Český týždeň Tomáša Němečka

V ospalom meste na Slovácku (veľkom asi ako Sereď) zrazu príde počas obeda do krčmy šesťdesiattriročný čudák – a zastrelí náhodne osem ľudí a potom seba. Najväčšiu hromadnú vraždu v modernej českej histórii spáchal zneuznaný elektrikár, ktorý bol posledných desať rokov bez práce a zožieral sa v domčeku s labilnou manželkou. Zdeněk K. bol čudný, ale nie príliš: často pozeral Krimi správy televízie Prima (veď do nich aj v ten deň zavolal) a podľa susedov nosieval smiešnu špicatú čiapku ako trpaslík. Novinársky inštinkt hľadá „systémovú chybu“. Až konečne ju médiá našli: Ako to, že mohol mať zbrojný pas? Prečo lekári nezariadili, aby oň prišiel? Nemajú mať psychiatri možnosť nahliadať do registra zbraní?
Nemajú. Pretože sa už tak pohybujú na krehkej hranici. Ak by pacienti vychádzali z toho, že ich psychiater či psychológ ich možno udá (alebo pripraví o vodičák aj zbrojný pas), nešli by k nim vôbec. Niektorí psychiatri niekedy razia zásadu „do not ask, do not tell“: nepýtajú sa pacientov, či majú zbrojný pas, a nenútia ich o tom hovoriť – kvôli liečebnej atmosfére dôvery. Ale vysvetľujte to v médiách po streľbe v Uherskom Brode. Vysvetľujte, že pacienti niekedy vykladajú, koho všetkého zabijú, a my ich predsa nehlásime polícii. (A oni potom nikomu nič neurobia, zostanú pri snívaní.)
Ľudia z médií žiadajú systémové opatrenia proti „bláznom“. Lenže ľudia z psychiatrických nemocníc už videli stovky oveľa čudnejších prípadov než Zdeňka K .; len jeden z desiatich miliónov svoje plány na pomstu spoločnosti uskutočnil. A zdá sa, že bol na tunajšie pomery vlastne celkom normálny.