.v roku 2006 ste pre týždenník Trend povedali, že IT sektor je špinavý biznis. Stále si to myslíte?
Do istej miery áno, keďže v biznise so štátom de facto neexistuje reálna konkurencia.
.firiem, ktoré sa pohybujú v IT sektore, je však relatívne dosť.
To je pravda. Veľkí hráči sú tu však zabetónovaní na dlhé roky. Zmluvy so štátom majú totiž postavené tak, že ich v podstate nie je možné vymeniť.
.je pravda, že majú rozdelené sféry vplyvu, takže o štátnych zákazkách je rozhodnuté vopred?
To je jedna vec. Biznis so štátom je však špecifický aj v prístupe k tzv. duševnému vlastníctvu, respektíve k autorským právam. V súkromnom sektore ich zákazník využíva podľa toho, ako mu to najlepšie vyhovuje. Keď chce rozvíjať nejaký informačný systém, môže kedykoľvek zmeniť dodávateľa. Štát, naopak, pri uzatváraní zmlúv využíva koncept autorských práv spôsobom, že niektoré firmy tu majú vykolíkovaný priestor na večné časy.
.kedy to vzniklo?
Začiatkom 90. rokov. Štát má pritom možnosť kedykoľvek povedať, že nebude obchodovať s konkrétnou firmou, hoci niektoré majú aj viac ako polovicu príjmov z verejných zákaziek. Zmena v prístupe však vyžaduje odvahu.
.prečo ju zatiaľ nenašli politici, ktorí zastupujú štát?
Jedna možnosť je, že sú motivovaní. Iná vec je, že málokto z nich rozumie IT sektoru.
.iT biznis so štátom ste dokonca prirovnali k výpalníctvu: „Je to o predstave, že ak mám verejnú funkciu, tak môžem pýtať peniaze na financovanie svojej strany, prípadne seba samého.“ Naozaj to takto funguje?
Už to určite nie je taký Klondike ako na začiatku, ale je fakt, že tie finančné toky je ťažké odhaliť. Každú chvíľu predsa vyjde najavo, že za nejakým kšeftom je schránková firma a podobne.
.je možné, že politické strany splácajú svoj dlh podnikateľom, ktorí ich financujú, aj cez štátne zákazky v IT sektore?
Hovorí sa, že Smer je akciová spoločnosť. Je teda možné, že akcionárom, ktorí vložili do strany nejaký kapitál, sa týmto spôsobom vracajú dividendy. No toto je už biznismodel, na ktorý nemajú politici vplyv. V akciovej spoločnosti totiž nerozhoduje manažment, ale akcionár.
.prekvapilo vás, že v IT biznise so štátom je veľmi úspešná podnikateľská skupina Jozefa Brhela?
Keby ste sa jeho firiem spýtali, prečo sú také úspešné, tak by vám zrejme povedali, že je to výsledok práce, ktorú majú za sebou. Objem zákaziek, ktoré získavajú, je však vysoký, pričom si nemyslím, že tu nie sú iné firmy, ktoré by tie zákazky nezvládli. Firmy, ktoré boli v médiách označené ako súčasť skupiny pána Brhela, nie sú unikátne ani referenciami zo zahraničia. Navyše je dosť neštandardné, že viaceré z nich sa prakticky z nuly raketovo dostali k miliónovým tržbám.
.niektoré navyše nemajú transparentnú vlastnícku štruktúru. Je to v tomto type biznisu obvyklé?
Určite nie, hoci problém s transparentnosťou dodávateľov je tu už roky. Je však veľké riziko, keď dá štát zákazku za 20 miliónov eur firme, o ktorej neviete, kto ju v skutočnosti vlastní. Čo ak nesplní podmienky? Od koho budete žiadať penále?
.podnikateľ Martin Sukupčák, ktorý mal úspešnú stavebnú firmu, hovorí, že v tomto sektore sú takmer všetky tendre zmanipulované. Ako je to v prípade IT zákaziek?
Neviem povedať presné číslo. Odpoveď však dala EÚ, ktorá Slovensku pozastavila veľkú časť peňazí na IT zákazky, respektíve skúma férovosť jednotlivých tendrov.
.sukupčák tiež tvrdí, že v stavebníctve sú provízie za víťazstvo v tendri od 10 do 20 percent. Ako je to v IT sektore?
V polovici 90. rokov to vraj bolo 20 percent. Počul som, že dnes je to od 5 do 30 percent.
.ako sa to dá zmeniť?
Predovšetkým otvoriť zmluvy a upraviť autorské práva, respektíve nevymýšľať nezmyselné certifikáty a podmienky, ktoré slúžia len na to, aby štát eliminoval konkurenciu.
Do istej miery áno, keďže v biznise so štátom de facto neexistuje reálna konkurencia.
.firiem, ktoré sa pohybujú v IT sektore, je však relatívne dosť.
To je pravda. Veľkí hráči sú tu však zabetónovaní na dlhé roky. Zmluvy so štátom majú totiž postavené tak, že ich v podstate nie je možné vymeniť.
.je pravda, že majú rozdelené sféry vplyvu, takže o štátnych zákazkách je rozhodnuté vopred?
To je jedna vec. Biznis so štátom je však špecifický aj v prístupe k tzv. duševnému vlastníctvu, respektíve k autorským právam. V súkromnom sektore ich zákazník využíva podľa toho, ako mu to najlepšie vyhovuje. Keď chce rozvíjať nejaký informačný systém, môže kedykoľvek zmeniť dodávateľa. Štát, naopak, pri uzatváraní zmlúv využíva koncept autorských práv spôsobom, že niektoré firmy tu majú vykolíkovaný priestor na večné časy.
.kedy to vzniklo?
Začiatkom 90. rokov. Štát má pritom možnosť kedykoľvek povedať, že nebude obchodovať s konkrétnou firmou, hoci niektoré majú aj viac ako polovicu príjmov z verejných zákaziek. Zmena v prístupe však vyžaduje odvahu.
.prečo ju zatiaľ nenašli politici, ktorí zastupujú štát?
Jedna možnosť je, že sú motivovaní. Iná vec je, že málokto z nich rozumie IT sektoru.
.iT biznis so štátom ste dokonca prirovnali k výpalníctvu: „Je to o predstave, že ak mám verejnú funkciu, tak môžem pýtať peniaze na financovanie svojej strany, prípadne seba samého.“ Naozaj to takto funguje?
Už to určite nie je taký Klondike ako na začiatku, ale je fakt, že tie finančné toky je ťažké odhaliť. Každú chvíľu predsa vyjde najavo, že za nejakým kšeftom je schránková firma a podobne.
.je možné, že politické strany splácajú svoj dlh podnikateľom, ktorí ich financujú, aj cez štátne zákazky v IT sektore?
Hovorí sa, že Smer je akciová spoločnosť. Je teda možné, že akcionárom, ktorí vložili do strany nejaký kapitál, sa týmto spôsobom vracajú dividendy. No toto je už biznismodel, na ktorý nemajú politici vplyv. V akciovej spoločnosti totiž nerozhoduje manažment, ale akcionár.
.prekvapilo vás, že v IT biznise so štátom je veľmi úspešná podnikateľská skupina Jozefa Brhela?
Keby ste sa jeho firiem spýtali, prečo sú také úspešné, tak by vám zrejme povedali, že je to výsledok práce, ktorú majú za sebou. Objem zákaziek, ktoré získavajú, je však vysoký, pričom si nemyslím, že tu nie sú iné firmy, ktoré by tie zákazky nezvládli. Firmy, ktoré boli v médiách označené ako súčasť skupiny pána Brhela, nie sú unikátne ani referenciami zo zahraničia. Navyše je dosť neštandardné, že viaceré z nich sa prakticky z nuly raketovo dostali k miliónovým tržbám.
.niektoré navyše nemajú transparentnú vlastnícku štruktúru. Je to v tomto type biznisu obvyklé?
Určite nie, hoci problém s transparentnosťou dodávateľov je tu už roky. Je však veľké riziko, keď dá štát zákazku za 20 miliónov eur firme, o ktorej neviete, kto ju v skutočnosti vlastní. Čo ak nesplní podmienky? Od koho budete žiadať penále?
.podnikateľ Martin Sukupčák, ktorý mal úspešnú stavebnú firmu, hovorí, že v tomto sektore sú takmer všetky tendre zmanipulované. Ako je to v prípade IT zákaziek?
Neviem povedať presné číslo. Odpoveď však dala EÚ, ktorá Slovensku pozastavila veľkú časť peňazí na IT zákazky, respektíve skúma férovosť jednotlivých tendrov.
.sukupčák tiež tvrdí, že v stavebníctve sú provízie za víťazstvo v tendri od 10 do 20 percent. Ako je to v IT sektore?
V polovici 90. rokov to vraj bolo 20 percent. Počul som, že dnes je to od 5 do 30 percent.
.ako sa to dá zmeniť?
Predovšetkým otvoriť zmluvy a upraviť autorské práva, respektíve nevymýšľať nezmyselné certifikáty a podmienky, ktoré slúžia len na to, aby štát eliminoval konkurenciu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.