V detstve tichý, utiahnutý. Dnes sebaistý bojovník za idey slovanstva, ktorý zabíja na Ukrajine ukrajinských vojakov. Nenávidí NATO, ale berie „americké medikamenty“. Chlapec, ktorý ešte nedávno pri terénnych prácach s Radovanom Bránikom (ktorý ho predstavil na svojom blogu) s iskrami v očiach zachraňoval srnku pred povodňami. Dnes „plní rozkazy“ a „dušu a svedomie necháva u priateľky“, pretože „také veci pri útokoch netreba“. V rozhovore s Karolom Lovašom vraví: „Neverím na mierové rokovania. Naším cieľom je Novorusko. Uznanie Doneckej nezávislej republiky. Som členom jej oficiálnej armády. To znamená, že ak bude mier, zostanem v kasárňach čakať, keď ma vlasť znovu povolá k službe.“ Blázon, nad ktorým mávnete rukou? Ako odchovanec Slovenských brancov Keprta upútal pozornosť na túto organizáciu, „ktorá sa pravidelnými vojenskými výcvikmi pripravuje na prípadnú obranu Slovenska.“ Bránik uvádza, že je to len jedna z mnohých polovojenských organizácií, ktoré operujú na našom území, zjavne s plnou ideovou a finančnou podporou Ruska. Aj keby sme žili v krajine, kde tajné služby a vojenská rozviedka nie sú len slúžkami vládnej moci, asi by sme mali spozornieť a nebrať tieto správy na ľahkú váhu. Z káuz, ktorých sa ukazuje, v akej kondícii tieto inštitúcie máme, sú tieto správy desivé. Hranica s Ukrajinou je len polorozpadnutá drevená búdka, kde sedia dvaja skorumpovaní colníci a za skrytú stopku, ktorú minie každý, kto ju dôverne nepozná, vyberajú pokuty na cigarety.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.