.minulý týždeň v utorok, presne na výročie požiaru, je na Krásnej Hôrke deň otvorených dverí. Asi dvadsať novinárov si navlieka z bezpečnostných dôvodov oranžové vesty a nasadzujú si žlté prilby. Peter Lučivňák z firmy Hornex, ktorá je zhotoviteľom druhej etapy obnovy hradu, dáva inštrukcie: „Na hrade sa pracuje, máme tam asi 25 robotníkov. Pôjdeme po skupinkách. Pozerajte sa pod nohy. My chlapov zastavíme, aby nám náhodou niečo nepadlo na hlavu. Obídeme hrad cez nádvorie, dostaneme sa hore k poslednej veži a môžeme si aj vnútri pozrieť krovy."
.z ruiny nový hrad
Vchádzame do hradu. Je to obrovský rozdiel oproti obdobiu krátko po požiari. Už z diaľky vidno dočasné zastrešenie, ktoré sa teraz bude meniť za trvalé. „Práce na trvalých krovoch sú dokončené na 70 percent," hovorí generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Viktor Jasaň. „Druhá etapa by mala byť podľa harmonogramu dokončená tento rok v novembri. Krásna Hôrka bude sprístupnená návštevníkom až vtedy, keď bude naozaj krásna. Možno v roku 2017, možno o rok neskôr."
Jasaň si pochvaľuje nového riaditeľa múzea, pod ktoré patrí Hrad Krásna Hôrka, Kaštiel Betliar a Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, historika a teoretika umenia Júliusa Barcziho: „Má okolo seba nový tím ľudí, je to odborník z tohto regiónu a počína si absolútne profesionálne." Dozvedáme sa, že prvý zhotoviteľ za sebou zanechal nedostatky, ktoré sa teraz odstraňujú: niektoré obvodové murivá a rímsy sú rozrušené, nie dobre viazali s tehlou. Postup prác zbrzdili aj zdĺhavé výberové konania na architektov a zhotoviteľov. Našťastie bola mierna zima a Hornex pracuje podľa harmonogramu.
Oheň bol pri požiari taký silný, že rozložil aj štruktúru samotnej malty. Odkrytie spálených krovov ukázalo, že na niektorých miestach sa museli rozmurovať a následne nanovo vymurovať až dva metre ohňom poškodeného muriva. Požiar zničil okrem striech a krovov aj omietky a pokrivil železné časti zariadenia hradu. Už čoskoro po ňom bolo zrejmé, že optimistické odhady bývalého ministra kultúry Daniela Krajcera na ukončenie prác v roku 2014 sú nereálne. Teraz sa takmer z ruiny rodí nový hrad – pri zachovaní dobových postupov a materiálov. To si vyžaduje čas, erudíciu aj financie. Zatiaľ sa investovalo okolo 1,5 milióna eur, ktoré boli použité zo sedemmiliónovej poistky. Tá je hlavným zdrojom financií na obnovu. Ďalším zdrojom je verejná zbierka s výnosom 180-tisíc eur. Tá sa použije predovšetkým na kaplnku, na reštaurovanie fresiek a na prípravu reštaurovania tých predmetov, ktoré tvorili interiér. „Ak nám peniaze z poistky a zo zbierky nebudú stačiť na tretiu etapu, tak nepochybujem o tom, že vláda vyčlení potrebné zdroje," dodáva na záver Jasaň. Obnova hradu, pochopiteľne, znamená aj výpadok príjmov múzea z návštevnosti. V roku 2009, ktorý je považovaný za úspešný, bolo spolu vo všetkých troch objektoch 150-tisíc návštevníkov, z toho 60-tisíc na Krásnej Hôrke.
.aká bude expozícia?
Aj riaditeľ Július Barczi bol prekvapený obrovským rozsahom poškodenia hradu. Nedávno sa vrátil z Brna, kde tamojšie Technické múzeum z grantu českej vlády reštauruje požiarom poškodené zbierkové predmety, najmä vzácne zbrane zo zbierky Andrássyovcov aj múzea. Plamene ich zachvátili v expozícii gotického paláca v hornom hrade. „Niektoré zbierkové predmety boli poškodené do takej miery, že úplne zanikli. Týka sa to pokrútených čepelí alebo rukovätí mečov, na ktorých je veľa miniatúrnych výzdobných techník, ako sú rytia, zlátenia a osadenie polodrahokamami. Je to zložitý metodologický problém, či obnovovať zbraň do podoby, v akej bola pred požiarom, alebo ju nechať v torzálnej podobe. Zvolili sme zlatú strednú cestu. Väčšina zbierkových predmetov bude zreštaurovaná, ostatné ostanú ako torzo," vysvetľuje Barczi.
Libreto budúcej expozície ešte nie je známe, no určite bude iné ako pred požiarom a bude zahŕňať aj úžasné pivnice v podzemí. Július Barczi má voči bývalej riaditeľke múzea množstvo výhrad. Kritizuje ju aj za to, že múzeum ukazovalo všetko možné, len nie dejiny tohto hradu a rodu. Za neprofesionálnu považuje expozíciu protitureckých vojen, ktorá bola ilustrovaná výjavmi z tridsaťročnej vojny.
Po vyhorení v roku 1817 Krásnu Hôrku nanovo zastrešili, horný hrad ostal v podobe ruiny. Prvé expozície vytvorili už v 19. storočí Andrássyovci. „Čo je veľmi zvláštne, vdova po Štefanovi Andrássym sa vrátila na Krásnu Hôrku a dožila tam. Je bezprecedentné, aby sa niekto v 19. storočí vracal do objektu, ktorý bol od konca 17. storočia neobývaný. Pamiatkový úrad SR po požiari v roku 2012 vyhlásil expozície za trvalú hodnotu objektu ako národnej kultúrnej pamiatky. Sú tam dva zásadné historické celky, ktoré treba zrekonštruovať – staré rodové múzeum v dvoch palácoch na dolnom a strednom hrade a Františkino pietne múzeum, ktoré je unikátne v celej strednej Európe," pokračuje Barczi.
Po požiari sa urobil masívny výskum hradu a jeho zameranie. Architektonicko-historický výskum ukázal, ako hrad v priebehu svojej histórie rástol. V priestore delovej terasy sa realizoval archeologický výskum. Požiarnici tam dnes presadzujú vytvorenie veľkej 140-kubíkovej nádrže na protipožiarnu vodu, s čím však riaditeľ Barczi nesúhlasí. Urobil sa aj reštaurátorský výskum nástenných malieb v kaplnke, kde sa pod nevkusnou premaľbou objavili krásne geometrické klasicistické maľby. A napokon sa začal robiť aj archívny výskum, ktorý je najzložitejší zo všetkých. „Andrássyovský archív, ktorý pozostáva asi z 800 škatúľ, je spracovaný iba z jednej tretiny a nachádza sa dnes v Levoči. V 50. rokoch ho tam násilne previezli. Jeho krásnohorská časť je spracovaná, no pokiaľ nebude spracovaná aj tá betliarska, tak mnohé informácie o Krásnej Hôrke nám budú chýbať. Okrem Levoče sú veci aj v archívoch v Rožňave, v Bratislave, v Budapešti a dokonca vo Viedni," hovorí Barczi.
.šindeľ alebo plech?
Zatiaľ najväčší odborný spor sa pri obnove hradu viedol o strešnú krytinu. Na keramickej škridle, ktorou sa pokryje väčšina striech, sa pamiatkari a požiarnici zhodli. Sporili sa o to, či sa na vežičky a iné členité objekty osadí pomerne ľahko horľavý drevený šindeľ, ktorý presadzovali pamiatkari, alebo medený plech, tak ako to požadovali požiarnici. Napokon sa presadil názor tých druhých.
„Čudujem sa pamiatkarom, že trvali na šindli. Ten je tam len od 50. rokov, dovtedy bola na palácových architektúrach hradu takzvaná viedenská škridla. A na vežičkách bol šindeľ. Máme andrássyovské účty, podľa ktorých v dvadsiatych rokoch 20. storočia objednávali od rožňavskej firmy Szilvássy opravu škridiel. Pamiatkari obhajujú šindeľ, pretože zodpovedá takzvanej zažitej podobe pamiatky. V istom zmysle im rozumiem. Hrad s tmavými drevenými strechami si pamätajú naši rodičia. No treba si zároveň uvedomiť, že iba horný hrad je stredoveký a bol kedysi zastrešený šindľom alebo medeným plechom. Ostatné časti hradu, stredný a dolný, sú renesančné a škridla je tam z historického hľadiska úplne opodstatnená," vysvetľuje Barczi a pripomína archívny výskum historika Tomáša Januru zo Slovenskej akadémie vied, ktorý potvrdil, že hrad menil strešnú krytinu pomerne často, najmä v 19. storočí.
Eva Šmelková z Pamiatkového úradu v Rožňave sa už vnútorne zmierila s použitím medenej krytiny a škridly namiesto dreveného šindľa. Časom získa meď patinu a z diaľky bude pôsobiť podobne tmavým dojmom ako šindeľ. Šmelková zdôrazňuje, že rozhodujúca bude teraz kvalita klampiarskych prác. „Z výskumov vyplynulo a vedeli sme to aj podľa dobových materiálov, že dolný hrad, kasárne, stredný hrad, Rákocziho trakt aj Františka, teda všetky objekty, ktoré slúžili ako rodové sídlo Andrássyovcov, mali strechy pokryté škridlou. Šindeľ ako tvárny materiál bol použitý iba na nárožných baštách, na kaplnke a na vežiach," uvádza Šmelková. Uznáva, že z požiarneho hľadiska nebola iná alternatíva ako krytina z medeného plechu, ktorá je podobne tvárna ako drevo. Ako argument napokon rozhodol aj fakt, že účinný protipožiarny náter šindľa do exteriéru neexistuje. Dažďová voda by ho vyplavila.
.historické krovy
Pamiatkarka Šmelková si pochvaľuje vysokú remeselnú kvalitu doterajších tesárskych a iných prác na Krásnej Hôrke. Tradičnou ručne tesanou technológiou sa vyrábajú kópie pôvodných historických krovov z obdobia pred požiarom v roku 1817. Odborník na historické krovy Ľubor Suchý z Prešova vypracoval expertný posudok. Uvádza v ňom, že požiar, ktorý v marci 2012 zachvátil Hrad Krásna Hôrka, zničil všetky strechy s krovovými konštrukciami. Po nasledujúcom prieskume požiarom zničených podstreší vrátane korún murív, odtlačkov väzieb a tvarov striech na murivách, zvyškov obhorených trámov, štúdia archívnych materiálov a staršej fotodokumentácie, ako aj fotodokumentácie z požiaru bolo zistené, že krovy na všetkých objektoch horného, stredného aj dolného hradu boli z historických krokvových konštrukcií.
„Bolo zrejmé aj zo známych analógií krovov na našom území, že krovy, ktoré zhoreli, neboli z konca 19., respektíve zo začiatku 20. storočia, ako sa predpokladalo, ale boli predstaviteľmi historických krokvových konštrukcií zo začiatku 19. storočia, čo potvrdil aj dendrochronologický výskum. A tiež je možné po podrobnom prieskume už neexistujúcich krovov konštatovať, že veľká časť týchto konštrukcií bola netypická a pomerne ojedinelá, z pohľadu poznania dodnes zachovaných historických tesárskych konštrukcií na Slovensku," píše Suchý. Potešiteľné je zistenie, že na Slovensku pribúdajú tesárski odborníci na historické krovy.
Čo ďalej? V zmysle zákona na základe pamiatkových výskumov vypracovalo Slovenské národné múzeum návrh na obnovu Krásnej Hôrky. Obrovský rozsah prác si vyžadoval rozčlenenie na etapy: prvá sa týkala sanácie havarijného stavu a dočasného prekrytia, druhá striech a trvalých krovov. Tretia etapa bude najnáročnejšia, pretože bude zahŕňať všetky ostatné potrebné práce. Už v blízkom čase vypíše ministerstvo kultúry výberové konania. Ak všetko pôjde podľa plánov a predstáv odborníkov, prví návštevníci prídu na opravený a vynovený hrad o tri roky.
.z ruiny nový hrad
Vchádzame do hradu. Je to obrovský rozdiel oproti obdobiu krátko po požiari. Už z diaľky vidno dočasné zastrešenie, ktoré sa teraz bude meniť za trvalé. „Práce na trvalých krovoch sú dokončené na 70 percent," hovorí generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Viktor Jasaň. „Druhá etapa by mala byť podľa harmonogramu dokončená tento rok v novembri. Krásna Hôrka bude sprístupnená návštevníkom až vtedy, keď bude naozaj krásna. Možno v roku 2017, možno o rok neskôr."
Jasaň si pochvaľuje nového riaditeľa múzea, pod ktoré patrí Hrad Krásna Hôrka, Kaštiel Betliar a Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, historika a teoretika umenia Júliusa Barcziho: „Má okolo seba nový tím ľudí, je to odborník z tohto regiónu a počína si absolútne profesionálne." Dozvedáme sa, že prvý zhotoviteľ za sebou zanechal nedostatky, ktoré sa teraz odstraňujú: niektoré obvodové murivá a rímsy sú rozrušené, nie dobre viazali s tehlou. Postup prác zbrzdili aj zdĺhavé výberové konania na architektov a zhotoviteľov. Našťastie bola mierna zima a Hornex pracuje podľa harmonogramu.
Oheň bol pri požiari taký silný, že rozložil aj štruktúru samotnej malty. Odkrytie spálených krovov ukázalo, že na niektorých miestach sa museli rozmurovať a následne nanovo vymurovať až dva metre ohňom poškodeného muriva. Požiar zničil okrem striech a krovov aj omietky a pokrivil železné časti zariadenia hradu. Už čoskoro po ňom bolo zrejmé, že optimistické odhady bývalého ministra kultúry Daniela Krajcera na ukončenie prác v roku 2014 sú nereálne. Teraz sa takmer z ruiny rodí nový hrad – pri zachovaní dobových postupov a materiálov. To si vyžaduje čas, erudíciu aj financie. Zatiaľ sa investovalo okolo 1,5 milióna eur, ktoré boli použité zo sedemmiliónovej poistky. Tá je hlavným zdrojom financií na obnovu. Ďalším zdrojom je verejná zbierka s výnosom 180-tisíc eur. Tá sa použije predovšetkým na kaplnku, na reštaurovanie fresiek a na prípravu reštaurovania tých predmetov, ktoré tvorili interiér. „Ak nám peniaze z poistky a zo zbierky nebudú stačiť na tretiu etapu, tak nepochybujem o tom, že vláda vyčlení potrebné zdroje," dodáva na záver Jasaň. Obnova hradu, pochopiteľne, znamená aj výpadok príjmov múzea z návštevnosti. V roku 2009, ktorý je považovaný za úspešný, bolo spolu vo všetkých troch objektoch 150-tisíc návštevníkov, z toho 60-tisíc na Krásnej Hôrke.
.aká bude expozícia?
Aj riaditeľ Július Barczi bol prekvapený obrovským rozsahom poškodenia hradu. Nedávno sa vrátil z Brna, kde tamojšie Technické múzeum z grantu českej vlády reštauruje požiarom poškodené zbierkové predmety, najmä vzácne zbrane zo zbierky Andrássyovcov aj múzea. Plamene ich zachvátili v expozícii gotického paláca v hornom hrade. „Niektoré zbierkové predmety boli poškodené do takej miery, že úplne zanikli. Týka sa to pokrútených čepelí alebo rukovätí mečov, na ktorých je veľa miniatúrnych výzdobných techník, ako sú rytia, zlátenia a osadenie polodrahokamami. Je to zložitý metodologický problém, či obnovovať zbraň do podoby, v akej bola pred požiarom, alebo ju nechať v torzálnej podobe. Zvolili sme zlatú strednú cestu. Väčšina zbierkových predmetov bude zreštaurovaná, ostatné ostanú ako torzo," vysvetľuje Barczi.
Libreto budúcej expozície ešte nie je známe, no určite bude iné ako pred požiarom a bude zahŕňať aj úžasné pivnice v podzemí. Július Barczi má voči bývalej riaditeľke múzea množstvo výhrad. Kritizuje ju aj za to, že múzeum ukazovalo všetko možné, len nie dejiny tohto hradu a rodu. Za neprofesionálnu považuje expozíciu protitureckých vojen, ktorá bola ilustrovaná výjavmi z tridsaťročnej vojny.
Po vyhorení v roku 1817 Krásnu Hôrku nanovo zastrešili, horný hrad ostal v podobe ruiny. Prvé expozície vytvorili už v 19. storočí Andrássyovci. „Čo je veľmi zvláštne, vdova po Štefanovi Andrássym sa vrátila na Krásnu Hôrku a dožila tam. Je bezprecedentné, aby sa niekto v 19. storočí vracal do objektu, ktorý bol od konca 17. storočia neobývaný. Pamiatkový úrad SR po požiari v roku 2012 vyhlásil expozície za trvalú hodnotu objektu ako národnej kultúrnej pamiatky. Sú tam dva zásadné historické celky, ktoré treba zrekonštruovať – staré rodové múzeum v dvoch palácoch na dolnom a strednom hrade a Františkino pietne múzeum, ktoré je unikátne v celej strednej Európe," pokračuje Barczi.
Po požiari sa urobil masívny výskum hradu a jeho zameranie. Architektonicko-historický výskum ukázal, ako hrad v priebehu svojej histórie rástol. V priestore delovej terasy sa realizoval archeologický výskum. Požiarnici tam dnes presadzujú vytvorenie veľkej 140-kubíkovej nádrže na protipožiarnu vodu, s čím však riaditeľ Barczi nesúhlasí. Urobil sa aj reštaurátorský výskum nástenných malieb v kaplnke, kde sa pod nevkusnou premaľbou objavili krásne geometrické klasicistické maľby. A napokon sa začal robiť aj archívny výskum, ktorý je najzložitejší zo všetkých. „Andrássyovský archív, ktorý pozostáva asi z 800 škatúľ, je spracovaný iba z jednej tretiny a nachádza sa dnes v Levoči. V 50. rokoch ho tam násilne previezli. Jeho krásnohorská časť je spracovaná, no pokiaľ nebude spracovaná aj tá betliarska, tak mnohé informácie o Krásnej Hôrke nám budú chýbať. Okrem Levoče sú veci aj v archívoch v Rožňave, v Bratislave, v Budapešti a dokonca vo Viedni," hovorí Barczi.
.šindeľ alebo plech?
Zatiaľ najväčší odborný spor sa pri obnove hradu viedol o strešnú krytinu. Na keramickej škridle, ktorou sa pokryje väčšina striech, sa pamiatkari a požiarnici zhodli. Sporili sa o to, či sa na vežičky a iné členité objekty osadí pomerne ľahko horľavý drevený šindeľ, ktorý presadzovali pamiatkari, alebo medený plech, tak ako to požadovali požiarnici. Napokon sa presadil názor tých druhých.
„Čudujem sa pamiatkarom, že trvali na šindli. Ten je tam len od 50. rokov, dovtedy bola na palácových architektúrach hradu takzvaná viedenská škridla. A na vežičkách bol šindeľ. Máme andrássyovské účty, podľa ktorých v dvadsiatych rokoch 20. storočia objednávali od rožňavskej firmy Szilvássy opravu škridiel. Pamiatkari obhajujú šindeľ, pretože zodpovedá takzvanej zažitej podobe pamiatky. V istom zmysle im rozumiem. Hrad s tmavými drevenými strechami si pamätajú naši rodičia. No treba si zároveň uvedomiť, že iba horný hrad je stredoveký a bol kedysi zastrešený šindľom alebo medeným plechom. Ostatné časti hradu, stredný a dolný, sú renesančné a škridla je tam z historického hľadiska úplne opodstatnená," vysvetľuje Barczi a pripomína archívny výskum historika Tomáša Januru zo Slovenskej akadémie vied, ktorý potvrdil, že hrad menil strešnú krytinu pomerne často, najmä v 19. storočí.
Eva Šmelková z Pamiatkového úradu v Rožňave sa už vnútorne zmierila s použitím medenej krytiny a škridly namiesto dreveného šindľa. Časom získa meď patinu a z diaľky bude pôsobiť podobne tmavým dojmom ako šindeľ. Šmelková zdôrazňuje, že rozhodujúca bude teraz kvalita klampiarskych prác. „Z výskumov vyplynulo a vedeli sme to aj podľa dobových materiálov, že dolný hrad, kasárne, stredný hrad, Rákocziho trakt aj Františka, teda všetky objekty, ktoré slúžili ako rodové sídlo Andrássyovcov, mali strechy pokryté škridlou. Šindeľ ako tvárny materiál bol použitý iba na nárožných baštách, na kaplnke a na vežiach," uvádza Šmelková. Uznáva, že z požiarneho hľadiska nebola iná alternatíva ako krytina z medeného plechu, ktorá je podobne tvárna ako drevo. Ako argument napokon rozhodol aj fakt, že účinný protipožiarny náter šindľa do exteriéru neexistuje. Dažďová voda by ho vyplavila.
.historické krovy
Pamiatkarka Šmelková si pochvaľuje vysokú remeselnú kvalitu doterajších tesárskych a iných prác na Krásnej Hôrke. Tradičnou ručne tesanou technológiou sa vyrábajú kópie pôvodných historických krovov z obdobia pred požiarom v roku 1817. Odborník na historické krovy Ľubor Suchý z Prešova vypracoval expertný posudok. Uvádza v ňom, že požiar, ktorý v marci 2012 zachvátil Hrad Krásna Hôrka, zničil všetky strechy s krovovými konštrukciami. Po nasledujúcom prieskume požiarom zničených podstreší vrátane korún murív, odtlačkov väzieb a tvarov striech na murivách, zvyškov obhorených trámov, štúdia archívnych materiálov a staršej fotodokumentácie, ako aj fotodokumentácie z požiaru bolo zistené, že krovy na všetkých objektoch horného, stredného aj dolného hradu boli z historických krokvových konštrukcií.
„Bolo zrejmé aj zo známych analógií krovov na našom území, že krovy, ktoré zhoreli, neboli z konca 19., respektíve zo začiatku 20. storočia, ako sa predpokladalo, ale boli predstaviteľmi historických krokvových konštrukcií zo začiatku 19. storočia, čo potvrdil aj dendrochronologický výskum. A tiež je možné po podrobnom prieskume už neexistujúcich krovov konštatovať, že veľká časť týchto konštrukcií bola netypická a pomerne ojedinelá, z pohľadu poznania dodnes zachovaných historických tesárskych konštrukcií na Slovensku," píše Suchý. Potešiteľné je zistenie, že na Slovensku pribúdajú tesárski odborníci na historické krovy.
Čo ďalej? V zmysle zákona na základe pamiatkových výskumov vypracovalo Slovenské národné múzeum návrh na obnovu Krásnej Hôrky. Obrovský rozsah prác si vyžadoval rozčlenenie na etapy: prvá sa týkala sanácie havarijného stavu a dočasného prekrytia, druhá striech a trvalých krovov. Tretia etapa bude najnáročnejšia, pretože bude zahŕňať všetky ostatné potrebné práce. Už v blízkom čase vypíše ministerstvo kultúry výberové konania. Ak všetko pôjde podľa plánov a predstáv odborníkov, prví návštevníci prídu na opravený a vynovený hrad o tri roky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.