Branná povinnosť platí aj po zrušení povinnej základnej vojenskej služby. Znamená, že počas vojny alebo vojnového stavu sa muži, ktorým to stanovuje zákon, musia podrobiť odvodu. Týka sa to tých, ktorí v roku vyhlásenia mimoriadnej služby dovŕšili 19 rokov a majú na Slovensku trvalý pobyt. Z osobných či náboženských dôvodov túto službu môžu odmietnuť. Musia to však úradom oznámiť v čase bezpečnosti, nie bezprostredne pred vypuknutím vojny. Príležitosť majú každý rok, ale len v januári. Je dvanásťtisíc málo alebo veľa? Z pohľadu pôrodnosti (za jeden rok sa narodí dvadsaťpäťtisíc mužov) je to v podstate nič.
.internetová hystéria
Dôvodom, pre ktorý sa títo muži rozhodli odmietnuť mimoriadnu službu, je situácia na Ukrajine, kde na východe bojuje armáda s proruskými rebelmi. K internetovej hystérii prispelo aj vyjadrenie premiéra Fica, že na 70 percent hrozí vojnový konflikt veľkých rozmerov. Všetko to spustili statusy na sociálnych sieťach a najmä správa na stránke panobcan.sk, ktorá vyzývala mužov, aby nepremeškali 30. január 2015, inak hrozí, že budú musieť ísť zabíjať do vojny. Stránka ďalej ponúkla, ako vyplniť jednoduchý dotazník a zaslať ho na príslušný okresný úrad. K odhodlaniu brániť vlasť neprispelo ani to, že prezident Kiska nedávno pri návšteve kasární povedal, že rok vojenčiny a hlavne tých, ktorí boli dva roky, považuje za trochu stratený čas života.
Presný postup štátnych orgánov je stanovený v Ústavnom zákone o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa neho „vojnový stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že Slovenskej republike bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo bezprostredne hrozí napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny“.
Vláda zodpovedá za obranu a bezpečnosť štátu. Organizuje prípravu ústavných orgánov na čas vojnového stavu, organizuje prípravu hospodárstva, zásobovania obyvateľstva a štátnych hmotných rezerv na čas vojnového stavu. Koordinuje činnosť ozbrojených zborov, hasičského a záchranného zboru a záchranných služieb v čase vojnového stavu, na návrh Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky určuje výšku zásob základných komodít na zachovanie bezpečnosti a obrany štátu.
Vyhlásenie vojnového stavu sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky. V čase vojnového stavu možno obmedziť základné práva a slobody, obmedziť nedotknuteľnosť osôb a ich súkromie, uložiť pracovnú povinnosť pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených zborov, obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zakázaním používania motorových vozidiel, lietadiel, vrtuľníkov a plavidiel na súkromné účely a na podnikanie. Možno nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy, povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe a registrovaných občanov, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení. Možno ich povolať na výkon alternatívnej služby registrovaných občanov a vojakov v zálohe, ktorí v stave bezpečnosti odopreli výkon mimoriadnej služby, nariadiť čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl.
.nech idú politici!
Internetové stránky s informáciou o odopretí mimoriadnej služby zaplavili aj tisícky reakcií čitateľov. Až na malé výnimky všetky účasť civilistov na prípadných bojových operáciách odsudzujú. Z mnohých reakcií cítiť nenávisť voči politikom, voči Západu, a naopak, obdiv voči Rusku. Anonymné a žlčou nasiaknuté reakcie by sme za iných okolností neuverejňovali, v tomto prípade ale dobre vykresľujú nálady verejnosti. Čitateľ pod nickom milan píše: „Nechránime Slovensko, ale vládu. Keď nastane vojna, treba poslať do bojov vládu ako prvú.“ Ďalší čitateľ menom Os zla sa pýta, či si myslia, že „takí synáčikovia podnikateľov a politikov pôjdu na odvod.“ Eduard Vrábeľ píše: „Viete, čo je mobilizácia? Nás nikto nenapáda ani nechce napadnúť. Prečo by sa mal Slovák dať zabiť? Pre cudzieho? Nech idú Kaliňák a spol. Nech si to vyskúšajú! Kupujú zbrane za tisíce! Nech ukážu vzor, podľa ktorého sa budeme ďalej riadiť.“
Zaujímavé odôvodnenia možno nájsť priamo vo vyhláseniach odopierajúcich. Vasil Čmiľak zo Sniny poslal Okresnému úradu Vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby, v ktorom píše: „Som extrémny rusofil a pansláv do špiku kosti a tým pádom predstavujem vážne bezpečnostné riziko. V prípade môjho povolania do zločineckej organizácie NATO, ktorej súčasťou je naša protektorátna armáda, okamžite otočím zbraň proti vlastizradcom a kolaborantom a následne dezertujem na stranu našich ruských slovanských bratov.“
Rozruch vzbudili aj slová profesionálnych vojakov, ktorí sa pridali na stranu odopierajúcich. Rozhorčený slovenský rotný v zálohe Robert Bačinský, ktorý slúžil v Kosove, sa rozhodol vrátiť vojenské vyznamenania. V otvorenom liste, ktorý adresoval prezidentovi, vláde aj ministerstvu obrany píše, že sa hanbí za to, že slúžil pre zločineckú organizáciu NATO. K tomuto kroku ho inšpiroval jeho český kolega, podplukovník Marek Obrtel.
Ten koncom minulého roka poslal vláde a ministrovi obrany list, v ktorom žiadal o odňatie vyznamenaní z vojenských operácií českej armády pod hlavičkou NATO. „Pohŕdam Vami, ktorí sedíte v oblekoch a kravatkách v teplých a bezpečných kanceláriách, tisíce kilometrov od rinčania zbraní, ale s drzosťou sebe vlastnou – všetci ste predsa vojnoví veteráni – nám budete rozdávať rady a vysvetlenia a poučenia. Ak ste sa rozhodli byť poskokmi a lokajmi USA, je to vaša voľba. V skutočnosti ste pre nich iba bezcenný spotrebný tovar, stádo oviec, ktoré na príkaz Bieleho domu idú slepo, ale odhodlane bojovať pre krajšie a hlavne bohatšie zajtrajšky nenásytných USA korporácií. Ale pri najbližšej, samozrejme opäť záchrannej operácii NATO Vás, páni politici, vyzývam, aby ste si ako prví obliekli maskáče, potom do nich navlečte aj svoje manželky, deti a príbuzných a všetkých vašich blízkych.“
.nie sme ohrození
Ministerstvo obrany sa voči všetkým fámam a dezinformáciám ostro ohradzuje. Druhý zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálmajor Pavel Macko slúžil sedem rokov vo veliacich štruktúrach NATO. „Nikdy sme nezrušili všeobecnú brannú povinnosť. Ako občan aj ako vojak si myslím, že je to dobré,“ reaguje. Dodáva, že jednou z primárnych povinností štátu je zabezpečiť bezpečnosť svojich občanov a že sú dve možnosti. „Buď ste už boli na vojne, zložili ste prísahu, absolvovali ste základnú vojenskú prípravu a ste teda vojak v zálohe. Takýchto záloh máme 570-tisíc. Alebo ste neabsolvovali nijaký vojenský výcvik, a tým pádom nemáte hodnosť. Pre vás platí všeobecná branná povinnosť do 45. roku života.“
Ako ďalej vysvetľuje Macko, už od roku 1990 preberáme v legislatíve výhradu svedomia a tým pádom aj možnosť odopretia vojenskej služby. V roku 2006 sa zrušila povinná vojenská služba a od tej doby máme aj profesionálnych vojakov. V súčasnosti je ich 14 600 tabuľkovo, pričom skutočná naplnenosť je 12 600.
Zákon stanovuje, že na výkon mimoriadnej a alternatívnej služby môžu byť občania povolaní iba v prípade vyhlásenia núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu a vojny. Macko upokojuje verejnosť, že nič z toho nám bezprostredne nehrozí. Mimoriadna služba v prípade vojnového stavu alebo vojny sa pre občanov s brannou povinnosťou, ktorí neprešli základnou vojenskou prípravou, začína základnou deväťtýždňovou vojenskou prípravou, na ktorú nadväzuje trojtýždňový odborný výcvik. „Absolvent takej prípravy bude zaradený do útvaru podľa potrieb Ozbrojených síl. Keď zistíme, že máme málo strelcov, bude vycvičený na strelca. Ak máme málo vodičov špeciálnej techniky a dotyčný má vodičský preukaz skupiny C a prax, tak bude vyškolený na vodiča,“ pokračuje Macko.
Ministerstvo obrany zatiaľ nemá oficiálnu štatistiku, koľko mužov tento rok v januári odoprelo mimoriadnu službu. Ich dôvody nie je oprávnené skúmať. No pozoruhodné je, že od roku 2006 do roku 2014 bolo iba 57 takých mužov.
„Ak si občan uplatní výhradu svedomia, tak povolávací rozkaz dostane iba v prípade vojnového stavu alebo vojny,“ uvádza Macko a pokračuje: „Vojaci v zálohe, ktorí už prešli výcvikom, dostanú povolávací rozkaz aj v prípade výnimočného a núdzového stavu. Občan, ktorý odoprie mimoriadnu službu, má povinnosť vykonať alternatívnu službu. Až pri odvode zistíme jeho skutočný zdravotný stav. Ak odvodom prejde, môže byť nasadený pri budovaní opevnenia, pri manuálnych pomocných prácach alebo pri záchranných prácach.“
Môže tiež pôsobiť aj naďalej v prospech Ozbrojených síl, akurát nebude pracovať so zbraňou.
Macko si myslí, že dvanásťtisíc mužov, ktorí odopreli mimoriadnu službu, neohrozuje bojaschopnosť našej armády ani obranyschopnosť krajiny. K 570 000 vojakom v zálohe treba totiž pripočítať vyše 400 000 registrovaných mužov, ktorí tiež podliehajú všeobecnej brannej povinnosti. „Môžem ubezpečiť každého občana, že povolávací rozkaz môže dostať len vtedy, keď bude vyhlásený jeden zo štyroch spomínaných stavov. Vtedy je jeho povinnosťou brániť ústavné zriadenie, celistvosť územia a nedotknuteľnosť hraníc.“
.internetová hystéria
Dôvodom, pre ktorý sa títo muži rozhodli odmietnuť mimoriadnu službu, je situácia na Ukrajine, kde na východe bojuje armáda s proruskými rebelmi. K internetovej hystérii prispelo aj vyjadrenie premiéra Fica, že na 70 percent hrozí vojnový konflikt veľkých rozmerov. Všetko to spustili statusy na sociálnych sieťach a najmä správa na stránke panobcan.sk, ktorá vyzývala mužov, aby nepremeškali 30. január 2015, inak hrozí, že budú musieť ísť zabíjať do vojny. Stránka ďalej ponúkla, ako vyplniť jednoduchý dotazník a zaslať ho na príslušný okresný úrad. K odhodlaniu brániť vlasť neprispelo ani to, že prezident Kiska nedávno pri návšteve kasární povedal, že rok vojenčiny a hlavne tých, ktorí boli dva roky, považuje za trochu stratený čas života.
Presný postup štátnych orgánov je stanovený v Ústavnom zákone o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa neho „vojnový stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že Slovenskej republike bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo bezprostredne hrozí napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny“.
Vláda zodpovedá za obranu a bezpečnosť štátu. Organizuje prípravu ústavných orgánov na čas vojnového stavu, organizuje prípravu hospodárstva, zásobovania obyvateľstva a štátnych hmotných rezerv na čas vojnového stavu. Koordinuje činnosť ozbrojených zborov, hasičského a záchranného zboru a záchranných služieb v čase vojnového stavu, na návrh Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky určuje výšku zásob základných komodít na zachovanie bezpečnosti a obrany štátu.
Vyhlásenie vojnového stavu sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky. V čase vojnového stavu možno obmedziť základné práva a slobody, obmedziť nedotknuteľnosť osôb a ich súkromie, uložiť pracovnú povinnosť pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených zborov, obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zakázaním používania motorových vozidiel, lietadiel, vrtuľníkov a plavidiel na súkromné účely a na podnikanie. Možno nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy, povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe a registrovaných občanov, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení. Možno ich povolať na výkon alternatívnej služby registrovaných občanov a vojakov v zálohe, ktorí v stave bezpečnosti odopreli výkon mimoriadnej služby, nariadiť čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl.
.nech idú politici!
Internetové stránky s informáciou o odopretí mimoriadnej služby zaplavili aj tisícky reakcií čitateľov. Až na malé výnimky všetky účasť civilistov na prípadných bojových operáciách odsudzujú. Z mnohých reakcií cítiť nenávisť voči politikom, voči Západu, a naopak, obdiv voči Rusku. Anonymné a žlčou nasiaknuté reakcie by sme za iných okolností neuverejňovali, v tomto prípade ale dobre vykresľujú nálady verejnosti. Čitateľ pod nickom milan píše: „Nechránime Slovensko, ale vládu. Keď nastane vojna, treba poslať do bojov vládu ako prvú.“ Ďalší čitateľ menom Os zla sa pýta, či si myslia, že „takí synáčikovia podnikateľov a politikov pôjdu na odvod.“ Eduard Vrábeľ píše: „Viete, čo je mobilizácia? Nás nikto nenapáda ani nechce napadnúť. Prečo by sa mal Slovák dať zabiť? Pre cudzieho? Nech idú Kaliňák a spol. Nech si to vyskúšajú! Kupujú zbrane za tisíce! Nech ukážu vzor, podľa ktorého sa budeme ďalej riadiť.“
Zaujímavé odôvodnenia možno nájsť priamo vo vyhláseniach odopierajúcich. Vasil Čmiľak zo Sniny poslal Okresnému úradu Vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby, v ktorom píše: „Som extrémny rusofil a pansláv do špiku kosti a tým pádom predstavujem vážne bezpečnostné riziko. V prípade môjho povolania do zločineckej organizácie NATO, ktorej súčasťou je naša protektorátna armáda, okamžite otočím zbraň proti vlastizradcom a kolaborantom a následne dezertujem na stranu našich ruských slovanských bratov.“
Rozruch vzbudili aj slová profesionálnych vojakov, ktorí sa pridali na stranu odopierajúcich. Rozhorčený slovenský rotný v zálohe Robert Bačinský, ktorý slúžil v Kosove, sa rozhodol vrátiť vojenské vyznamenania. V otvorenom liste, ktorý adresoval prezidentovi, vláde aj ministerstvu obrany píše, že sa hanbí za to, že slúžil pre zločineckú organizáciu NATO. K tomuto kroku ho inšpiroval jeho český kolega, podplukovník Marek Obrtel.
Ten koncom minulého roka poslal vláde a ministrovi obrany list, v ktorom žiadal o odňatie vyznamenaní z vojenských operácií českej armády pod hlavičkou NATO. „Pohŕdam Vami, ktorí sedíte v oblekoch a kravatkách v teplých a bezpečných kanceláriách, tisíce kilometrov od rinčania zbraní, ale s drzosťou sebe vlastnou – všetci ste predsa vojnoví veteráni – nám budete rozdávať rady a vysvetlenia a poučenia. Ak ste sa rozhodli byť poskokmi a lokajmi USA, je to vaša voľba. V skutočnosti ste pre nich iba bezcenný spotrebný tovar, stádo oviec, ktoré na príkaz Bieleho domu idú slepo, ale odhodlane bojovať pre krajšie a hlavne bohatšie zajtrajšky nenásytných USA korporácií. Ale pri najbližšej, samozrejme opäť záchrannej operácii NATO Vás, páni politici, vyzývam, aby ste si ako prví obliekli maskáče, potom do nich navlečte aj svoje manželky, deti a príbuzných a všetkých vašich blízkych.“
.nie sme ohrození
Ministerstvo obrany sa voči všetkým fámam a dezinformáciám ostro ohradzuje. Druhý zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálmajor Pavel Macko slúžil sedem rokov vo veliacich štruktúrach NATO. „Nikdy sme nezrušili všeobecnú brannú povinnosť. Ako občan aj ako vojak si myslím, že je to dobré,“ reaguje. Dodáva, že jednou z primárnych povinností štátu je zabezpečiť bezpečnosť svojich občanov a že sú dve možnosti. „Buď ste už boli na vojne, zložili ste prísahu, absolvovali ste základnú vojenskú prípravu a ste teda vojak v zálohe. Takýchto záloh máme 570-tisíc. Alebo ste neabsolvovali nijaký vojenský výcvik, a tým pádom nemáte hodnosť. Pre vás platí všeobecná branná povinnosť do 45. roku života.“
Ako ďalej vysvetľuje Macko, už od roku 1990 preberáme v legislatíve výhradu svedomia a tým pádom aj možnosť odopretia vojenskej služby. V roku 2006 sa zrušila povinná vojenská služba a od tej doby máme aj profesionálnych vojakov. V súčasnosti je ich 14 600 tabuľkovo, pričom skutočná naplnenosť je 12 600.
Zákon stanovuje, že na výkon mimoriadnej a alternatívnej služby môžu byť občania povolaní iba v prípade vyhlásenia núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu a vojny. Macko upokojuje verejnosť, že nič z toho nám bezprostredne nehrozí. Mimoriadna služba v prípade vojnového stavu alebo vojny sa pre občanov s brannou povinnosťou, ktorí neprešli základnou vojenskou prípravou, začína základnou deväťtýždňovou vojenskou prípravou, na ktorú nadväzuje trojtýždňový odborný výcvik. „Absolvent takej prípravy bude zaradený do útvaru podľa potrieb Ozbrojených síl. Keď zistíme, že máme málo strelcov, bude vycvičený na strelca. Ak máme málo vodičov špeciálnej techniky a dotyčný má vodičský preukaz skupiny C a prax, tak bude vyškolený na vodiča,“ pokračuje Macko.
Ministerstvo obrany zatiaľ nemá oficiálnu štatistiku, koľko mužov tento rok v januári odoprelo mimoriadnu službu. Ich dôvody nie je oprávnené skúmať. No pozoruhodné je, že od roku 2006 do roku 2014 bolo iba 57 takých mužov.
„Ak si občan uplatní výhradu svedomia, tak povolávací rozkaz dostane iba v prípade vojnového stavu alebo vojny,“ uvádza Macko a pokračuje: „Vojaci v zálohe, ktorí už prešli výcvikom, dostanú povolávací rozkaz aj v prípade výnimočného a núdzového stavu. Občan, ktorý odoprie mimoriadnu službu, má povinnosť vykonať alternatívnu službu. Až pri odvode zistíme jeho skutočný zdravotný stav. Ak odvodom prejde, môže byť nasadený pri budovaní opevnenia, pri manuálnych pomocných prácach alebo pri záchranných prácach.“
Môže tiež pôsobiť aj naďalej v prospech Ozbrojených síl, akurát nebude pracovať so zbraňou.
Macko si myslí, že dvanásťtisíc mužov, ktorí odopreli mimoriadnu službu, neohrozuje bojaschopnosť našej armády ani obranyschopnosť krajiny. K 570 000 vojakom v zálohe treba totiž pripočítať vyše 400 000 registrovaných mužov, ktorí tiež podliehajú všeobecnej brannej povinnosti. „Môžem ubezpečiť každého občana, že povolávací rozkaz môže dostať len vtedy, keď bude vyhlásený jeden zo štyroch spomínaných stavov. Vtedy je jeho povinnosťou brániť ústavné zriadenie, celistvosť územia a nedotknuteľnosť hraníc.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.