pociťovať vnútornú krivdu,“ uzatvára Konečná.
.nič nie je stratené
Napriek znižujúcemu sa počtu rodičov a ich zvyšujúcemu sa veku, nevidia sociológovia budúcnosť starého kontinentu apokalypticky. Alarmujúco klesajúca pôrodnosť posledných rokov podnietila vlády jednotlivých členských krajín EÚ zamyslieť sa nad efektívnym systémom podpory mladých rodín. Využívajú na to predovšetkým priame platby novým rodičom alebo nepriamu podporu ako úľavy z daní. Najväčšej priamej podpore sa teší susedné Rakúsko, ale aj Nemecko a Belgicko, kde mesačné platby za dieťa dosahujú výšku od 300 do 450 eur, kým na Slovensku je to momentálne 203,3 eura.
„Verím, že výsledky dnešných prieskumov nebudú pre budúcnosť priveľmi zásadné. Hádam sa ešte vráti trend rodičovstva v mladšom veku, najmä u ľudí študujúcich na vysokých školách. Kým dokončia školu, ich deti nastúpia do škôlky a rodičia sa vtedy môžu pustiť do kariéry,“ domnieva sa Hana Konečná. Jej slová potvrdzuje aj sociológ David Bosý: „Oslabenie stability manželstva a rodiny a nedostatok sociálnych služieb, ktoré by prevzali niektoré ich funkcie, vedie k racionálnejšiemu uvažovaniu o vlastných možnostiach. Mladí ľudia sa snažia o finančné zabezpečenie ešte predtým, než sa stanú rodičmi. Nehovoril by som o ‚uprednostnení kariéry pred rodinou´, ale naopak, o snahe vopred si zaistiť svoju budúcu rodinu.“
.autorka je spolupracovníčka .týždňa. www.halanovalaurinc.com
Sociologické a demografické štatistiky vnímajú zavŕšenie štyridsiateho piateho roku ženy ako ukončenie fertilného (plodného) veku. V Nemecku je v súčasnosti po štyridsiatke bezdetná každá štvrtá žena, vďaka čomu majú Nemci svetové prvenstvo. Lepšie na tom však nie sú ani muži, ktorých je bez detí dokonca viac ako žien. Spoločnosť však ich bezdetnosť nevníma tak kriticky, keďže muži môžu dieťa splodiť aj v neskorom veku. Narastajúca bezdetnosť v rozvinutých krajinách ovplyvňuje nielen sociálny a ekonomický status spoločnosti, ale výrazne zasahuje aj do tradičnej rodinnej štruktúry a ovplyvňuje prirodzene aj život jednotlivcov.
.husákove deti
Obdobie sedemdesiatych rokov je u nás známe ako dekáda Husákových detí. Československá populačná krivka vtedy zaznamenala najväčší rast. Nárast pôrodnosti súvisel s obdobím normalizácie, keď sa veľa ľudí vzdalo ambície budovať si kariéru a stiahli sa radšej do súkromia a do budovania rodinného života. Práve ten totiž sľuboval väčšie uspokojenie a radosť ako spoločenské uznanie v komunistickom systéme.
Ale paradoxne práve generácia Husákových detí môže už o pár rokov dostať nelichotivú nálepku bezdetnej generácie. Husákove deti nenasledujú príklad svojich rodičov, kariéra či užívanie si života hrá v ich prioritách oveľa významnejšiu rolu.
Čísla zo Štatistického úradu SR dávajú zreteľne najavo, že popri všeobecnom znižovaní pôrodnosti sa stále zvyšuje aj priemerný vek žien pri pôrode. Kým v roku 2003 bol priemerný vek 27 rokov, dnes už je to 29 rokov. Zároveň sa výrazne zvýšil podiel žien, ktoré rodia vo veku 30 až 34 rokov. Kým v roku 2003 sa týmto ženám narodilo 9,5 tisíca detí, v roku 2013 ich bol takmer dvojnásobok.
V roku 2007 dosiahla pôrodnosť na Slovensku číslo 1,3 dieťaťa na ženu, čo je vo všeobecnosti označované ako veľmi nízka pôrodnosť. Odvtedy je tento stav viac-menej nemenný. Potvrdzuje to aj prieskum Európskej štatistickej agentúry Eurostat, podľa ktorej až 15 percent slovenských žien vo veku od 32 do 37 rokov zostáva bezdetných. Číslo je síce vysoké, no nie až také alarmujúce, ako napríklad v Španielsku či v Taliansku, kde je v tomto veku bezdetná viac ako tretina žien.
Práve taliansky Rím je mestom, v ktorom žije striedavo aj tridsaťpäťročná Zvolenčanka Jazmína. Strávila tu niekoľko rokov s priateľom, no dnes je bez partnera a manželstvo ani deti zatiaľ nerieši. „Nemám na to ani čas. Po rokoch som sa vrátila späť domov, ale moje pracovné záväzky v Taliansku som úplne nepretrhla. Keďže pracujem ako freelancerka, nemám problém pracovať dva týždne z Talianska a potom mesiac zo svojho bytu v Bratislave.“ Flexibilita jej vyhovuje, keďže po piatich rokoch v Ríme tam zanechala množstvo priateľov. „Vždy som bola obklopená ľuďmi – či už v práci, alebo mimo nej, a aj to je možno dôvod, prečo momentálne vôbec nepociťujem, že by mi v živote chýbalo dieťa.“
.z kuchyne do spoločnosti
Za posledných sto rokov sa postavenie ženy v spoločnosti zmenilo tak, ako nikdy predtým. Dnes sa zdá takmer neuveriteľné, že ešte pred niekoľkými desiatkami rokov nemali ženy volebné právo. Liberálne krajiny typu Francúzsko či Taliansko im ho priznali až po druhej svetovej vojne a Lichtenštajnsko dokonca dalo ženám možnosť aktívne sa podieľať na politickom rozhodovaní až v roku 1984. Podobne to bolo aj s pracovnými možnosťami a nerovnými platovými podmienkami medzi ženami a mužmi, a ženské pokolenie dodnes ťahá pri odmeňovaní za mierne kratší koniec. Nemožno sa preto diviť, že vstup do manželstva a následné založenie si rodiny bol pre mladú európsku ženu roky najprijateľnejší životný scenár, ktorý sľuboval aj slušné materiálne zabezpečenie. Profesia matky bola aj v minulom storočí v priemere európskeho kontinentu stále tým najdôležitejším zamestnaním ženy.
Ešte aj v 20. storočí mladé ženy čelili silnému rodinnému a spoločenskému tlaku vydať sa a mať deti. A ak sa im manželstvo a zabezpečenie potomkov do určitého veku nepodarilo, boli vystavené väčšej stigmatizácii ako slobodní muži. „Dá sa to ilustrovať aj na rozdiele medzi pojmami ‚starý mládenec´ a ‚stará dievka´ – označenie slobodného muža je hodnotovo neutrálnejšie, kým označenie ženy je pejoratívnejšie,“ vysvetľuje sociológ David Bosý zo združenia EsFem. „Bezdetnosť sa v minulosti považovala za problém, pričom vina bola najčastejšie pripisovaná ženám. Dnešná spoločnosť začína byť k bezdetnému životnému štýlu tolerantnejšia. Bezdetnosť žien už nepredstavuje takú stigmu ako v minulosti. Ženy dokážu nájsť naplnenie aj v iných aktivitách než v materstve a zároveň pociťujú, že ich život je plnohodnotný aj predtým, ako sa stanú matkami,“ dodáva Bosý.
Potvrdzuje to aj príbeh 36-ročnej Lindy z Bratislavy. S priateľom Patrikom žila v spoločnej domácnosti tri roky, rozhodnutie o rodine však odkladá. Obaja sa totiž rozhodli opustiť svoje stabilné zamestnania a založili si vlastnú firmu v oblasti marketingového poradenstva. Momentálne trávia viac času na cestách a pracujú výlučne cez internet. „Určite by som v najbližších pár rokoch dieťa chcela. Teraz sa však veci vyvinuli tak, že s Patrikom pracujeme viac zo zahraničia, a tak rodina ešte musí počkať. Napriek tomu sme obaja šťastní a užívame si bezdetný život,“ hovorí Linda.
.revolúcia v malej pilulke
Kým v súčasnosti sa založenie rodiny vníma skôr z emocionálneho hľadiska, v minulosti išlo o oveľa viac. Deti mali zabezpečiť pokrvné pokračovanie rodu a udržať rodinný status. Ďalšími motívmi rodičovstva bolo zabezpečiť si dostatok pracovnej sily a opateru na starobu. Termín slobodná matka bol takmer neznámy a spoločensky neprijateľný. Keď aj žena otehotnela ešte za slobodna, pod vplyvom rodiny väčšinou skončila v manželstve. „V prípadoch týchto mladých párov rozhodol za nich osud, ale v konečnom dôsledku boli často spokojní. Mnohí by dnes volili radšej interrupciu, no vtedajšie spoločenské konvencie ich donútili nechať si dieťa,“ dodáva psychologička Hana Konečná, ktorá s neplodnými pármi pracuje v českom občianskom združení Adam.
Skutočná revolúcia, ktorá navždy zmenila väčšinu konvencií naprieč všetkými spoločenskými vrstvami, prišla 9. mája 1960. Americký úrad pre dohľad nad potravinami a liečivami oznámil, že tabletka Enovit predstavuje bezpečnú ochranu pred neželaným otehotnením. Na svete bola prvá ženská antikoncepcia a s ňou sa objavil termín plánovaného rodičovstva. Táto malá tabletka dala miliónom žien možnosť slobodne sa rozhodnúť, kedy a koľko detí chcú. Alebo či vôbec deti budú mať. Rozhodnutie už mohlo byť len v ich rukách.
Ženy teda prebrali aj zodpovednosť za svoje rozhodnutie mať alebo nemať potomkov. „Dnešné ženy zvažujú množstvo aspektov, kým sa rozhodnú stať matkami. Od partnera cez prácu a finančnú situáciu. Netreba zabudnúť na vlastné vnútorné motívy a psychickú zrelosť,“ hovorí Hana Konečná. Za posledné roky sa však nezmenili len ženy, ale aj muži. K rodičovstvu pristupujú oveľa otvorenejšie a otec na materskej sa stáva čoraz častejším fenoménom.
Napriek všadeprítomnej slobode sa dnešná mladá generácia do rozhodnutia stať sa rodičmi nehrnie a tento krok necháva na neskôr. Ekonomické dôvody a zdanlivý komfort slobodne sa rozhodnúť v ktoromkoľvek momente sú hlavnými faktormi odkladania rodičovstva. „Život je plný náhod, nič sa v ňom nedá vypočítať algoritmicky. Jednou z najdôležitejších schopností človeka je vedieť zodpovedne čeliť životným výzvam. Mnoho mužov a žien s nádejou čaká na zrelosť, mysliac si, že s ňou príde aj rozhodnutie mať deti. Ale to sa nikdy nestane. V skutočnosti dozrievame až s ich príchodom,“ dodáva Hana Konečná.
.premárnené šance
Problém súčasných tridsiatnikov však, paradoxne, prinieslo práve neustále odkladanie rozhodnutia o rodičovstve. Práve vyšší vek rodičov sa totiž podpisuje pod zníženie plodnosti. Potvrdzuje to aj riaditeľka centra asistovanej reprodukcie Iscare Michaela Grossová: „Problémy s plodnosťou zažívajú obe pohlavia rovnako. Vo vyššom veku dochádza k vyčerpaniu ovárií a poklesu kvality vajíčok aj spermií. Platí aj to, že čím je človek starší, tým je väčšia šanca výskytu chromozómovej chyby. Stres z pracovného nasadenia, strava s nedostatkom antioxidantov, žiarenie z mobilov a notebookov, to všetko prispieva k vytváraniu oxidačného stresu na bunky vajíčok a spermií, ktoré sa tým poškodzujú.”
Dlhodobý problém otehotnieť má aj tridsaťdeväťročná Táňa. „Do tridsaťpäťky som o dieťati vôbec neuvažovala. Bola som sedem rokov v stabilnom vzťahu a aj keď môj partner dieťa chcel, ja som to odmietala. Nemala som potrebu založiť si rodinu. Rovnaký životný štýl mali aj moje priateľky. Žili sme podobne ako po vysokej škole, len sme mali viac peňazí,“ priznáva Táňa. Teraz má nového partnera, s ktorým sa o dieťa snažia už štvrtý rok. S Petrom za tie roky dokončili dom, vymenili auto a absolvovali cesty po Európe a Ázii. Jediné, čo im dnes chýba, je potomok. Táňa absolvovala dve neúspešné umelé oplodnenia, množstvo konzultácii a návštev doktorov či operáciu štítnej žľazy. „Poisťovňa mi preplatí ešte jedno umelé oplodnenie. Momentálne už ani neviem, či chcem po tretíkrát absolvovať celú tú náročnú cestu. Nie je to totiž len o fyzickej záťaži, keďže každý deň sa musím dopovať kvantami hormónov. Omnoho horšia je psychická stránka,“ hovorí Táňa. „Neistota a možnosť následného sklamania je pre nás oboch nočnou morou. Cítime to najmä pri stretnutiach s rodinou a blízkymi, ktorí s nami intenzívne prežívajú každú fázu.“
Nemožnosť otehotnieť spojená so zdravotnými problémami je psychickou traumou mnohých moderných párov. „Prevažuje depresia, úzkosť, pocity viny, ale aj hnev a bezmocnosť,“ vysvetľuje psychologička Iveta Šefarová. „Pýtajú sa, prečo sa to stalo práve im. Odpoveď nenachádzajú a v tomto vákuu cítia nekonečnú nespravodlivosť. Ani tlak okolia im danú situáciu neuľahčuje. Často nevedia, ako majú túto informáciu povedať okoliu a to zas na druhej strane nevie, ako má reagovať. Výsledkom je eskalujúce napätie,“ myslí si Šefarová.
Asistovaná reprodukcia dnes umožňuje otehotnieť aj v neskoršom veku a mnoho žien sa na ňu spolieha ako na poslednú možnosť splniť si sen o rodičovstve. Médiá sú plné príbehov o ženách, ktoré priviedli na svet dieťa po štyridsiatke alebo aj po päťdesiatke. Stále je to však len veľmi malé percento populácie.
.fenomén „Nomo“
Bezdetnosť má v súčasnosti aj inú než len negatívnu konotáciu. V anglickom jazyku sa čoraz častejšie hovorí o emancipovaných ženách, ktoré nie sú „childless“, ale „childfree“. Absolútne čerstvým európskym označením je „nomo“ čiže „no mother.“ K módnemu trendu childfree žien prispieva aj nastavenie sociálnej politiky európskych štátov. Benefity spojené s materskou podporou sa vytrácajú, ženy sú nútené čo najskôr sa vrátiť do práce, aby o ňu neprišli. Úspešné ženy s vysokým príjmom zase zle znášajú, že počas materskej dovolenky sú finančne závislé od svojich partnerov alebo sa rapídne znížila ich životná úroveň. Masívnu podporu štátu si pamätajú akurát tak rodičia detí Husákovej generácie.
Moderné ženy sú dnes orientované na kariéru, spoločenský status a vlastnú ekonomickú nezávislosť. V tejto situácii preto nie je vôbec vylúčené, že v budúcnosti sa trend bezdetných ešte zvýši. „Myslím si, že bude viacero žien a tým aj párov, ktoré sa pre bezdetnosť rozhodnú dobrovoľne, pretože sa nebudú chcieť vzdať komfortu života, aký poznajú dnes. Porastie aj počet ľudí, predovšetkým žien, ktoré sa bezdetnými stanú neplánovane, a to len preto, že sa pre rodičovstvo rozhodli neskoro,“ dodáva psychologička Hana Konečná.
Pojem „nomo“ dokonale vystihuje aj mladá ambiciózna Diana, ktorá má 39 rokov. S priateľom sa pred rokom nasťahovali do spoločnej domácnosti, o dieťati však už neuvažujú. „Nikdy som dieťa nechcela, necítim sa na to, aby som sa stala matkou. Neviem, možno sa to vekom ešte zmení, ale nemyslím si to. Predsa len, obaja už nie sme najmladší.“
Väčšina bezdetných párov sa časom so svojím statusom zmieri, no stále zostávajú aj takí, ktorí sa s tým nedokážu vyrovnať. „Určite sú muži a ženy, ktorí sa naučili svoj údel vnímať dobre a ich život je napriek absencii potomkov plnohodnotný. A myslím, že sú na tom lepšie ako tí, ktorí sú presvedčení, že dieťa je to jediné, čo naplní ich život. Najväčším nešťastím je situácia, keď sa ľudia so svojou bezdetnosťou nikdy nevyrovnajú. Pohľad na deti im bude do konca života spôsobovať traumu a budú pociťovať vnútornú krivdu,“ uzatvára Konečná.
.nič nie je stratené
Napriek znižujúcemu sa počtu rodičov a ich zvyšujúcemu sa veku, nevidia sociológovia budúcnosť starého kontinentu apokalypticky. Alarmujúco klesajúca pôrodnosť posledných rokov podnietila vlády jednotlivých členských krajín EÚ zamyslieť sa nad efektívnym systémom podpory mladých rodín. Využívajú na to predovšetkým priame platby novým rodičom alebo nepriamu podporu ako úľavy z daní. Najväčšej priamej podpore sa teší susedné Rakúsko, ale aj Nemecko a Belgicko, kde mesačné platby za dieťa dosahujú výšku od 300 do 450 eur, kým na Slovensku je to momentálne 203,3 eura.
„Verím, že výsledky dnešných prieskumov nebudú pre budúcnosť priveľmi zásadné. Hádam sa ešte vráti trend rodičovstva v mladšom veku, najmä u ľudí študujúcich na vysokých školách. Kým dokončia školu, ich deti nastúpia do škôlky a rodičia sa vtedy môžu pustiť do kariéry,“ domnieva sa Hana Konečná. Jej slová potvrdzuje aj sociológ David Bosý: „Oslabenie stability manželstva a rodiny a nedostatok sociálnych služieb, ktoré by prevzali niektoré ich funkcie, vedie k racionálnejšiemu uvažovaniu o vlastných možnostiach. Mladí ľudia sa snažia o finančné zabezpečenie ešte predtým, než sa stanú rodičmi. Nehovoril by som o ‚uprednostnení kariéry pred rodinou´, ale naopak, o snahe vopred si zaistiť svoju budúcu rodinu.“
.autorka je spolupracovníčka .týždňa. www.halanovalaurinc.com
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.