Nedávno som pri sledovaní televíznej relácie o varení zažil šok. Televízny kuchár ma prekvapil nielen tým, že používal nôž s rýchlosťou priemerne výkonnej cirkulárky, ale najmä tým, že skombinoval pre mňa dovtedy neskombinovateľné: pečené srňacie mäso s čokoládovou polevou.
Naša známa, miestna odborníčka na pečenie, zhodnotila situáciu s jednoznačnosťou sudcu na procese s Galileom: „Neexistuje!“ Pre mňa ako kuchárskeho naturistu však z tohto zážitku vznikla výzva. Upiekol som srňacinu, polial čokoládovou polevou, urobil skúšobný hlt a ticho čakal na výsledok... Bolo to výborné, skvelé, fantastické, grandiózne. Nová kombinácia chutí vytvorila predtým nepoznaný príjemný pocit. Stačilo málo: odvaha spojiť nespojiteľné, urobiť niečo, čo možno ešte nikto neurobil.
Keď som prednedávnom čítal o prvej kandidátke na biskupku v dejinách evanjelickej cirkvi na Slovensku, spomenul som si na srňacinu s čokoládou. V septembrových voľbách evanjelického biskupa vo východnom dištrikte Slovenska sa totiž o toto miesto uchádzala aj kandidátka odlišujúca sa od ďalšieho kandidáta nielen volebným programom, ale najmä tým, čím sa odlišuje žena od muža. Zdá sa, že je tu pokus spojiť doteraz nespojiteľné: žena by mohla zastávať úrad, ktorý po stáročia zastávali muži.
A tak počúvam pospolitý evanjelický ľud s údivom hovoriť o možnej biskupke. Mnohí sa nedivia ani tak jej vízii, prejavom osobnej viery a teologického presvedčenia, manažérskym schopnostiam a srdcu pastierky. Divia sa, že je žena... Žena v pastierskom úrade? Neexistuje! A predsa: v mnohých krajinách a cirkvách sveta je to skutočnosťou a je to dobré. V čom sú iné krajiny a cirkvi lepšie od našej? Aj iné krajiny majú istotu svojich bryndzových halušiek. Napriek tomu sa nebáli (alebo báli?) pustiť do experimentu nečakaných kombinácií. Ktovie, či aj náš pospolitý ľud nájde odvahu nediviť sa primárne biologickej odlišnosti oboch pohlaví, ale tomu, čo kandidát/kandidátka ponúka a na čo/koho sa spolieha? Na druhej strane, kandidátka nemusí byť vhodnejšia iba preto, že je žena...
Asi by to chcelo nielen verbálne proklamovať, ale celým srdcom veriť v rovnosť (nie neodlišnosť) muža a ženy. Na základe humanity, ale aj evanjelia, lebo ako píše apoštol Pavol, v Kristovi už nie je ani muž, ani žena, všetci sú jedno.
Kandidovanie ženy na úrad biskupa tradične zastávaný mužmi môže viesť k premýšľaniu o skutočnostiach, o ktorých možno bežne nepremýšľame, len ich prijímame. Napríklad o zlučiteľnosti nezlučiteľného, o kráse tradície, o potrebe úcty a rešpektu, o človeku a ideológii... A najmä o kulinárskom umení. Môže byť totiž kľúčom k podstatným veciam človeka a sveta. Ktosi, kto poznal život, raz povedal: „Láska ide cez žalúdok.“
Autor je teológ
Naša známa, miestna odborníčka na pečenie, zhodnotila situáciu s jednoznačnosťou sudcu na procese s Galileom: „Neexistuje!“ Pre mňa ako kuchárskeho naturistu však z tohto zážitku vznikla výzva. Upiekol som srňacinu, polial čokoládovou polevou, urobil skúšobný hlt a ticho čakal na výsledok... Bolo to výborné, skvelé, fantastické, grandiózne. Nová kombinácia chutí vytvorila predtým nepoznaný príjemný pocit. Stačilo málo: odvaha spojiť nespojiteľné, urobiť niečo, čo možno ešte nikto neurobil.
Keď som prednedávnom čítal o prvej kandidátke na biskupku v dejinách evanjelickej cirkvi na Slovensku, spomenul som si na srňacinu s čokoládou. V septembrových voľbách evanjelického biskupa vo východnom dištrikte Slovenska sa totiž o toto miesto uchádzala aj kandidátka odlišujúca sa od ďalšieho kandidáta nielen volebným programom, ale najmä tým, čím sa odlišuje žena od muža. Zdá sa, že je tu pokus spojiť doteraz nespojiteľné: žena by mohla zastávať úrad, ktorý po stáročia zastávali muži.
A tak počúvam pospolitý evanjelický ľud s údivom hovoriť o možnej biskupke. Mnohí sa nedivia ani tak jej vízii, prejavom osobnej viery a teologického presvedčenia, manažérskym schopnostiam a srdcu pastierky. Divia sa, že je žena... Žena v pastierskom úrade? Neexistuje! A predsa: v mnohých krajinách a cirkvách sveta je to skutočnosťou a je to dobré. V čom sú iné krajiny a cirkvi lepšie od našej? Aj iné krajiny majú istotu svojich bryndzových halušiek. Napriek tomu sa nebáli (alebo báli?) pustiť do experimentu nečakaných kombinácií. Ktovie, či aj náš pospolitý ľud nájde odvahu nediviť sa primárne biologickej odlišnosti oboch pohlaví, ale tomu, čo kandidát/kandidátka ponúka a na čo/koho sa spolieha? Na druhej strane, kandidátka nemusí byť vhodnejšia iba preto, že je žena...
Asi by to chcelo nielen verbálne proklamovať, ale celým srdcom veriť v rovnosť (nie neodlišnosť) muža a ženy. Na základe humanity, ale aj evanjelia, lebo ako píše apoštol Pavol, v Kristovi už nie je ani muž, ani žena, všetci sú jedno.
Kandidovanie ženy na úrad biskupa tradične zastávaný mužmi môže viesť k premýšľaniu o skutočnostiach, o ktorých možno bežne nepremýšľame, len ich prijímame. Napríklad o zlučiteľnosti nezlučiteľného, o kráse tradície, o potrebe úcty a rešpektu, o človeku a ideológii... A najmä o kulinárskom umení. Môže byť totiž kľúčom k podstatným veciam človeka a sveta. Ktosi, kto poznal život, raz povedal: „Láska ide cez žalúdok.“
Autor je teológ
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.