Xénia Larina: Dobrý večer, tu je Echo Moskvy, pri mikrofóne Xénia Larina. Je piatok večer, osem hodín sedem minút. V štúdiu je Boris Nemcov, dnes ako predstaviteľ iniciatívnej skupiny, ktorá zvolala na nedeľu pochod proti kríze pod názvom Jar. Príďte v nedeľu 1. marca do Marjina, tristotisícovej štvrte na juhovýchode našej milej Moskvy, na stanicu metra Bratislavská. Tam vás budú čakať dobrovoľníci a usmernia vás.
Poslucháči nám môžu telefonovať na známe čísla, či pôjdu, alebo nepôjdu na pochod a takisto hlasovať, či podporujú protikrízové opatrenia, alebo ukončenie vojny.
Boris Nemcov: Pochod sme nazvali Jar a máme politické a sociálno-ekonomické požiadavky. Kľúčovou požiadavkou je ukončenie vojny s Ukrajinou. Putin pred rokom začal agresiu proti Ukrajine. Pred rokom, 27. februára, ozbrojení ľudia obsadili budovu parlamentu autonómnej republiky Krym a potom štyridsaťsedem poslancov tohto parlamentu, všimnite si, že ich ani nebol potrebný počet, hlasovalo pod hlavňami automatov za uskutočnenie referenda. Isteže, väčšina obyvateľov Krymu chcela byť s Ruskom, to je pravda. Ale otázka znie inak. Ide o to, či máme vyhovieť želaniu, alebo konať podľa zákona a rešpektovať medzinárodné záväzky. Putin anektoval Krym, a tým porušil množstvo medzinárodných záväzkov, ku ktorým sa Rusko prihlásilo. Predovšetkým porušil Budapeštianske memorandum. To je dôležitý dokument, ktorý hovorí, že Ukrajina nebude vlastniť jadrové zbrane, vyvezie zo svojho územia bojové atómové hlavice a Rusko sa zaväzuje rešpektovať jej suverenitu a celistvosť územia. Obsadením Krymu teda Putin nielen porušil naše záväzky, ale narušil medzinárodný systém nerozširovania jadrových zbraní. To je zločin. Okrem toho roztrhal najdôležitejšiu zmluvu o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskom a Ukrajinou. Druhá časť tejto zmluvy hovorí o tom, že Rusko garantuje územnú celistvosť Ukrajiny a Ukrajina za to umožňuje Rusku mať vojenskú námornú základňu v Sevastopole. Dohoda o prenájme bola podpísaná v Charkove s platnosťou do roku 2042 a nikto základňu neohrozoval, ani na to nepomyslel. Klamstvo o tom, že tam chcelo vstúpiť NATO, je stopercentná lož, ktorá sa ničím nedá podložiť. Sú to, skrátka, táraniny.
.hovoríte, že najskôr bola anexia a až potom referendum?
Teraz už predsa všetci vedia, že Putin spočiatku luhal, keď hovoril, že tam nie sú naši vojaci. Potom priznal, že tam bola armáda. Včera som dal na internet video, sú tam zábery z budovy Najvyššieho sovietu Krymu predtým, ako tam vošli poslanci a začalo sa takzvané slobodné hlasovanie o uskutočnení referenda. Na záberoch vidieť, ako dnu vstupujú špeciálne jednotky – príslušníci vojenskej rozviedky GRU a podobne. To sa nedá poprieť. Operácia anexie Krymu sa začala ešte vtedy, keď bol pri moci Janukovyč, keď bol ešte prezidentom Ukrajiny a nachádzal sa na území Ukrajiny. Keď si pozriete vojenské vyznamenania, ktoré sa dávali Za oslobodenie Krymu, tak na medailách je vyrazený dátum 20. februára 2014. Chcem pripomenúť, že Janukovyč ušiel z Ukrajiny v noci z 22. na 23. februára, to je zdokumentované. Putin teda začal obsadzovať Krym, ešte keď bol Janukovyč na Ukrajine a bol prezidentom.
Putin začal šialenú, agresívnu a pre náš štát smrtonosnú politiku vojny s Ukrajinou. Putin Rusku zasadil hroznú ranu aj tým, že z Ruska odišlo 150 miliárd dolárov. Keďže nemáme technológie, nemôžeme ťažiť ropu z bridlicových pieskov, hoci ich máme najväčšie zásoby na svete. Jednoducho, príčinou krízy je vojna, ktorú sme sami rozpútali.
Náš pochod chce vyzvať na prekonanie krízy, na politickú zmenu v Rusku. Chceme, aby sa uskutočnili spravodlivé voľby, aby sa skoncovalo s lživou propagandou. Chceme konkurenčnú televíziu, rôznosť názorov, nielen lži, ktoré vyhovujú Putinovi. Predstavte si hodinu pre opozíciu, alebo môj rozhovor s Putinom. Opýtal by som sa ho, prečo ruskí vojaci hynú a on ich zapiera, keď tvrdí, že tam nebojujú. Prečo klame, keď my v Kostrome, Pskove, Nižnom Novgorode vidíme ich hroby?
Chceme zvýšenie výdavkov na vzdelávanie a zdravotníctvo. Tie peniaze treba vziať z výdavkov na armádu, ktoré v porovnaní s vlaňajškom vzrástli o 33 percent a predstavujú tri bilióny tristo miliárd rubľov (cca 43 miliárd eur). Chceme dôsledné vyšetrenie korupčných káuz aj ľudí z Putinovho okolia. Je nevyhnutná politická reforma štátu, lebo ak je všetka moc sústredená v rukách jedného človeka, skončí sa to absolútnou katastrofou.
Jedna z hlbokých príčin krízy spočíva v tom, že sme vytvorili korupčný štát a neefektívny model ekonomiky, založený na monopole štátnych korporácií s riadenou nenásytnou a veľmi neprofesionálnou byrokraciou, ktorá škodí vlasti. Naša ekonomika stojí na vývoze surovín. Rusko sa nemá kam pohnúť, vnútorne i zahraničnopoliticky sa ocitlo v slepej uličke a z nej existuje jediný východ – musia odísť, musia sa konať nové voľby.
.nebojíte sa zastrašovacej akcie pred pochodom?
Ľudia neveria, že hrozba krvavého Majdanu je reálna. Ľudia chápu, že je to lož. My chceme pochodom obrátiť krajinu smerom k mieru, postupne, nielen jedným pochodom. Po tomto pochode môžu v Kremli precitnúť, spamätať sa. Postupne môžeme dosiahnuť premenu a obrat politického smerovania. Ja nechcem klamať, hovorím vám pravdu, čo chceme. To Putin je špecialista na luhanie, je to patologický klamár. Ak na pochode zaznamenáme masovú účasť, bude to pre nich (Kremeľ) šok. Boris Nemcov (10. 10. 1959 Soči – 27. 2. 2015 Moskva) bol ruský liberálny politik, jeden z najväčších domácich kritikov autokratického režimu prezidenta Putina. Pôvodne vyštudoval za vedca (odbor matematika a fyzika), ale neskôr sa stal politikom. V roku 1994 ho zvolili za gubernátora, potom v rokoch 1998 až 1999 bol počas prezidentovania Borisa Jeľcina vicepremiérom krajiny. Za protesty proti Putinovi bol niekoľkokrát väznený. Vo februári 2015 ho v Moskve zabil neznámy strelec.
Poslucháči nám môžu telefonovať na známe čísla, či pôjdu, alebo nepôjdu na pochod a takisto hlasovať, či podporujú protikrízové opatrenia, alebo ukončenie vojny.
Boris Nemcov: Pochod sme nazvali Jar a máme politické a sociálno-ekonomické požiadavky. Kľúčovou požiadavkou je ukončenie vojny s Ukrajinou. Putin pred rokom začal agresiu proti Ukrajine. Pred rokom, 27. februára, ozbrojení ľudia obsadili budovu parlamentu autonómnej republiky Krym a potom štyridsaťsedem poslancov tohto parlamentu, všimnite si, že ich ani nebol potrebný počet, hlasovalo pod hlavňami automatov za uskutočnenie referenda. Isteže, väčšina obyvateľov Krymu chcela byť s Ruskom, to je pravda. Ale otázka znie inak. Ide o to, či máme vyhovieť želaniu, alebo konať podľa zákona a rešpektovať medzinárodné záväzky. Putin anektoval Krym, a tým porušil množstvo medzinárodných záväzkov, ku ktorým sa Rusko prihlásilo. Predovšetkým porušil Budapeštianske memorandum. To je dôležitý dokument, ktorý hovorí, že Ukrajina nebude vlastniť jadrové zbrane, vyvezie zo svojho územia bojové atómové hlavice a Rusko sa zaväzuje rešpektovať jej suverenitu a celistvosť územia. Obsadením Krymu teda Putin nielen porušil naše záväzky, ale narušil medzinárodný systém nerozširovania jadrových zbraní. To je zločin. Okrem toho roztrhal najdôležitejšiu zmluvu o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskom a Ukrajinou. Druhá časť tejto zmluvy hovorí o tom, že Rusko garantuje územnú celistvosť Ukrajiny a Ukrajina za to umožňuje Rusku mať vojenskú námornú základňu v Sevastopole. Dohoda o prenájme bola podpísaná v Charkove s platnosťou do roku 2042 a nikto základňu neohrozoval, ani na to nepomyslel. Klamstvo o tom, že tam chcelo vstúpiť NATO, je stopercentná lož, ktorá sa ničím nedá podložiť. Sú to, skrátka, táraniny.
.hovoríte, že najskôr bola anexia a až potom referendum?
Teraz už predsa všetci vedia, že Putin spočiatku luhal, keď hovoril, že tam nie sú naši vojaci. Potom priznal, že tam bola armáda. Včera som dal na internet video, sú tam zábery z budovy Najvyššieho sovietu Krymu predtým, ako tam vošli poslanci a začalo sa takzvané slobodné hlasovanie o uskutočnení referenda. Na záberoch vidieť, ako dnu vstupujú špeciálne jednotky – príslušníci vojenskej rozviedky GRU a podobne. To sa nedá poprieť. Operácia anexie Krymu sa začala ešte vtedy, keď bol pri moci Janukovyč, keď bol ešte prezidentom Ukrajiny a nachádzal sa na území Ukrajiny. Keď si pozriete vojenské vyznamenania, ktoré sa dávali Za oslobodenie Krymu, tak na medailách je vyrazený dátum 20. februára 2014. Chcem pripomenúť, že Janukovyč ušiel z Ukrajiny v noci z 22. na 23. februára, to je zdokumentované. Putin teda začal obsadzovať Krym, ešte keď bol Janukovyč na Ukrajine a bol prezidentom.
Putin začal šialenú, agresívnu a pre náš štát smrtonosnú politiku vojny s Ukrajinou. Putin Rusku zasadil hroznú ranu aj tým, že z Ruska odišlo 150 miliárd dolárov. Keďže nemáme technológie, nemôžeme ťažiť ropu z bridlicových pieskov, hoci ich máme najväčšie zásoby na svete. Jednoducho, príčinou krízy je vojna, ktorú sme sami rozpútali.
Náš pochod chce vyzvať na prekonanie krízy, na politickú zmenu v Rusku. Chceme, aby sa uskutočnili spravodlivé voľby, aby sa skoncovalo s lživou propagandou. Chceme konkurenčnú televíziu, rôznosť názorov, nielen lži, ktoré vyhovujú Putinovi. Predstavte si hodinu pre opozíciu, alebo môj rozhovor s Putinom. Opýtal by som sa ho, prečo ruskí vojaci hynú a on ich zapiera, keď tvrdí, že tam nebojujú. Prečo klame, keď my v Kostrome, Pskove, Nižnom Novgorode vidíme ich hroby?
Chceme zvýšenie výdavkov na vzdelávanie a zdravotníctvo. Tie peniaze treba vziať z výdavkov na armádu, ktoré v porovnaní s vlaňajškom vzrástli o 33 percent a predstavujú tri bilióny tristo miliárd rubľov (cca 43 miliárd eur). Chceme dôsledné vyšetrenie korupčných káuz aj ľudí z Putinovho okolia. Je nevyhnutná politická reforma štátu, lebo ak je všetka moc sústredená v rukách jedného človeka, skončí sa to absolútnou katastrofou.
Jedna z hlbokých príčin krízy spočíva v tom, že sme vytvorili korupčný štát a neefektívny model ekonomiky, založený na monopole štátnych korporácií s riadenou nenásytnou a veľmi neprofesionálnou byrokraciou, ktorá škodí vlasti. Naša ekonomika stojí na vývoze surovín. Rusko sa nemá kam pohnúť, vnútorne i zahraničnopoliticky sa ocitlo v slepej uličke a z nej existuje jediný východ – musia odísť, musia sa konať nové voľby.
.nebojíte sa zastrašovacej akcie pred pochodom?
Ľudia neveria, že hrozba krvavého Majdanu je reálna. Ľudia chápu, že je to lož. My chceme pochodom obrátiť krajinu smerom k mieru, postupne, nielen jedným pochodom. Po tomto pochode môžu v Kremli precitnúť, spamätať sa. Postupne môžeme dosiahnuť premenu a obrat politického smerovania. Ja nechcem klamať, hovorím vám pravdu, čo chceme. To Putin je špecialista na luhanie, je to patologický klamár. Ak na pochode zaznamenáme masovú účasť, bude to pre nich (Kremeľ) šok. Boris Nemcov (10. 10. 1959 Soči – 27. 2. 2015 Moskva) bol ruský liberálny politik, jeden z najväčších domácich kritikov autokratického režimu prezidenta Putina. Pôvodne vyštudoval za vedca (odbor matematika a fyzika), ale neskôr sa stal politikom. V roku 1994 ho zvolili za gubernátora, potom v rokoch 1998 až 1999 bol počas prezidentovania Borisa Jeľcina vicepremiérom krajiny. Za protesty proti Putinovi bol niekoľkokrát väznený. Vo februári 2015 ho v Moskve zabil neznámy strelec.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.