Vyzerá to ako festival. Preplnená hala, na dohľad len samé stánky a na hlavnom pódiu prebiehajú neustále diskusie. Profesia už dávno nie je len obyčajným inzertným portálom, ktorý umožňuje firmám nájsť si vhodných zamestnancov a ľuďom hľadajúcim prácu nový džob. Vďaka dátam, ktoré má z trhu práce, sa stala odborníkom, ktorý má dnes také obľúbené skúsenosti z praxe. Zo svojich štatistík dokáže ľahko definovať potreby zamestnávateľa či myslenie uchádzača o prácu. „Pokrývame 95 percent pracovného trhu. Profesia je barometrom toho, čo sa v tejto oblasti bude diať,“ hovorí riaditeľka spoločnosti Ivana Molnárová.
.iný, ale aj rovnaký
Po príhovoroch politikov z ministerstva aj samosprávy, ktorí síce projekt podporujú symbolicky, ale nie finančne, vystupuje na pódium aj raper Plexo. Ten je hlavnou tvárou veľtrhu práce Profesia Days. Je potetovaný, holohlavý a svojím nekonvenčným prejavom má zaujať aj mladých ľudí a ukázať im, že zamestnať sa nemusia len „bifľoši“. Na pódiu však už rapuje v slušivom obleku.
Profesia funguje už viac ako dvadsať rokov a za ten čas vie povedať, ako by mal ideálny zamestnanec vyzerať, aby presvedčil firmu. Napríklad tak, ako sa o to snaží raper v obleku – byť originálny s inovatívnymi nápadmi, ale zároveň zodpovedný a poctivý. „Mal by vedieť analyticky myslieť, pracovať v tíme a prebrať na seba zodpovednosť,“ dopĺňa riaditeľka Profesie Ivana Molnárová najdôležitejšie požiadavky firiem.
Profesia dobre pozná myslenie zamestnávateľov a pravidelne odhaduje, akú pracovnú silu potrebujú dnes, aj aké zmeny v trendoch možno predpokladať. Na základe toho si môže dovoliť definovať ideálneho uchádzača a jej názor sa preto čoraz častejšie objavuje aj v debatách o školstve.
Molnárová tvrdí, že v databáze Profesie je asi tridsať percent absolventov z jednotlivých škôl. „Podľa mňa je to pomerne veľká vzorka absolventov. Ostatní buď odchádzajú do zahraničia, alebo si prácu nájdu priamo. Nás skôr zaujíma, z akých škôl študenti pochádzajú.“
Profesia preto robí každoročne rebríčky najžiadanejších vysokých škôl, kde zamestnávatelia deklarujú, o akých absolventov majú najväčší záujem. Minulý rok bol najväčší dopyt po informatikoch a ekonómoch.
Dva roky predtým „prekvapivo“ opäť po informatikoch a ekonómoch. Rebríčky najžiadanejších absolventov sa nesú v podobnom duchu už od roku 2010. „O informatikov je dlhodobo stabilný záujem. Okrem toho je nesmierny dopyt po technických odboroch. Dovolím si povedať, že každý šikovný absolvent Slovenskej technickej univerzity by si nemal mať problém nájsť prácu v svojom odvetví.“ Ivana Molnárová je preto presvedčená, že školstvo by malo na čísla v rebríčkoch reagovať. A začať meniť výučbu technickým smerom už od základnej školy.
.kruté tvrdé dáta
Ako by mala zmena prebehnúť? Školy by mali byť podľa Molnárovej financované nie na hlavu žiaka, ale úspešného absolventa. „Prečo neskúsime porovnať úspešnosť učiteľov a tried? Na jednej strane triedu, kde učí výborný matematikár, ktorý vie deti motivovať a na strane druhej slabšieho matematikára, ktorý deti skôr odrádza. Bolo by zaujímavé zistiť, čo všetko sa od toho odvíja.“
Na základe úspešnosti študenta by si Molnárová vedela predstaviť aj finančné ohodnotenie školy či samotného učiteľa. Podľa nej sa dá zmena dosiahnuť aj bez zásadnej zmeny v objeme zdrojov, ktorými školstvo dnes disponuje. „Prostriedky v školstve sú, len sú neefektívne rozdeľované.“ Otázkou je, či má mať agentúra, ktorá odráža aktuálne požiadavky zamestnávateľov, vplyv na formovanie školstva, ktoré svoje výsledky „vypľuje“ až minimálne v päťročnom odstupe. Nebudú už vtedy zamestnávatelia potrebovať niečo úplne iné?
Podľa Molnárovej sa pracovný trh v takom krátkom čase nezvykne radikálne meniť. „Otázkou je, ako rýchlo dokáže reagovať škola. My už napríklad teraz vieme povedať, že rastie dopyt po marketingových analytikoch. Teda po ľuďoch, ktorí rozumejú nielen marketingu, ale aj číslam. Na našich marketingových školách sa však študenti matematiku vôbec neučia a štatistikám nerozumejú. Toto my vieme predpovedať a školám poradiť, ako štúdium vylepšiť.“
Ľudia z Profesie chodia často prednášať aj priamo na školy, ich rady však učitelia len málokedy prenesú do praxe. Zdá sa teda, že na pracovnom trhu sa podľa kriviek a potrieb biznisu menia všetci, len nie školy, ktoré stoja na začiatku pracovného reťazca.
Môže taký obrovský systém vôbec reagovať pružne, a pritom aj hĺbkovo? Molnárová navrhuje riešenie podobné systému práce v Profesii. Raz ročne dopĺňajú pracovné pozície, ktoré si trh žiada. „Ak sú v kurze marketingoví analytici, túto pozíciu doplníme. Ak zas máme nulový dopyt napríklad po mieste kominára, vyhadzujeme ho z ponuky. To isté by sa mohlo robiť aj v školstve.“
.o kom nevedia
Informácie o tom, aké profesie sú dlhodobo žiadané zamestnávateľmi, sú známe dlhodobejšie a každý študent si ich vie rýchlo vyhľadať. Na ich preferenciách však vidno, že predpoklad dobrého uplatnenia nie je pre každého dostatočné motivujúci, aby sa vybral ťažkou, no úspech zaručujúcou cestou. Do hry vstupujú aj osobnosti študentov. Mnohí sa uspokoja s istotou diplomu, hoci za cenu získania vzdelania, ktoré prax neocení.
Technické školy sú všeobecne ťažšie a nie každý má matematické nadanie. Vytvoriť vzťah ku žiadaným technickým odborom by preto riaditeľka Profesie Ivana Molnárová navrhovala už na základných školách. Podľa nej sa to oplatí aj napriek tomu, že taká ďalekosiahla reforma by priniesla výsledky až o desiatky rokov a trh by sa mohol medzitým otočiť humanitným smerom. „Ale aj študent technického zamerania je schopný uspieť v humanitných odboroch. Má totiž základy logického myslenia a vidí veci v súvislostiach. Študent sociálnej práce v technickom odbore neuspeje.“
Zrejme sa dá predpovedať, že o päť rokov budú v rebríčkoch Profesie opäť najžiadanejší len ekonómia a informatici. Napriek tomu existujú mnohé odbory, ktoré Profesia nepokrýva. Absolventi umeleckých, či hoci aj teologických fakúlt si len málokedy hľadajú prácu v odbore cez Profesiu.
Do rebríčka najžiadanejších absolventov v roku 2014 Profesia zaradila iba také školy, ktoré boli zastúpené viac ako sto životopismi svojich študentov. Do výberu sa napríklad nedostala Vysoká škola múzických umení. A sama Profesia priznáva: „Na každej z jej troch fakúlt ročne získa diplom na druhom stupni štúdia približne sto ľudí, ktorí pokiaľ chcú zostať pracovať vo vyštudovanom odbore, hľadajú si prácu pravdepodobne iným spôsobom.“
.iný, ale aj rovnaký
Po príhovoroch politikov z ministerstva aj samosprávy, ktorí síce projekt podporujú symbolicky, ale nie finančne, vystupuje na pódium aj raper Plexo. Ten je hlavnou tvárou veľtrhu práce Profesia Days. Je potetovaný, holohlavý a svojím nekonvenčným prejavom má zaujať aj mladých ľudí a ukázať im, že zamestnať sa nemusia len „bifľoši“. Na pódiu však už rapuje v slušivom obleku.
Profesia funguje už viac ako dvadsať rokov a za ten čas vie povedať, ako by mal ideálny zamestnanec vyzerať, aby presvedčil firmu. Napríklad tak, ako sa o to snaží raper v obleku – byť originálny s inovatívnymi nápadmi, ale zároveň zodpovedný a poctivý. „Mal by vedieť analyticky myslieť, pracovať v tíme a prebrať na seba zodpovednosť,“ dopĺňa riaditeľka Profesie Ivana Molnárová najdôležitejšie požiadavky firiem.
Profesia dobre pozná myslenie zamestnávateľov a pravidelne odhaduje, akú pracovnú silu potrebujú dnes, aj aké zmeny v trendoch možno predpokladať. Na základe toho si môže dovoliť definovať ideálneho uchádzača a jej názor sa preto čoraz častejšie objavuje aj v debatách o školstve.
Molnárová tvrdí, že v databáze Profesie je asi tridsať percent absolventov z jednotlivých škôl. „Podľa mňa je to pomerne veľká vzorka absolventov. Ostatní buď odchádzajú do zahraničia, alebo si prácu nájdu priamo. Nás skôr zaujíma, z akých škôl študenti pochádzajú.“
Profesia preto robí každoročne rebríčky najžiadanejších vysokých škôl, kde zamestnávatelia deklarujú, o akých absolventov majú najväčší záujem. Minulý rok bol najväčší dopyt po informatikoch a ekonómoch.
Dva roky predtým „prekvapivo“ opäť po informatikoch a ekonómoch. Rebríčky najžiadanejších absolventov sa nesú v podobnom duchu už od roku 2010. „O informatikov je dlhodobo stabilný záujem. Okrem toho je nesmierny dopyt po technických odboroch. Dovolím si povedať, že každý šikovný absolvent Slovenskej technickej univerzity by si nemal mať problém nájsť prácu v svojom odvetví.“ Ivana Molnárová je preto presvedčená, že školstvo by malo na čísla v rebríčkoch reagovať. A začať meniť výučbu technickým smerom už od základnej školy.
.kruté tvrdé dáta
Ako by mala zmena prebehnúť? Školy by mali byť podľa Molnárovej financované nie na hlavu žiaka, ale úspešného absolventa. „Prečo neskúsime porovnať úspešnosť učiteľov a tried? Na jednej strane triedu, kde učí výborný matematikár, ktorý vie deti motivovať a na strane druhej slabšieho matematikára, ktorý deti skôr odrádza. Bolo by zaujímavé zistiť, čo všetko sa od toho odvíja.“
Na základe úspešnosti študenta by si Molnárová vedela predstaviť aj finančné ohodnotenie školy či samotného učiteľa. Podľa nej sa dá zmena dosiahnuť aj bez zásadnej zmeny v objeme zdrojov, ktorými školstvo dnes disponuje. „Prostriedky v školstve sú, len sú neefektívne rozdeľované.“ Otázkou je, či má mať agentúra, ktorá odráža aktuálne požiadavky zamestnávateľov, vplyv na formovanie školstva, ktoré svoje výsledky „vypľuje“ až minimálne v päťročnom odstupe. Nebudú už vtedy zamestnávatelia potrebovať niečo úplne iné?
Podľa Molnárovej sa pracovný trh v takom krátkom čase nezvykne radikálne meniť. „Otázkou je, ako rýchlo dokáže reagovať škola. My už napríklad teraz vieme povedať, že rastie dopyt po marketingových analytikoch. Teda po ľuďoch, ktorí rozumejú nielen marketingu, ale aj číslam. Na našich marketingových školách sa však študenti matematiku vôbec neučia a štatistikám nerozumejú. Toto my vieme predpovedať a školám poradiť, ako štúdium vylepšiť.“
Ľudia z Profesie chodia často prednášať aj priamo na školy, ich rady však učitelia len málokedy prenesú do praxe. Zdá sa teda, že na pracovnom trhu sa podľa kriviek a potrieb biznisu menia všetci, len nie školy, ktoré stoja na začiatku pracovného reťazca.
Môže taký obrovský systém vôbec reagovať pružne, a pritom aj hĺbkovo? Molnárová navrhuje riešenie podobné systému práce v Profesii. Raz ročne dopĺňajú pracovné pozície, ktoré si trh žiada. „Ak sú v kurze marketingoví analytici, túto pozíciu doplníme. Ak zas máme nulový dopyt napríklad po mieste kominára, vyhadzujeme ho z ponuky. To isté by sa mohlo robiť aj v školstve.“
.o kom nevedia
Informácie o tom, aké profesie sú dlhodobo žiadané zamestnávateľmi, sú známe dlhodobejšie a každý študent si ich vie rýchlo vyhľadať. Na ich preferenciách však vidno, že predpoklad dobrého uplatnenia nie je pre každého dostatočné motivujúci, aby sa vybral ťažkou, no úspech zaručujúcou cestou. Do hry vstupujú aj osobnosti študentov. Mnohí sa uspokoja s istotou diplomu, hoci za cenu získania vzdelania, ktoré prax neocení.
Technické školy sú všeobecne ťažšie a nie každý má matematické nadanie. Vytvoriť vzťah ku žiadaným technickým odborom by preto riaditeľka Profesie Ivana Molnárová navrhovala už na základných školách. Podľa nej sa to oplatí aj napriek tomu, že taká ďalekosiahla reforma by priniesla výsledky až o desiatky rokov a trh by sa mohol medzitým otočiť humanitným smerom. „Ale aj študent technického zamerania je schopný uspieť v humanitných odboroch. Má totiž základy logického myslenia a vidí veci v súvislostiach. Študent sociálnej práce v technickom odbore neuspeje.“
Zrejme sa dá predpovedať, že o päť rokov budú v rebríčkoch Profesie opäť najžiadanejší len ekonómia a informatici. Napriek tomu existujú mnohé odbory, ktoré Profesia nepokrýva. Absolventi umeleckých, či hoci aj teologických fakúlt si len málokedy hľadajú prácu v odbore cez Profesiu.
Do rebríčka najžiadanejších absolventov v roku 2014 Profesia zaradila iba také školy, ktoré boli zastúpené viac ako sto životopismi svojich študentov. Do výberu sa napríklad nedostala Vysoká škola múzických umení. A sama Profesia priznáva: „Na každej z jej troch fakúlt ročne získa diplom na druhom stupni štúdia približne sto ľudí, ktorí pokiaľ chcú zostať pracovať vo vyštudovanom odbore, hľadajú si prácu pravdepodobne iným spôsobom.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.