Informácie o cenách ropy si našli miesto v spravodajstve, a tak väčšina ľudí vie, že nedávno padla hranica 100 dolárov za barel americkej ľahkej ropy. O prelomení mýtickej úrovne vie každý. No o tom, že cena sa nad stovkou zdržala len necelú polhodinu (stále platné maximum z 3. januára je 100,09 USD/barel), už vie iba málokto.
V ďalších dňoch cena ropy prudko klesala a osem dní po rekorde (piatok 11. januára, uzávierka) uzatváral rovnaký kontrakt takmer o 8 bodov nižšie. Musím hneď v úvode čitateľa upozorniť, že článok nepredstavuje investičné odporúčanie na obchodovanie s ropou. Nedozvie sa zaručené informácie, kde sa bude nachádzať cena ropy v závere roka, alebo nebodaj v januári 2010. Prognózovať vývoj na komoditných trhoch si okrem intuície vyžaduje výnimočne sviežu myseľ a fantáziu na úrovni Isaaca Asimova. Ale o malú exkurziu do tejto oblasti sa pokúsiť môžeme.
.rekapitulácia
Ešte výraznejšie ako ceny energií stúpajú ceny kovov a poľnohospodárskych komodít. O tom vie vďaka rastu cien potravín a bdelému oku politikov takisto každý. No dobre, cena všetkých komodít ide hore, poviete si. Takže všetko bude zase drahšie. Áno, ale iba ak platíte v dolároch.
Hlavnou príčinou vzostupu cien komodít bol a je americký dolár. Jeho kurz proti euru sa minulý rok oslabil na historické minimá tesne pod úrovňou 150 centov za jedno euro. Dôvody? Zjednodušene: od júna 2006 dolár prestal dostávať „doping“ od americkej centrálnej banky, ktorá skončila so zvyšovaním úrokových sadzieb. Vyššie úroky brzdili infláciu a prinášali profit z bezpečných štátnych dlhopisov, ktoré boli atraktívne aj pre zahraničných investorov. Tí nakupovali doláre a udržiavali kurz v rovnováhe.
Lenže rast úrokov nemá na ekonomiku len pozitívne dopady. Zaroveň zvyšoval hypotekárne splátky a v auguste 2007 sa problém prevalil ako neschopnosť menej bonitných klientov splácať hypotéky. Bankám ostali v rukách nelikvidné nehnuteľnosti, odpisovali obrovské straty a rozdávali manažérom „zlaté padáky“. Burzy sa otriasli, centrálne banky začali pumpovať do ekonomík ďalšie peniaze. Šéf tej americkej – Ben Bernanke – naposledy 11. januára upozornil na pripravenosť FED-u ďalej znižovať úrokové sadzby.
Pre dolár to znamená nebezpečenstvo ďalšieho oslabovania, zvlášť v situácii, keď eurozóna sadzby zvyšuje. Premietnuté do dôsledkov: aj keď cena komodít rastie, zdražovanie v Európe nie je nevyhnutné. Komodity sa obchodujú v dolároch a horibilné ceny v tejto mene ešte nemusia znamenať problém pre krajiny, ktoré túto menu nepoužívajú.
Dôkazy prináša nasledujúca tabuľka:
Čo z nej vyplýva? Niekoľko zaujímavých faktov:
1.vzhľadom na menový vývoj sme už podobne drahú ropu zažili. Spomína si niekto na konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom v lete 2006? Zo slovenského pohľadu boli na programe dňa nápady čerstvého premiéra, v tom čase bojovníka proti vysokým cenám pohonných hmôt (regulácia cien, zníženie spotrebných daní, dohoda so Slovnaftom – nič z toho napokon vláda nenavrhla a odviezla sa na poklese cien ropy a posilňovaní koruny. V súčasných cenách to bolo takmer 100 dolárov za barel.
2.cena benzínu nestúpa takým tempom ako cena ropy. Ďalší paradox, ktorý je z ľavicového pohľadu horšie pochopiteľný. Hoci cena ropy je v porovnaní s júlom 2006 vyššia o štvrtinu, benzín je drahší iba o 7,5 percenta. To znamená, že nenásytné petrochemické spoločnosti si znížili marže. Tie, samozrejme, aj tak ostávajú vysoké (napríklad ExxonMobil dosiahol len v treťom štvrťroku 2007 zisk 9,4 miliardy dolárov), takže ako terč kritiky sú rafinérie naďalej k dispozícii.
3.potrebujeme euro až tak urgentne? Slovenská koruna tlmí dopad rastúcich cien energií na hospodárstvo. To vieme. Zároveň však platí, že ho tlmí lepšie ako euro. Len počas trvania Ficovej vlády sa koruna voči doláru zhodnotila o takmer 25 percent, euro v rovnakom čase „iba“ o 15 percent. Slovenská ekonomika rastie rýchlejšie ako eurozóna a koruna má predpoklady na ďalšie zhodnocovanie. Na lepšiu ilustráciu: keby sme vstúpili do eurozóny s nástupom novej vlády (júl 2006, konverzný kurz 38,50), liter Naturalu by dnes nestál 115 eurocentov (prepočet podľa aktuálneho kurzu koruny), ale 120 eurocentov. To je 1 euro za každých 20 litrov, ktoré by sme skladali na oltár rýchleho prijatia novej meny. O tieto peniaze by sme každý deň prichádzali. Za jeden a pol roka by z toho bol pekný balík... Je iba zásluha sily slovenskej koruny, že platíme menej. Tento argument ponúkam do diskusie o výhodách a nevýhodách prijatia eura.
4.dane. Otrepaný fakt, ktorý treba neustále pripomínať. Ako je z tabuľky zrejmé, liter benzínu na burze v Rotterdame stojí 14,20 koruny... Áno, naozaj toľko. Pravda, bez marží, ktoré sa nazberajú cestou z rafinérie do nádrže. Tie na Slovensku dosahujú 2 – 5 korún na liter. Kde je zvyšok? Pri cene 38,80 SKK/l odchádza priamo do štátneho rozpočtu 21,20 koruny. Z každého tankovania za tisícku je to 548 korún.
.záver?
Oslabovanie dolára voči korune spôsobilo, že nárast cien ropy ani do výšky 100 dolárov za barel neohrozuje slovenské hospodárstvo. Koruna sa však zhodnocuje rýchlejšie ako euro. Fakty hovoria jasnou rečou: kým v júli 2006 Slováci tankovali liter benzínu za 42,50 SKK a Nemci za okrúhlych 140 eurocentov, v súčasnosti je to u nás 38,80 a v Nemecku 138,60. To všetko pri oveľa vyšších cenách ropy. Rozdiel je zrejmý.
Doteraz bola reč o faktoch, ďalej sa pokúsim o prognózy. Reálne problémy by nastali pri cenách palív nad 50 korún za liter. Aby k takému niečomu došlo (pri nezmenených daniach a súčasnom kurze dolára), cena benzínu by na burzách musela stúpnuť k 360 centom za galón. To by znamenalo nárast o 50 percent oproti súčasnému stavu a ceny ropy nad 135 dolárov za barel! Až vtedy nám začne tiecť do topánok.
.who is who vo svete ropy
V prvom rade si musíme uvedomiť, aká je situácia na trhu s ropou v súčasnosti. Na strane spotrebiteľov stoja krajiny Západu, Japonsko a Južná Kórea, ku ktorým sa postupne pridáva Čína, India a ostatní tigri z juhovýchodnej Ázie. Až na Čínu sú to bez výnimky štáty, kde je nastolená demokracia a ktoré majú so Západom priateľské vzťahy.
Na strane predajcov je situácia úplne iná. Najväčším čistým exportérom ropy je Saudská Arábia, nasledovaná Ruskom. Za týmito gigantmi je veľká priepasť, za ktorou sa sformovala trojica Nórsko, Irán a Spojené arabské emiráty (SAE). V skupine štrnástich krajín, ktoré denne exportujú viac ako milión barelov, sú len dve Západu naklonené demokracie: Nórsko a Mexiko. Vo všetkých ostatných má moc v rukách zaujímavá skupina lídrov. Od ajatolláhov v Iráne cez absolutistických monarchov v Zálive, vojenskú diktatúru v Nigérii, marxistov v Angole až po pánov typu Hugo Chávez, Muammar Kaddáfí a Nursultan Nazarbajev. Oni inkasujú naše peniaze.
.exportéri su zraniteľní zvnútra
Ale: napriek nerastnému bohatstvu nepatria obyvatelia týchto krajín medzi ľudí so životnou úrovňou podľa západného gusta. Jedinou svetlejšou výnimkou su osvietení šejkovia zo SAE. Dubaj a Abú Dhabí sú centrá, ktoré sa neorientujú iba na ťažbu a petrochémiu, ale skúšajú preniknúť aj do finančných služieb (akcionársky vstup do banky Citigroup), turizmu (7-hviezdičkový hotel Burdž al-Arab na umelom ostrove) a leteckej prepravy (aerolinky Emirates).
Lídri ropných štátov si za ľahko získané peniaze kupujú priazeň obyvateľstva. Šejkovia napríklad nenútia poddaných platiť dane. Tí zase nemusia nič tvoriť, na pohodlný život im stačí občianstvo a poslušnosť. Čo by sa však stalo, keby vladárom kohútiky vyschli? Veľmi rýchlo by stratili kontrolu nad vlastnou krajinou. V tom je zásadný rozdiel medzi politikmi v krajinách dovozcov a vývozcov. Tí prví majú ešte stále dostatok možností – tí európski môžu napríklad znížiť vysoké spotrebné dane. V najhoršom prípade ich postretne odchod do opozície. Ak prídu o moc politici-exportéri, vďaka pomerom v ich krajinách a doterajším skutkom im pôjde o život. Dobre vedieť, že aj protivník má slabiny.
A nie je ich málo. Tieto režimy predávajú ropu za doláre, peniaze inkasujú v mene „Veľkého satana“. Čo sa stane, keď dolár bude naďalej padať? Budú sa snažiť cenu ropy zvyšovať – tak ako doteraz. Tu narazíme na problém. Vysoké dolárové ceny totiž viac ako Európanov alebo Aziatov trápia krajinu, ktorá dolármi platí. Teda jedinú svetovú superveľmoc. Spojené štáty denne konzumujú štvrtinu celosvetovo vyťaženej ropy, 60 percent svojej spotreby dovážajú. Budú mať bytostný záujem na udržaní nižších dolárových cien a na dosiahnutie tohto cieľa zamerajú všetku pozornosť.
.dolár ostane ropnou menou
Najväčšou hrozbou pre dolár by bol prechod na „ropné“ platby za ropu v eurách, jenoch, o pár rokov možno v juanoch. Ako stále vedúca svetová mena je dolár krytý ropou a sčasti aj ostatnými komoditami. Bez ropy by rýchlo stratil na význame aj hodnote. Autor článku je ochotný pripustiť, že jedným z dôvodov, prečo sa pustiť do irackého dobrodružstva, bol Saddámov pokus o „prechod“ na euro. To, ako skončil, si členovia kartelu OPEC zapamätali. Tejto reči rozumejú.
Ak by s euro-iniciatívou prišla Saudská Arábia (jediný vplyvný hráč v sunnitskom tábore), Američanom by sa ponúkalo jednoduché a čisté riešenie: opustiť vojenské základne v krajine, presunúť sa do Iraku a nechať kráľa Abdullaha napospas niektorému z nespokojných princov. Taký by sa rýchlo našiel. Kraľovská rodina pozostáva z 25-tisíc členov, vplyvných princov sú asi dve stovky a niektorý z nich by určite pochopil, akou menou platiť za ropu. Z tejto strany nebezpečenstvo nehrozí.
.kto stráca na oslabovaní dolára
Vec na zamyslenie: kto by najviac stratil pri oslabení dolára? Spojené štáty to paradoxne, nie sú. Najviac by boli postihnuté krajiny, ktoré doláre držia vo svojich trezoroch. A najväčšie devízové rezervy na svete má Čína. Na konci roku 2007 dosiahli ekvivalent 1,53 bilióna dolarov. Z toho o niečo viac ako 1 bilión držia v amerických dolároch. Na druhom mieste sa nachádza Japonsko s ekvivalentom 900 miliárd dolárov, tretie je Rusko, štvrtá Južná Kórea. Ešte raz: kto by teda najviac stratil pri výraznom znehodnotení americkej meny?
Pre Číňanov je zníženie objemu držaných dolárov veľkou výzvou. Ale ako to spraviť tak, aby sa menové trhy a obchodný partner na druhej strane Pacifiku nevyplašili? Plánovači sú si vedomí toho, že nemôžu prísť na burzu a ponúknuť na predaj bilión dolárov. Aj postupné predaje budú dolár znehodnocovať a s ním sa bude strácať aj celková hodnota ich rezerv.
.pre Európu sa vlastne nič nedeje
Obchodovanie s ropou bude naďalej prebiehať v dolároch. A nielen preto, že dve najvýznamnejšie burzy sa nachádzajú v New Yorku a Londýne. Samotní obchodníci aj špekulanti očakávajú pokles jej ceny. Ropa s termínom dodania v decembri je takmer o 4 doláre lacnejšia ako najaktuálnejšia februárová. A lepšie vodítko ako cena neexistuje.
USA sa rýchlymi krokmi blíži k recesii a šéf FED-u avizuje ďalšie znižovanie úrokových sadzieb v snahe prebudiť ekonomiku. Dolár tak bude stále pod tlakom a na jeho obranu nebude stačiť ani príchod demokratického prezidenta a čínska podpora na menových trhoch. Vzostup cien komodít bude prekážať najmä americkým spotrebiteľom. OPEC sa v snahe zbytočne neprovokovať pokúsi zvýšiť produkciu, aj keď väčšie úspechy v tomto smere dosiahnu štáty v Kaspickej oblasti. Trhy s energiami budú naďalej extrémne rozkolísané, cena ropy môže poskakovať od 70 do 120 dolarov za barel.
Biopalivá nebudú ani pri opakovanom atakovaní „stovky“ konkurencieschopné. Otázny je aj ich environmentálny efekt, pretože továrne na zelené palivá vyžadujú čoraz väčšie osevné plochy. Rastúce ceny potravín začnú chladiť ekonadšenie obyvateľstva. Otázky na bezfosílnu budúcnosť budú čoraz nástojčivejšie, ale stále zbytočné. Ropu stále budeme potrebovať. Ale je dobré vedieť, že exportéri sú od nej zavislí ešte viac ako my...
Autor je nezávislý komoditný obchodník
V ďalších dňoch cena ropy prudko klesala a osem dní po rekorde (piatok 11. januára, uzávierka) uzatváral rovnaký kontrakt takmer o 8 bodov nižšie. Musím hneď v úvode čitateľa upozorniť, že článok nepredstavuje investičné odporúčanie na obchodovanie s ropou. Nedozvie sa zaručené informácie, kde sa bude nachádzať cena ropy v závere roka, alebo nebodaj v januári 2010. Prognózovať vývoj na komoditných trhoch si okrem intuície vyžaduje výnimočne sviežu myseľ a fantáziu na úrovni Isaaca Asimova. Ale o malú exkurziu do tejto oblasti sa pokúsiť môžeme.
.rekapitulácia
Ešte výraznejšie ako ceny energií stúpajú ceny kovov a poľnohospodárskych komodít. O tom vie vďaka rastu cien potravín a bdelému oku politikov takisto každý. No dobre, cena všetkých komodít ide hore, poviete si. Takže všetko bude zase drahšie. Áno, ale iba ak platíte v dolároch.
Hlavnou príčinou vzostupu cien komodít bol a je americký dolár. Jeho kurz proti euru sa minulý rok oslabil na historické minimá tesne pod úrovňou 150 centov za jedno euro. Dôvody? Zjednodušene: od júna 2006 dolár prestal dostávať „doping“ od americkej centrálnej banky, ktorá skončila so zvyšovaním úrokových sadzieb. Vyššie úroky brzdili infláciu a prinášali profit z bezpečných štátnych dlhopisov, ktoré boli atraktívne aj pre zahraničných investorov. Tí nakupovali doláre a udržiavali kurz v rovnováhe.
Lenže rast úrokov nemá na ekonomiku len pozitívne dopady. Zaroveň zvyšoval hypotekárne splátky a v auguste 2007 sa problém prevalil ako neschopnosť menej bonitných klientov splácať hypotéky. Bankám ostali v rukách nelikvidné nehnuteľnosti, odpisovali obrovské straty a rozdávali manažérom „zlaté padáky“. Burzy sa otriasli, centrálne banky začali pumpovať do ekonomík ďalšie peniaze. Šéf tej americkej – Ben Bernanke – naposledy 11. januára upozornil na pripravenosť FED-u ďalej znižovať úrokové sadzby.
Pre dolár to znamená nebezpečenstvo ďalšieho oslabovania, zvlášť v situácii, keď eurozóna sadzby zvyšuje. Premietnuté do dôsledkov: aj keď cena komodít rastie, zdražovanie v Európe nie je nevyhnutné. Komodity sa obchodujú v dolároch a horibilné ceny v tejto mene ešte nemusia znamenať problém pre krajiny, ktoré túto menu nepoužívajú.
Dôkazy prináša nasledujúca tabuľka:
| Dátum | Cena ropy | Cena benzínu | Kurzy mien | Minulosť v dnešných cenách | |||
| NYMEX | Rotterdam | ropa | benzín | ||||
| (USD/b) | SKK/l | EUR/USD | USD/SKK | USD/b(EUR) | USD/b(SKK) | SKK/l | |
| 9.1.2004 | 34.31 | 7.72 | 1.2769 | 32.026 | 39.55 | 48.29 | 10.86 |
| 7.1.2005 | 45.43 | 8.31 | 1.3177 | 29.375 | 50.75 | 58.64 | 10.73 |
| 6.1.2006 | 64.21 | 13.66 | 1.2102 | 31.123 | 78.10 | 87.82 | 18.68 |
| 7.7.2006 | 74.09 | 17.48 | 1.2743 | 30.170 | 85.58 | 98.23 | 23.17 |
| 5.1.2007 | 56.31 | 9.51 | 1.3137 | 26.325 | 63.10 | 65.14 | 11.01 |
| 29.6.2007 | 70.68 | 13.55 | 1.3461 | 25.265 | 77.29 | 78.47 | 15.04 |
| 8.1.2008 | 96.33 | 14.17 | 1.4720 | 22.756 | 96.33 | 96.33 | 14.17 |
Čo z nej vyplýva? Niekoľko zaujímavých faktov:
1.vzhľadom na menový vývoj sme už podobne drahú ropu zažili. Spomína si niekto na konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom v lete 2006? Zo slovenského pohľadu boli na programe dňa nápady čerstvého premiéra, v tom čase bojovníka proti vysokým cenám pohonných hmôt (regulácia cien, zníženie spotrebných daní, dohoda so Slovnaftom – nič z toho napokon vláda nenavrhla a odviezla sa na poklese cien ropy a posilňovaní koruny. V súčasných cenách to bolo takmer 100 dolárov za barel.
2.cena benzínu nestúpa takým tempom ako cena ropy. Ďalší paradox, ktorý je z ľavicového pohľadu horšie pochopiteľný. Hoci cena ropy je v porovnaní s júlom 2006 vyššia o štvrtinu, benzín je drahší iba o 7,5 percenta. To znamená, že nenásytné petrochemické spoločnosti si znížili marže. Tie, samozrejme, aj tak ostávajú vysoké (napríklad ExxonMobil dosiahol len v treťom štvrťroku 2007 zisk 9,4 miliardy dolárov), takže ako terč kritiky sú rafinérie naďalej k dispozícii.
3.potrebujeme euro až tak urgentne? Slovenská koruna tlmí dopad rastúcich cien energií na hospodárstvo. To vieme. Zároveň však platí, že ho tlmí lepšie ako euro. Len počas trvania Ficovej vlády sa koruna voči doláru zhodnotila o takmer 25 percent, euro v rovnakom čase „iba“ o 15 percent. Slovenská ekonomika rastie rýchlejšie ako eurozóna a koruna má predpoklady na ďalšie zhodnocovanie. Na lepšiu ilustráciu: keby sme vstúpili do eurozóny s nástupom novej vlády (júl 2006, konverzný kurz 38,50), liter Naturalu by dnes nestál 115 eurocentov (prepočet podľa aktuálneho kurzu koruny), ale 120 eurocentov. To je 1 euro za každých 20 litrov, ktoré by sme skladali na oltár rýchleho prijatia novej meny. O tieto peniaze by sme každý deň prichádzali. Za jeden a pol roka by z toho bol pekný balík... Je iba zásluha sily slovenskej koruny, že platíme menej. Tento argument ponúkam do diskusie o výhodách a nevýhodách prijatia eura.
4.dane. Otrepaný fakt, ktorý treba neustále pripomínať. Ako je z tabuľky zrejmé, liter benzínu na burze v Rotterdame stojí 14,20 koruny... Áno, naozaj toľko. Pravda, bez marží, ktoré sa nazberajú cestou z rafinérie do nádrže. Tie na Slovensku dosahujú 2 – 5 korún na liter. Kde je zvyšok? Pri cene 38,80 SKK/l odchádza priamo do štátneho rozpočtu 21,20 koruny. Z každého tankovania za tisícku je to 548 korún.
.záver?
Oslabovanie dolára voči korune spôsobilo, že nárast cien ropy ani do výšky 100 dolárov za barel neohrozuje slovenské hospodárstvo. Koruna sa však zhodnocuje rýchlejšie ako euro. Fakty hovoria jasnou rečou: kým v júli 2006 Slováci tankovali liter benzínu za 42,50 SKK a Nemci za okrúhlych 140 eurocentov, v súčasnosti je to u nás 38,80 a v Nemecku 138,60. To všetko pri oveľa vyšších cenách ropy. Rozdiel je zrejmý.
Doteraz bola reč o faktoch, ďalej sa pokúsim o prognózy. Reálne problémy by nastali pri cenách palív nad 50 korún za liter. Aby k takému niečomu došlo (pri nezmenených daniach a súčasnom kurze dolára), cena benzínu by na burzách musela stúpnuť k 360 centom za galón. To by znamenalo nárast o 50 percent oproti súčasnému stavu a ceny ropy nad 135 dolárov za barel! Až vtedy nám začne tiecť do topánok.
.who is who vo svete ropy
V prvom rade si musíme uvedomiť, aká je situácia na trhu s ropou v súčasnosti. Na strane spotrebiteľov stoja krajiny Západu, Japonsko a Južná Kórea, ku ktorým sa postupne pridáva Čína, India a ostatní tigri z juhovýchodnej Ázie. Až na Čínu sú to bez výnimky štáty, kde je nastolená demokracia a ktoré majú so Západom priateľské vzťahy.
Na strane predajcov je situácia úplne iná. Najväčším čistým exportérom ropy je Saudská Arábia, nasledovaná Ruskom. Za týmito gigantmi je veľká priepasť, za ktorou sa sformovala trojica Nórsko, Irán a Spojené arabské emiráty (SAE). V skupine štrnástich krajín, ktoré denne exportujú viac ako milión barelov, sú len dve Západu naklonené demokracie: Nórsko a Mexiko. Vo všetkých ostatných má moc v rukách zaujímavá skupina lídrov. Od ajatolláhov v Iráne cez absolutistických monarchov v Zálive, vojenskú diktatúru v Nigérii, marxistov v Angole až po pánov typu Hugo Chávez, Muammar Kaddáfí a Nursultan Nazarbajev. Oni inkasujú naše peniaze.
.exportéri su zraniteľní zvnútra
Ale: napriek nerastnému bohatstvu nepatria obyvatelia týchto krajín medzi ľudí so životnou úrovňou podľa západného gusta. Jedinou svetlejšou výnimkou su osvietení šejkovia zo SAE. Dubaj a Abú Dhabí sú centrá, ktoré sa neorientujú iba na ťažbu a petrochémiu, ale skúšajú preniknúť aj do finančných služieb (akcionársky vstup do banky Citigroup), turizmu (7-hviezdičkový hotel Burdž al-Arab na umelom ostrove) a leteckej prepravy (aerolinky Emirates).
Lídri ropných štátov si za ľahko získané peniaze kupujú priazeň obyvateľstva. Šejkovia napríklad nenútia poddaných platiť dane. Tí zase nemusia nič tvoriť, na pohodlný život im stačí občianstvo a poslušnosť. Čo by sa však stalo, keby vladárom kohútiky vyschli? Veľmi rýchlo by stratili kontrolu nad vlastnou krajinou. V tom je zásadný rozdiel medzi politikmi v krajinách dovozcov a vývozcov. Tí prví majú ešte stále dostatok možností – tí európski môžu napríklad znížiť vysoké spotrebné dane. V najhoršom prípade ich postretne odchod do opozície. Ak prídu o moc politici-exportéri, vďaka pomerom v ich krajinách a doterajším skutkom im pôjde o život. Dobre vedieť, že aj protivník má slabiny.
A nie je ich málo. Tieto režimy predávajú ropu za doláre, peniaze inkasujú v mene „Veľkého satana“. Čo sa stane, keď dolár bude naďalej padať? Budú sa snažiť cenu ropy zvyšovať – tak ako doteraz. Tu narazíme na problém. Vysoké dolárové ceny totiž viac ako Európanov alebo Aziatov trápia krajinu, ktorá dolármi platí. Teda jedinú svetovú superveľmoc. Spojené štáty denne konzumujú štvrtinu celosvetovo vyťaženej ropy, 60 percent svojej spotreby dovážajú. Budú mať bytostný záujem na udržaní nižších dolárových cien a na dosiahnutie tohto cieľa zamerajú všetku pozornosť.
.dolár ostane ropnou menou
Najväčšou hrozbou pre dolár by bol prechod na „ropné“ platby za ropu v eurách, jenoch, o pár rokov možno v juanoch. Ako stále vedúca svetová mena je dolár krytý ropou a sčasti aj ostatnými komoditami. Bez ropy by rýchlo stratil na význame aj hodnote. Autor článku je ochotný pripustiť, že jedným z dôvodov, prečo sa pustiť do irackého dobrodružstva, bol Saddámov pokus o „prechod“ na euro. To, ako skončil, si členovia kartelu OPEC zapamätali. Tejto reči rozumejú.
Ak by s euro-iniciatívou prišla Saudská Arábia (jediný vplyvný hráč v sunnitskom tábore), Američanom by sa ponúkalo jednoduché a čisté riešenie: opustiť vojenské základne v krajine, presunúť sa do Iraku a nechať kráľa Abdullaha napospas niektorému z nespokojných princov. Taký by sa rýchlo našiel. Kraľovská rodina pozostáva z 25-tisíc členov, vplyvných princov sú asi dve stovky a niektorý z nich by určite pochopil, akou menou platiť za ropu. Z tejto strany nebezpečenstvo nehrozí.
.kto stráca na oslabovaní dolára
Vec na zamyslenie: kto by najviac stratil pri oslabení dolára? Spojené štáty to paradoxne, nie sú. Najviac by boli postihnuté krajiny, ktoré doláre držia vo svojich trezoroch. A najväčšie devízové rezervy na svete má Čína. Na konci roku 2007 dosiahli ekvivalent 1,53 bilióna dolarov. Z toho o niečo viac ako 1 bilión držia v amerických dolároch. Na druhom mieste sa nachádza Japonsko s ekvivalentom 900 miliárd dolárov, tretie je Rusko, štvrtá Južná Kórea. Ešte raz: kto by teda najviac stratil pri výraznom znehodnotení americkej meny?
Pre Číňanov je zníženie objemu držaných dolárov veľkou výzvou. Ale ako to spraviť tak, aby sa menové trhy a obchodný partner na druhej strane Pacifiku nevyplašili? Plánovači sú si vedomí toho, že nemôžu prísť na burzu a ponúknuť na predaj bilión dolárov. Aj postupné predaje budú dolár znehodnocovať a s ním sa bude strácať aj celková hodnota ich rezerv.
.pre Európu sa vlastne nič nedeje
Obchodovanie s ropou bude naďalej prebiehať v dolároch. A nielen preto, že dve najvýznamnejšie burzy sa nachádzajú v New Yorku a Londýne. Samotní obchodníci aj špekulanti očakávajú pokles jej ceny. Ropa s termínom dodania v decembri je takmer o 4 doláre lacnejšia ako najaktuálnejšia februárová. A lepšie vodítko ako cena neexistuje.
USA sa rýchlymi krokmi blíži k recesii a šéf FED-u avizuje ďalšie znižovanie úrokových sadzieb v snahe prebudiť ekonomiku. Dolár tak bude stále pod tlakom a na jeho obranu nebude stačiť ani príchod demokratického prezidenta a čínska podpora na menových trhoch. Vzostup cien komodít bude prekážať najmä americkým spotrebiteľom. OPEC sa v snahe zbytočne neprovokovať pokúsi zvýšiť produkciu, aj keď väčšie úspechy v tomto smere dosiahnu štáty v Kaspickej oblasti. Trhy s energiami budú naďalej extrémne rozkolísané, cena ropy môže poskakovať od 70 do 120 dolarov za barel.
Biopalivá nebudú ani pri opakovanom atakovaní „stovky“ konkurencieschopné. Otázny je aj ich environmentálny efekt, pretože továrne na zelené palivá vyžadujú čoraz väčšie osevné plochy. Rastúce ceny potravín začnú chladiť ekonadšenie obyvateľstva. Otázky na bezfosílnu budúcnosť budú čoraz nástojčivejšie, ale stále zbytočné. Ropu stále budeme potrebovať. Ale je dobré vedieť, že exportéri sú od nej zavislí ešte viac ako my...
Autor je nezávislý komoditný obchodník
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.