.Branislav Jobus (Karpatské Chrbáty, Vrbovskí viťazi): „Chiki liki-tu-a si veľmi vážim, lebo oni dokázali to, o čom sme s Karpatskými chrbátmi mohli iba snívať. Bola to vôbec prvá undergroundová skupina na Slovensku, ktorá hudbou nielen žila, ale sa ňou aj živila. Vtedy to bola úplne nepredstaviteľná vec. Som rád, že 21. marca vo Vrbovom budem opäť krstným otcom ich nového albumu. Doteraz som krstil všetky ich albumy. Martin Višňovský mi navrhol, či by som to nechcel robiť doživotne. Beriem to ako veľkú poctu.“
.Kamil Grebeň (ex-Vidiek, ex-Hugo d’Gen, výrobca basgitár): „Predtým, než sme sa spoznali, Martin Višňovský hrával na mojej basgitare, ktorú kúpil od jedného chlapíka v Prešove. Potom som si išiel od neho na festivale vypýtať autogram pod zámienkou, že sa pozriem na basu, či je v poriadku. Odvtedy sa spolu kamarátime. Jeho súčasná basa, ktorá vyzerá ako doska na krájanie slaniny, bola pôvodne mojím pokusom v rámci vývoja nástrojov. Myslel som si, že je to nepredajný kus. Prvé vystúpenie, ktoré som s ňou odohral, bol dvojkoncert s Chiki liki-tu-a. Po ňom som mu ju na jeho žiadosť odovzdal a odvtedy hrá na nej.
.Ľubo Burgr (Ali Ibn Rachid, divadlo SkRAT): Chiki liki tu-a sú správnou rockovou kapelou, ktorá si zachovala svojský zvuk, vtip a prístup k hudbe. K dvadsiatim narodeninám im prajem to, čoho som sa voľakedy obával, ale teraz zisťujem, že je to vlastne príjemné: aby nikdy, ani ak sa raz dožijú veku „zombíkov”, neprestali robiť to, čo robia a stále si to užívali.
.Michal Kaščák (Bez ladu a skladu, Pohoda): Chiki liki tu-a sú naši východniarski bratia. Páči na mi na nich, že ľpejú na svojich hudobných zásadách. Vydali sa pred dvadsiatimi rokmi na pomerne ťažkú cestu, začali sa živiť len tým, že hrajú po malých kluboch a stali sa ukážkou toho, že sa to dá. Mám pred nimi veľký rešpekt a som im vďačný za to, že mi svojou hudbou spríjemňujú život. K dvadsiatim narodeninám im prajem, aby často a s radosťou chodili na Štrbské pleso.
.Kamil Grebeň (ex-Vidiek, ex-Hugo d’Gen, výrobca basgitár): „Predtým, než sme sa spoznali, Martin Višňovský hrával na mojej basgitare, ktorú kúpil od jedného chlapíka v Prešove. Potom som si išiel od neho na festivale vypýtať autogram pod zámienkou, že sa pozriem na basu, či je v poriadku. Odvtedy sa spolu kamarátime. Jeho súčasná basa, ktorá vyzerá ako doska na krájanie slaniny, bola pôvodne mojím pokusom v rámci vývoja nástrojov. Myslel som si, že je to nepredajný kus. Prvé vystúpenie, ktoré som s ňou odohral, bol dvojkoncert s Chiki liki-tu-a. Po ňom som mu ju na jeho žiadosť odovzdal a odvtedy hrá na nej.
.Ľubo Burgr (Ali Ibn Rachid, divadlo SkRAT): Chiki liki tu-a sú správnou rockovou kapelou, ktorá si zachovala svojský zvuk, vtip a prístup k hudbe. K dvadsiatim narodeninám im prajem to, čoho som sa voľakedy obával, ale teraz zisťujem, že je to vlastne príjemné: aby nikdy, ani ak sa raz dožijú veku „zombíkov”, neprestali robiť to, čo robia a stále si to užívali.
.Michal Kaščák (Bez ladu a skladu, Pohoda): Chiki liki tu-a sú naši východniarski bratia. Páči na mi na nich, že ľpejú na svojich hudobných zásadách. Vydali sa pred dvadsiatimi rokmi na pomerne ťažkú cestu, začali sa živiť len tým, že hrajú po malých kluboch a stali sa ukážkou toho, že sa to dá. Mám pred nimi veľký rešpekt a som im vďačný za to, že mi svojou hudbou spríjemňujú život. K dvadsiatim narodeninám im prajem, aby často a s radosťou chodili na Štrbské pleso.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.