.debata o tom, čo je dar a čo úplatok, kedy sa dar stáva úplatkom a kedy úplatok darom, je hodná scholastickej úvahy, koľko anjelov sa zmestí na hrot ihly. Áno, proti darúplatkom a úplatkodarom v zdravotníctve treba tvrdo a nekompromisne bojovať. A niežeby sa to nedialo: v utorok 17. februára Špecializovaný trestný súd (!) vyrubil dôchodcovi Jozefovi G. šesť mesiacov väzenia (podmienečne) za to, že dal svojmu lekárovi 5 (slovom: päť) eur „aby synovi neopodstatnene predĺžil práceneschopnosť“. To je ono, takto sa u nás bojuje s korupciou! (Predpokladám, že dôchodcu G. na súd priviedli kukláči v putách.) Všetky slovenské gorily sa od strachu krčia v kúte – dobre vedia, že len čo elitní policajti z NAKA, prokurátori a sudcovia vybavia päťeurových úplatkárov, príde rad aj na ne.
Späť k MUDr. Liptákovi. Jedni sa naňho pozerajú ako na upíra, čo saje krv z biednych pacientov, iní v ňom vidia tibetského mnícha, čo sa na protest proti zúfalej situácii v našom zdravotníctve rozhodol upáliť pod oknami Ministerstva zdravotníctva. Netrúfam si byť sudcom, no naozaj to nie je jednoduchý prípad, a myslím si, že trestné oznámenie, ktoré na Liptáka promptne podali Daniel Lipšic, Ľubomír Galko a Igor Matovič, bolo skôr marketingovým ťahom na podporu ich podvyživených strán. Obzvlášť ma zaujal Matovič výrokom o hyenách v bielom plášti. Neprekvapilo by ma, keby tento etalón dobrých mravov podmieňoval výkon medicínskeho povolania každomesačným vyšetrovaním lekárov na detektore lži.
Áno, vzťah lekár – pacient je, toporným právnym jazykom povedané, vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a jej prijímateľom. No pokazené ľudské telo (o duši ani nehovorím) nie je pokazené auto a lekár nie je servisný technik. „Oprava“ človeka je úsilie zmeniť jeho neplnohodnotný život na plnohodnotný a nezriedka sa to deje na hrane medzi životom a smrťou. Čím chcem povedať, že vzťah lekár – pacient sa odohráva (aj) v duchovnej, dokonca niekedy možno až mystickej rovine, kde sú prítomné (na oboch stranách!) také stavy ako napätie, neistota, stres, strach, viera, nádej, zúfalstvo... Viem, že je rozdiel medzi chrípkou a transplantáciou srdca, no hlbinnú podstatu toho vzťahu to nemení.
Na odľahčenie tej chúlostivej témy: Viete, aký je rozdiel medzi MUDr. Liptákom a MUDr. Fischerom? MUDr. Lipták sa vlani neuchádzal o post prezidenta Slovenskej republiky.
.a teraz pozor! Dvadsaťpäť rokov vajatajúca (v duchu Leninovho hesla Krok vpred, dva kroky vzad) reforma zdravotníctva odrazu zapla druhú kozmickú rýchlosť. Kým verejnosť bádala, čo je a čo nie je úplatok, parlament sa venoval poplatkom; v novele zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia zrušil šesť poplatkov, ktoré lekári vyberali od pacientov. Pôvodne ich bolo päť, no sociálny smerák Blanár k nim iniciatívne prihodil poplatok za prednostné vyšetrenie. Výsledok? Strane a vláde sa podarilo nasr...diť lekárov a pacientov naraz. Veľa pacientov (aj mnohí dôchodcovia!) vítalo a využívalo možnosť za pár eur si kúpiť čas a súkromnému lekárovi to pomáhalo prevádzkovať jeho ambulanciu. Pre spravodlivosť treba povedať, že niektorým pacientom sa tá socialistická rovnosť páči. Možno ešte netušia, že ak doteraz čakali na vyšetrenie dve hodiny, teraz budú tri, lebo do ich bacilonosičského kolektívu pred dverami ambulancie pribudnú aj niekdajší „poplatníci“.
Ešte k tej reforme: Pred tromi rokmi som ako pacient prišiel o výborného lekára-špecialistu. Vo viere, že ide pomôcť dobrej veci, odišiel z ambulancie na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zavádzať DRG (Diagnoses Related Groups), čo je systém, ktorý, citujem zo stránky Úradu, „vyhodnocuje činnosť nemocníc, efektivitu využívania diagnostiky, liečby a svojich služieb. Slovensko je jedinou krajinou EÚ, ktorá DRG systém nemá zavedený“. Veľmi som svojmu doktorovi držal palce. Akurát, že som o ňom už tri roky nepočul. Ani o DRG.
Späť k MUDr. Liptákovi. Jedni sa naňho pozerajú ako na upíra, čo saje krv z biednych pacientov, iní v ňom vidia tibetského mnícha, čo sa na protest proti zúfalej situácii v našom zdravotníctve rozhodol upáliť pod oknami Ministerstva zdravotníctva. Netrúfam si byť sudcom, no naozaj to nie je jednoduchý prípad, a myslím si, že trestné oznámenie, ktoré na Liptáka promptne podali Daniel Lipšic, Ľubomír Galko a Igor Matovič, bolo skôr marketingovým ťahom na podporu ich podvyživených strán. Obzvlášť ma zaujal Matovič výrokom o hyenách v bielom plášti. Neprekvapilo by ma, keby tento etalón dobrých mravov podmieňoval výkon medicínskeho povolania každomesačným vyšetrovaním lekárov na detektore lži.
Áno, vzťah lekár – pacient je, toporným právnym jazykom povedané, vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a jej prijímateľom. No pokazené ľudské telo (o duši ani nehovorím) nie je pokazené auto a lekár nie je servisný technik. „Oprava“ človeka je úsilie zmeniť jeho neplnohodnotný život na plnohodnotný a nezriedka sa to deje na hrane medzi životom a smrťou. Čím chcem povedať, že vzťah lekár – pacient sa odohráva (aj) v duchovnej, dokonca niekedy možno až mystickej rovine, kde sú prítomné (na oboch stranách!) také stavy ako napätie, neistota, stres, strach, viera, nádej, zúfalstvo... Viem, že je rozdiel medzi chrípkou a transplantáciou srdca, no hlbinnú podstatu toho vzťahu to nemení.
Na odľahčenie tej chúlostivej témy: Viete, aký je rozdiel medzi MUDr. Liptákom a MUDr. Fischerom? MUDr. Lipták sa vlani neuchádzal o post prezidenta Slovenskej republiky.
.a teraz pozor! Dvadsaťpäť rokov vajatajúca (v duchu Leninovho hesla Krok vpred, dva kroky vzad) reforma zdravotníctva odrazu zapla druhú kozmickú rýchlosť. Kým verejnosť bádala, čo je a čo nie je úplatok, parlament sa venoval poplatkom; v novele zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia zrušil šesť poplatkov, ktoré lekári vyberali od pacientov. Pôvodne ich bolo päť, no sociálny smerák Blanár k nim iniciatívne prihodil poplatok za prednostné vyšetrenie. Výsledok? Strane a vláde sa podarilo nasr...diť lekárov a pacientov naraz. Veľa pacientov (aj mnohí dôchodcovia!) vítalo a využívalo možnosť za pár eur si kúpiť čas a súkromnému lekárovi to pomáhalo prevádzkovať jeho ambulanciu. Pre spravodlivosť treba povedať, že niektorým pacientom sa tá socialistická rovnosť páči. Možno ešte netušia, že ak doteraz čakali na vyšetrenie dve hodiny, teraz budú tri, lebo do ich bacilonosičského kolektívu pred dverami ambulancie pribudnú aj niekdajší „poplatníci“.
Ešte k tej reforme: Pred tromi rokmi som ako pacient prišiel o výborného lekára-špecialistu. Vo viere, že ide pomôcť dobrej veci, odišiel z ambulancie na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zavádzať DRG (Diagnoses Related Groups), čo je systém, ktorý, citujem zo stránky Úradu, „vyhodnocuje činnosť nemocníc, efektivitu využívania diagnostiky, liečby a svojich služieb. Slovensko je jedinou krajinou EÚ, ktorá DRG systém nemá zavedený“. Veľmi som svojmu doktorovi držal palce. Akurát, že som o ňom už tri roky nepočul. Ani o DRG.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.