Alebo v lete. Prídeme a len čo si odfúkneme a oprieme lakte o príjemne chladný, umakartový obrus v kuchyni, zhíkne: „Videli ste to o tom mužovi, ktorý zabudol vybrať dieťa z auta?“ Alebo nám porozpráva o nejakých rodičoch v Poľsku, čo udusili dieťa v spánku, lebo s ním spali v posteli, presne ako to robíme my. Môj muž jej skočí do rečí: „Načo to rozprávaš? Koho to zaujíma?“ Nenávidí tieto informácie. Ale len čo zhltne jej fajnový obed, zvalí sa do kresla a nevie sa odtrhnúť od časopisu, ktorý by si v živote sám nekúpil. Pornografia klebiet. Ťažko odolať. Existuje už aj závislosť od čistej vody. Má aj svoj názov a je to dosť rozšírené. Nejakí bežci skolabovali, pretože boli závislí od enormného pitia čistej vody. Keď pribehli záchranári, kriesili ich zase tou čistou vodou a skoro ich zabili. Zrazu kráčam po parku, jarné slnko udrelo, môj syn tlačí kočík, sme prvýkrát takto na prechádzke, lomcuje mnou šťastie, zhlboka vzdychnem, rozopínam kabát a siaham si na srdce, nie od dojatia, ale aby som sa presvedčila, či mám telefón... Okolo beží chlapec s fľaškou, z ktorej si práve upil smiešny glg vody a ja čakám kamaráta, ktorého sme chceli pred pár dňami zachrániť, zavrieť na protialkoholické liečenie, lebo už to nezvládal. Len čo nás zbadá, vyťahuje telefón a... Pozerám naňho, šťastná, že žije a rozmýšľam, čo príde teraz, čo príde potom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.