Šach rozvíja mnohé pozitívne aspekty človeka, cvičí jeho pamäť, predstavivosť, logiku, v neposlednom rade zlepšuje koncentráciu a cibrí trpezlivosť. V dnešnej dobe, v ktorej sa veľká časť mladšej generácie oddáva výdobytkom pretechnizovaného veku, by nečakaný triumf seniorských šachistov na majstrovstvách sveta mohol svojou troškou prispieť k jej intelektuálnemu prebudeniu. Slovenskí šachisti nad päťdesiat rokov totiž na Majstrovstvách sveta v seniorskej kategórii v nemeckých Drážďanoch dosiahli nečakaný a v dejinách Slovenska bezprecedentný úspech.
Išlo ešte iba o tretie Majstrovstvá sveta tejto vekovej kategórie a hoci bolo slovenské mužstvo podľa ratingov jednotlivých hráčov v rámci 45-členného štartového poľa nasadené ako tretie, celkové prvenstvo a predovšetkým spôsob, akým sa k tomuto šachovému míľniku dopracovalo, bolo pri všetkej skromnosti a úprimnosti prinajmenšom nečakané. Štvorčlenný tím zložený z troch veľmajstrov (GM) Ľubomíra Ftáčnika, Igora Štohla, Gennadija Timoščenka a medzinárodného majstra (IM) Petra Petrána nielenže vyhral osem z deviatich kôl a body stratil iba raz (za remízu proti druhému nasadenému domácemu Nemecku), ale z celkových 36 partií neprehral ani jednu. A to je na turnaj podobnej kvality skutočne ojedinelé, ba dalo by sa povedať nevídané.
.jednotlivé šachovnice
Hlavnou oporou slovenských majstrov sveta bol Ľubomír Ftáčnik – mladší brat známejšieho politika Milana, dlhoročná opora Slovana Bratislava a donedávna aj slovenský hráč číslo jeden. Hoci dlhodobo žije v nemeckom Hamburgu, vždy, keď Slovensko štartuje na vrcholnom podujatí, neváha a príde reprezentovať napriek tomu, že má aj množstvo iných šachových aktivít. Okrem iného už niekoľko rokov spolupracuje so spoločnosťou Chessbase, vyvíjajúcou obrovskú databázu šachových zápasov, či pomáha s trénovaním austrálskej mládeže.
Ľubomír Ftáčnik získal na prvej šachovnici sedem a pol boda, takže skončil na druhom mieste, len tesne za prvým. Výsledok je to obdivuhodný, keďže na najlepšej šachovnici musel okrem iných čeliť aj Angličanovi Nigelovi Shortovi, ktorý bol v roku 1993 vyzývateľom Garryho Kasparova v boji o majstrovskú korunu. V kľúčovom zápase proti hlavnému favoritovi sa Ftáčnikovi podarilo so Shortom remizovať
Na druhej šachovnici získal Igor Štohl tiež veľmi solídnych šesť bodov. Ústredná postava projektu Bratislavskej šachovej akadémie, vyštudovaný právnik, dlhoročný hráč a tréner hráva v slovenskej extralige takisto za bratislavský Slovan. Je veľmi úspešným autorom mnohých šachových kníh a podobne ako Ftáčnik dlhoročným spolupracovník firmy Chessbase.
Výborný výkon odviedol na tretej šachovnici Gennadij Timoščenko – niekdajší tréner a sekundant terajšieho ruského opozičného politika a jednej z najväčších šachových legiend, Garryho Kasparova. Ako meno napovedá, Timoščenko má ruské, respektíve sovietske korene, ale od roku 1993 žije na Slovensku. Je absolventom jednej z najprestížnejších šachových akadémií, Botvinikovej šachovej školy. Napriek tomu, že v posledných rokoch už hráva iba zriedkavo, v roku 2011 získal už v slovenských farbách na majstrovstvách Európy seniorov bronzovú medailu. Stabilnú formu potvrdil aj v Drážďanoch. Rovnako ako Ftáčnik získal sedem a pol boda z deviatich partií a stal sa najúspešnejším hráčom na tretej šachovnici.
Štvrtým slovenským reprezentantom bol Peter Petrán, do tretice kmeňový hráč Slovana, ktorý na poslednej štvrtej šachovnici získal výborných šesť a pol bodu, veľmi dôležitých pre zisk najcennejšieho kovu. V zápase s Anglickom, kde sa Ftáčnik, Štohl aj Timoščenko rozišli zmierlivo so svojimi ratingovo vyššie umiestnenými súpermi, získal Petrán rozhodujúci bod, de facto znamenajúci titul majstrov sveta.
.šach v mediálnom úzadí
Od roku 1999, keď slovenský šach zaznamenal hneď dva obrovské úspechy – víťazstvo žien na šachovej olympiáde a individuálny triumf Reginy Pokornej na ME v kategórii do 20 rokov – zaznamenalo Slovensko po šestnástich rokoch ďalší významný počin na šachovej mape sveta. Kráľovská hra, teda šach, však nie je futbal, hokej či tenis a u nás sa ani zďaleka neteší takej obľube a popularite, akú by si často zaslúžila. V médiách sa pravidelne objavujú správy o nových tetovaniach futbalistov či o tom, že tenistka sa posunula na 154. miesto rebríčka WTA, ale o obrovskom úspechu šachistov sme významnejšiu zmienku hľadali márne. Ostáva veriť, že priam husársky kúsok, ktorý sa našim seniorským šachistom podaril, mediálne ignorovanie aspoň do určitej miery skoriguje.
Pri pohľade na čoraz viac mladých talentovaných hráčov, ktorí postupne dosahujú úspechy nielen na domácej scéne, ale aj na medzinárodnom fóre, môžeme plným právom a s pokojným svedomím veriť, že Ftáčnik, Štohl, Timoščenko a Petrán budú mať viac ako plnohodnotnú náhradu. Rovnako treba dúfať, že blesk z jasného drážďanského neba bude tým správnym spúšťačom šachovej reťazovej reakcie na Slovensku. S ohľadom na senzačný triumf by celosvetový projekt Šach na školách mohol dostať značný stimul aj tu na Slovensku. Ak sa totiž prijmú konkrétne kroky na jeho implementáciu, nemusel by zostať iba kusom papiera
.autor je redaktorom športového webu takurcitee.sk.
Išlo ešte iba o tretie Majstrovstvá sveta tejto vekovej kategórie a hoci bolo slovenské mužstvo podľa ratingov jednotlivých hráčov v rámci 45-členného štartového poľa nasadené ako tretie, celkové prvenstvo a predovšetkým spôsob, akým sa k tomuto šachovému míľniku dopracovalo, bolo pri všetkej skromnosti a úprimnosti prinajmenšom nečakané. Štvorčlenný tím zložený z troch veľmajstrov (GM) Ľubomíra Ftáčnika, Igora Štohla, Gennadija Timoščenka a medzinárodného majstra (IM) Petra Petrána nielenže vyhral osem z deviatich kôl a body stratil iba raz (za remízu proti druhému nasadenému domácemu Nemecku), ale z celkových 36 partií neprehral ani jednu. A to je na turnaj podobnej kvality skutočne ojedinelé, ba dalo by sa povedať nevídané.
.jednotlivé šachovnice
Hlavnou oporou slovenských majstrov sveta bol Ľubomír Ftáčnik – mladší brat známejšieho politika Milana, dlhoročná opora Slovana Bratislava a donedávna aj slovenský hráč číslo jeden. Hoci dlhodobo žije v nemeckom Hamburgu, vždy, keď Slovensko štartuje na vrcholnom podujatí, neváha a príde reprezentovať napriek tomu, že má aj množstvo iných šachových aktivít. Okrem iného už niekoľko rokov spolupracuje so spoločnosťou Chessbase, vyvíjajúcou obrovskú databázu šachových zápasov, či pomáha s trénovaním austrálskej mládeže.
Ľubomír Ftáčnik získal na prvej šachovnici sedem a pol boda, takže skončil na druhom mieste, len tesne za prvým. Výsledok je to obdivuhodný, keďže na najlepšej šachovnici musel okrem iných čeliť aj Angličanovi Nigelovi Shortovi, ktorý bol v roku 1993 vyzývateľom Garryho Kasparova v boji o majstrovskú korunu. V kľúčovom zápase proti hlavnému favoritovi sa Ftáčnikovi podarilo so Shortom remizovať
Na druhej šachovnici získal Igor Štohl tiež veľmi solídnych šesť bodov. Ústredná postava projektu Bratislavskej šachovej akadémie, vyštudovaný právnik, dlhoročný hráč a tréner hráva v slovenskej extralige takisto za bratislavský Slovan. Je veľmi úspešným autorom mnohých šachových kníh a podobne ako Ftáčnik dlhoročným spolupracovník firmy Chessbase.
Výborný výkon odviedol na tretej šachovnici Gennadij Timoščenko – niekdajší tréner a sekundant terajšieho ruského opozičného politika a jednej z najväčších šachových legiend, Garryho Kasparova. Ako meno napovedá, Timoščenko má ruské, respektíve sovietske korene, ale od roku 1993 žije na Slovensku. Je absolventom jednej z najprestížnejších šachových akadémií, Botvinikovej šachovej školy. Napriek tomu, že v posledných rokoch už hráva iba zriedkavo, v roku 2011 získal už v slovenských farbách na majstrovstvách Európy seniorov bronzovú medailu. Stabilnú formu potvrdil aj v Drážďanoch. Rovnako ako Ftáčnik získal sedem a pol boda z deviatich partií a stal sa najúspešnejším hráčom na tretej šachovnici.
Štvrtým slovenským reprezentantom bol Peter Petrán, do tretice kmeňový hráč Slovana, ktorý na poslednej štvrtej šachovnici získal výborných šesť a pol bodu, veľmi dôležitých pre zisk najcennejšieho kovu. V zápase s Anglickom, kde sa Ftáčnik, Štohl aj Timoščenko rozišli zmierlivo so svojimi ratingovo vyššie umiestnenými súpermi, získal Petrán rozhodujúci bod, de facto znamenajúci titul majstrov sveta.
.šach v mediálnom úzadí
Od roku 1999, keď slovenský šach zaznamenal hneď dva obrovské úspechy – víťazstvo žien na šachovej olympiáde a individuálny triumf Reginy Pokornej na ME v kategórii do 20 rokov – zaznamenalo Slovensko po šestnástich rokoch ďalší významný počin na šachovej mape sveta. Kráľovská hra, teda šach, však nie je futbal, hokej či tenis a u nás sa ani zďaleka neteší takej obľube a popularite, akú by si často zaslúžila. V médiách sa pravidelne objavujú správy o nových tetovaniach futbalistov či o tom, že tenistka sa posunula na 154. miesto rebríčka WTA, ale o obrovskom úspechu šachistov sme významnejšiu zmienku hľadali márne. Ostáva veriť, že priam husársky kúsok, ktorý sa našim seniorským šachistom podaril, mediálne ignorovanie aspoň do určitej miery skoriguje.
Pri pohľade na čoraz viac mladých talentovaných hráčov, ktorí postupne dosahujú úspechy nielen na domácej scéne, ale aj na medzinárodnom fóre, môžeme plným právom a s pokojným svedomím veriť, že Ftáčnik, Štohl, Timoščenko a Petrán budú mať viac ako plnohodnotnú náhradu. Rovnako treba dúfať, že blesk z jasného drážďanského neba bude tým správnym spúšťačom šachovej reťazovej reakcie na Slovensku. S ohľadom na senzačný triumf by celosvetový projekt Šach na školách mohol dostať značný stimul aj tu na Slovensku. Ak sa totiž prijmú konkrétne kroky na jeho implementáciu, nemusel by zostať iba kusom papiera
.autor je redaktorom športového webu takurcitee.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.