„Už počas štúdia som si uvedomil, že by bolo dobré pozrieť sa trošku von,” hovorí Peter Dostál, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Aliter Technologies v profesionálne zariadenej, no pritom príjemne pôsobiacej zasadačke svojej firmy v jednej z bratislavských kancelárskych budov.
Dnes je Aliter Technologies najväčším dodávateľom IT služieb a technológií pre NATO, ale aj pre silové rezorty na Slovensku a v zahraničí.
.kanada a návrat domov
„Na to, aby bolo možné legálne vycestovať do Kanady, bolo treba absolvovať nejakú prax na Slovensku a získať tak potrebné body do kanadského imigračného systému a tak som nastúpil ako vedúci oddelenia IT do spoločnosti Mora Slovakia,” hovorí pán Dostál, keď sa ho pýtame, ako sa to všetko začalo. „Pracoval som tam dva roky, nazbieral som potrebný počet bodov a odišiel som do Kanady. Nemal som tam zabezpečený žiadny background, žiadnu rodinu či priateľov. Vystúpil som na letisku s dvoma kuframi a pomyslel som si: tu ma máte.” Nemal problém sa v Kanade uchytiť? „Bolo to v roku 1999, teda ešte pred prasknutím IT bubliny a bral som to tak, že je akútny nedostatok IT špecialistov, čiže požiadavky na IT špecialistov prevyšovali dopyt, takže som išiel do toho a zadarilo sa,” hovorí skromne. V Kanade najprv pracoval pre telekomunikačné spoločnosti, neskôr pre finančné inštitúcie, nejaký čas pracoval v Japonsku a v Južnej Kórei, neskôr si založil vlastnú firmu. „Ako freelancer som pracoval pre vládu štátu Ontario najprv ako solution architect pre ‚justice cluster‘, teda pre ministerstvo spravodlivosti, políciu a podobné inštitúcie, neskôr som bol zodpovedný za celú architektúru IT riešení pre štátnu správu Ontaria.”
Pýtam sa ho, či v Kanade nebol problém s tým, že v takýchto zodpovedných pozíciách pracuje človek z malej postkomunistickej krajiny. „Nikdy som necítil nejakú zášť zo strany zamestnávateľov, partnerov alebo kolegov,” hovorí. „Kanada je krajina imigrantov. To znamená, že veľká časť kanadskej populácie pracuje v sektoroch ako je právo, marketing, manažment a podobne, pričom technologický sektor láka práve imigrantov s dobrým vzdelaním a nezáleží pritom, či sú z východnej Európy, Ázie, alebo z Afriky.”
Keď sa Dostálovcom v roku 2005 narodila dcérka, rozhodol sa pre návrat na Slovensko. „Chcel som, aby moja dcéra vyrastala s rodinou, aby spoznala svojich starých rodičov, sesternice, bratrancov,” hovorí.
.aliter, iným spôsobom
„Zavesil som si životopis na Profesiu.sk, dostal som kopu ponúk a jednu z nich som prijal. Dva roky som pracoval pre spoločnosť Corinex Group na rozsiahlych projektoch v štátnej správe. Spoznal som zaujímavých ľudí v rezorte obrany, ktorí mali skúsenosti z pôsobenia v zahraničí – v Bruseli alebo v americkom Norfolku . Rozhodli sme sa skúsiť niečo vlastné. Dali sme dokopy nejaké prostriedky a začínali sme v malom trojizbovom bytíku na Záhradníckej ulici. Keď sme ukázali, že to veciam rozumieme, získavali sme ďalšie a ďalšie kontrakty.”
Firmu nazvali Aliter. Po latinsky to znamená „ináč, iným spôsobom”. Spolu s kolegami si totiž všimli, že medzi požiadavkami zákazníkov a tým, čo ponúkajú technologické firmy, často vládne isté nepochopenie. „Snažili sme sa porozumieť občas veľmi špecifickým požiadavkám rezortu obrany a vnútra a hľadať premostenie k technológiam tak, aby ich mohli čo najlepšie využívať.”
Keď sa hovorí o zákazkách pre štátnu správu, človeku okamžite napadne korupcia. Peter Dostál hovorí, že sa s ňou osobne doteraz nestretol. „Pokiaľ je spoločnosť dôsledná a ustráži si to, že disponuje potrebnými špecialistami, má potrebné previerky, tak dnes už neexistuje veľa spôsobov, ako vám niekto zabráni zúčastniť sa na nejakej súťaži.” Nezostáva nám, než veriť, žo to tak je.
Aliter Technologies má v súčasnosti tri divízie: divíziu informačno-komunikačných technológií, ktorá sa špecializuje na vytváranie kontaktných centier a dátových sietí, divíziu softvéru a divíziu špeciálnych systémov, určenú na vývoj dátovej a komunikačnej technológie určenej hlavne pre „silové rezorty”, čo v tomto prípade znamená aj zákazky pre NATO.
.ako NATO?
„Začínali sme certifikátmi v oblasti riadenia kvality, ktorými dnes disponuje každá serióznejšia spoločnosť,” vysvetľuje Peter Dostál, keď sa ho pýtame, čo všetko treba urobiť preto, aby firma mohla získať zákazky od Severoatlantickej aliancie. „NATO má vlastnú sériu štandardov, ktoré sme tiež potrebovali získať. Keď sme chceli pracovať na projektoch, ktoré boli v režime utajenia, museli sme získať previerky NBÚ, ako aj previerky EÚ a NATO. Museli sme prejsť prísnym auditom objektovej aj informačnej bezpečnosti – od zámkov na dverách, trezorov a fólií na oknách až po bezpečnosť počítačov a personálne previerky ľudí, ktorí na týchto projektoch pracujú.” Viaceré systémy od Aliteru sú pritom nasadené aj v bojových operáciách. „Nemôžem rozprávať o detailoch, lebo tie projekty sú v režime utajenia, ale môžem potvrdiť, že naše systémy sa dnes používajú v Afganistane. Sú tam už 4-5 rokov bez toho, aby sme mali jedinú záručnú alebo pozáručnú opravu. Všetky tieto zariadenia sa pritom kompletne vyrábajú na Slovensku.”
Zaujímajú ma otázky spoľahlivosti. „Naše systémy navrhujeme tak, aby nikdy nezlyhali. Keďže však ide o technológiu, vylúčiť sa to nedá, a to sa potom rieši istou redundanciou, teda ak primárny komponent zlyhá, sekundárny musí zabezpečiť jeho funkcionalitu.” Pracovať pre NATO je podľa Petra Dostála veľká prestíž. „Do dnešného dňa sa nám podarilo zazmluvniť s NATO sedem kontraktov. Ide o rôzne IT služby a technológie, ale dodávame aj našich špecialistov. Máme človeka v Afganistane, aj na základni NATO v belgickom Monse.”
Peter Dostál rozpráva o technologických záležitostiach s ťažko skrývanou vášňou, no pritom tak, aby neprezradil to, čo sa prezradiť nesmie. Pýtam sa ho, či sa vo svojej firme necíti ako na ostrove v krajine, známej skôr šlendriánstvom a nedodržiavaním dohôd než precíznosťou a spoľahlivosťou. „Asi áno, hoci sektor informačných technológií je na tom trochu lepšie než zvyšok krajiny. Dodržiavajú sa termíny, je veľká konkurencia, postupne rastie kvalita. Je to dané aj tým, že veľa ľudí v IT sektore má skúsenosti zo zahraničia, kde pôsobili spravidla niekoľko rokov a priniesli si isté štandardy a know-how, čo zvyšuje kvalitu tohto prostredia.” Zaujímavé je jeho porovnanie s Kanadou. Prekvapivo konštatuje, že „na Slovensku sa viac pracuje.” Keď sa tomu zdráhame uveriť, ilustruje to príkladom: „Keď som robil v kanadskej banke, pracoval som štandardne 8 hodín s tým, že keď som prišiel domov, ešte som hodinku popracoval. Keď som pracoval v štátnej správe v Kanade, robil som 7 a štvrť hodiny, lebo to bol pracovná doba a z domu som už nepracoval. Na Slovensku robím v práci 10, 12 aj 14 hodín, prídem domov a ešte vybavujem e-maily.”
Nielen z rozhovoru s Petrom Dostálom, ale aj z atmosféry v kanceláriách jeho firmy a z referencií na webovej stránke nadobudne človek ľahko pocit, že Aliter Technologies už vlastne dosiahli všetko, čo sa dá. Majú ešte vôbec nejaký sen? „Rozmýšľali sme nad tým, či chceme byť najväčšia spoločnosť na Slovensku, či chceme byť spoločnosť s najväčším profitom, či chceme mať najviac zamestnancov, alebo či chceme byť v nejakom sektore dominantní. Nič z tohto nás neoslovilo. Chceli by sme mať spoločnosť, ktorej zamestnanci budú hrdí na to, že v nej pracujú.”
Dnes je Aliter Technologies najväčším dodávateľom IT služieb a technológií pre NATO, ale aj pre silové rezorty na Slovensku a v zahraničí.
.kanada a návrat domov
„Na to, aby bolo možné legálne vycestovať do Kanady, bolo treba absolvovať nejakú prax na Slovensku a získať tak potrebné body do kanadského imigračného systému a tak som nastúpil ako vedúci oddelenia IT do spoločnosti Mora Slovakia,” hovorí pán Dostál, keď sa ho pýtame, ako sa to všetko začalo. „Pracoval som tam dva roky, nazbieral som potrebný počet bodov a odišiel som do Kanady. Nemal som tam zabezpečený žiadny background, žiadnu rodinu či priateľov. Vystúpil som na letisku s dvoma kuframi a pomyslel som si: tu ma máte.” Nemal problém sa v Kanade uchytiť? „Bolo to v roku 1999, teda ešte pred prasknutím IT bubliny a bral som to tak, že je akútny nedostatok IT špecialistov, čiže požiadavky na IT špecialistov prevyšovali dopyt, takže som išiel do toho a zadarilo sa,” hovorí skromne. V Kanade najprv pracoval pre telekomunikačné spoločnosti, neskôr pre finančné inštitúcie, nejaký čas pracoval v Japonsku a v Južnej Kórei, neskôr si založil vlastnú firmu. „Ako freelancer som pracoval pre vládu štátu Ontario najprv ako solution architect pre ‚justice cluster‘, teda pre ministerstvo spravodlivosti, políciu a podobné inštitúcie, neskôr som bol zodpovedný za celú architektúru IT riešení pre štátnu správu Ontaria.”
Pýtam sa ho, či v Kanade nebol problém s tým, že v takýchto zodpovedných pozíciách pracuje človek z malej postkomunistickej krajiny. „Nikdy som necítil nejakú zášť zo strany zamestnávateľov, partnerov alebo kolegov,” hovorí. „Kanada je krajina imigrantov. To znamená, že veľká časť kanadskej populácie pracuje v sektoroch ako je právo, marketing, manažment a podobne, pričom technologický sektor láka práve imigrantov s dobrým vzdelaním a nezáleží pritom, či sú z východnej Európy, Ázie, alebo z Afriky.”
Keď sa Dostálovcom v roku 2005 narodila dcérka, rozhodol sa pre návrat na Slovensko. „Chcel som, aby moja dcéra vyrastala s rodinou, aby spoznala svojich starých rodičov, sesternice, bratrancov,” hovorí.
.aliter, iným spôsobom
„Zavesil som si životopis na Profesiu.sk, dostal som kopu ponúk a jednu z nich som prijal. Dva roky som pracoval pre spoločnosť Corinex Group na rozsiahlych projektoch v štátnej správe. Spoznal som zaujímavých ľudí v rezorte obrany, ktorí mali skúsenosti z pôsobenia v zahraničí – v Bruseli alebo v americkom Norfolku . Rozhodli sme sa skúsiť niečo vlastné. Dali sme dokopy nejaké prostriedky a začínali sme v malom trojizbovom bytíku na Záhradníckej ulici. Keď sme ukázali, že to veciam rozumieme, získavali sme ďalšie a ďalšie kontrakty.”
Firmu nazvali Aliter. Po latinsky to znamená „ináč, iným spôsobom”. Spolu s kolegami si totiž všimli, že medzi požiadavkami zákazníkov a tým, čo ponúkajú technologické firmy, často vládne isté nepochopenie. „Snažili sme sa porozumieť občas veľmi špecifickým požiadavkám rezortu obrany a vnútra a hľadať premostenie k technológiam tak, aby ich mohli čo najlepšie využívať.”
Keď sa hovorí o zákazkách pre štátnu správu, človeku okamžite napadne korupcia. Peter Dostál hovorí, že sa s ňou osobne doteraz nestretol. „Pokiaľ je spoločnosť dôsledná a ustráži si to, že disponuje potrebnými špecialistami, má potrebné previerky, tak dnes už neexistuje veľa spôsobov, ako vám niekto zabráni zúčastniť sa na nejakej súťaži.” Nezostáva nám, než veriť, žo to tak je.
Aliter Technologies má v súčasnosti tri divízie: divíziu informačno-komunikačných technológií, ktorá sa špecializuje na vytváranie kontaktných centier a dátových sietí, divíziu softvéru a divíziu špeciálnych systémov, určenú na vývoj dátovej a komunikačnej technológie určenej hlavne pre „silové rezorty”, čo v tomto prípade znamená aj zákazky pre NATO.
.ako NATO?
„Začínali sme certifikátmi v oblasti riadenia kvality, ktorými dnes disponuje každá serióznejšia spoločnosť,” vysvetľuje Peter Dostál, keď sa ho pýtame, čo všetko treba urobiť preto, aby firma mohla získať zákazky od Severoatlantickej aliancie. „NATO má vlastnú sériu štandardov, ktoré sme tiež potrebovali získať. Keď sme chceli pracovať na projektoch, ktoré boli v režime utajenia, museli sme získať previerky NBÚ, ako aj previerky EÚ a NATO. Museli sme prejsť prísnym auditom objektovej aj informačnej bezpečnosti – od zámkov na dverách, trezorov a fólií na oknách až po bezpečnosť počítačov a personálne previerky ľudí, ktorí na týchto projektoch pracujú.” Viaceré systémy od Aliteru sú pritom nasadené aj v bojových operáciách. „Nemôžem rozprávať o detailoch, lebo tie projekty sú v režime utajenia, ale môžem potvrdiť, že naše systémy sa dnes používajú v Afganistane. Sú tam už 4-5 rokov bez toho, aby sme mali jedinú záručnú alebo pozáručnú opravu. Všetky tieto zariadenia sa pritom kompletne vyrábajú na Slovensku.”
Zaujímajú ma otázky spoľahlivosti. „Naše systémy navrhujeme tak, aby nikdy nezlyhali. Keďže však ide o technológiu, vylúčiť sa to nedá, a to sa potom rieši istou redundanciou, teda ak primárny komponent zlyhá, sekundárny musí zabezpečiť jeho funkcionalitu.” Pracovať pre NATO je podľa Petra Dostála veľká prestíž. „Do dnešného dňa sa nám podarilo zazmluvniť s NATO sedem kontraktov. Ide o rôzne IT služby a technológie, ale dodávame aj našich špecialistov. Máme človeka v Afganistane, aj na základni NATO v belgickom Monse.”
Peter Dostál rozpráva o technologických záležitostiach s ťažko skrývanou vášňou, no pritom tak, aby neprezradil to, čo sa prezradiť nesmie. Pýtam sa ho, či sa vo svojej firme necíti ako na ostrove v krajine, známej skôr šlendriánstvom a nedodržiavaním dohôd než precíznosťou a spoľahlivosťou. „Asi áno, hoci sektor informačných technológií je na tom trochu lepšie než zvyšok krajiny. Dodržiavajú sa termíny, je veľká konkurencia, postupne rastie kvalita. Je to dané aj tým, že veľa ľudí v IT sektore má skúsenosti zo zahraničia, kde pôsobili spravidla niekoľko rokov a priniesli si isté štandardy a know-how, čo zvyšuje kvalitu tohto prostredia.” Zaujímavé je jeho porovnanie s Kanadou. Prekvapivo konštatuje, že „na Slovensku sa viac pracuje.” Keď sa tomu zdráhame uveriť, ilustruje to príkladom: „Keď som robil v kanadskej banke, pracoval som štandardne 8 hodín s tým, že keď som prišiel domov, ešte som hodinku popracoval. Keď som pracoval v štátnej správe v Kanade, robil som 7 a štvrť hodiny, lebo to bol pracovná doba a z domu som už nepracoval. Na Slovensku robím v práci 10, 12 aj 14 hodín, prídem domov a ešte vybavujem e-maily.”
Nielen z rozhovoru s Petrom Dostálom, ale aj z atmosféry v kanceláriách jeho firmy a z referencií na webovej stránke nadobudne človek ľahko pocit, že Aliter Technologies už vlastne dosiahli všetko, čo sa dá. Majú ešte vôbec nejaký sen? „Rozmýšľali sme nad tým, či chceme byť najväčšia spoločnosť na Slovensku, či chceme byť spoločnosť s najväčším profitom, či chceme mať najviac zamestnancov, alebo či chceme byť v nejakom sektore dominantní. Nič z tohto nás neoslovilo. Chceli by sme mať spoločnosť, ktorej zamestnanci budú hrdí na to, že v nej pracujú.”
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.