Perný týždeň prezidenta

Nejde len o to, že neprávnik Kiska je krytý odporučením celého konzília ústavných špecialistov, ktoré si pred rozhodnutím o kandidátoch na sudcov ÚS zriadil. Nech bude zdôvodnenie senátu ÚS akékoľvek, porušenie práva na rovný prístup k verejným funkciám, na čo sa piati kandidáti sťažovali, sa zdá ako vec subjektívneho posúdenia, nie litery Ústavy. Je to tak odvtedy, čo na politickú objednávku predsedu vlády – toto je nesporné – ten istý Ústavný súd rozšíril prezidentské právomoci o možnosť zvažovať „závažné skutočnosti“ pri menovaní generálneho prokurátora (len preto, aby sa vytvoril priestor pre Gašparoviča na odmietnutie Jozefa Čentéša). Ak prezident na princípe analógie zvažoval spôsobilosť parlamentom zvolených sudcov, potom jeho subjektívny „nález“, že piati z nich nie sú profesionálne zdatní, aby zastávali funkciu ÚS, je plne interpretovateľný ako závažná skutočnosť. O to väčšmi, že z Ústavy prezidentovi priamo vyplýva povinnosť starať sa o riadny chod ústavných inštitúcií. Samozrejme, legitímny je aj pohľad, že základné právo na rovný prístup k verejným funkciám je dôležitejšie ako chod ústavných inštitúcií. To však nič nemení na fakte, že o zámernom porušení Ústavy nemôže byť u Andreja Kisku ani reči. Toto je kľúčový rozdiel v porovnaní s Gašparovičom, ktorého dôvody na nevymenovanie Čentéša boli také malicherné a vzdialené od „závažných skutočností“, že strácajú nárok na privilégium subjektivity.
Rozhodnutie z toho istého týždňa, že prezident „vyčistí žalúdok“ ministrovi zdravotníctva, treba iba kvitovať. Je síce zrejmé, že Viliam Čislák je iba bábka, ktorá manažuje status quo v rezorte (a teda dohliada, aby si biznisové skupiny neliezli do kapusty), a preto nemá najmenší vplyv na to, či sa napríklad bude oddlžovať, alebo nie. To vie a aj rozhodne len Fico. Signál verejnosti, že zdravotníctvo je spravované mizerne, pričom takmer všetky páky má v rukách Smer, je však konzistentné pokračovanie toho, čo Andrej Kiska začal svojím vystúpením v parlamente po škandále s cétečkom. Mimochodom, práve tento škandál teraz Čislák označil za pseudokauzu, čím si de facto vykoledoval pozvanie na koberec.
Oným prejavom v parlamente sa prezident nepriamo prihlásil k akémusi kontrolnému dohľadu nad rezortom, a hoci je možná debata, že so vstupmi do dennej politiky by hlava štátu mala nakladať zdržanlivo, doslova provokatívne vysmievanie sa verejnej mienke (trafiky pre Zvolenskú a Senčáka) opodstatňuje „politickejšie“ správanie prezidenta. Najmä tam, kde vidí evidentné zlyhania.
Odmietnutie pozvania do Moskvy na Deň víťazstva síce padlo teraz, ale očakávané bolo dlhšie. Obraz Putina, obklopeného na tribúne autokratmi a zopár exotmi z EÚ (Zeman, Fico?) de facto vylučuje opačné rozhodnutie Kisku. Podobných potvrdení jednoznačnej hodnotovej pozície k ukrajinskej kríze a ruskej agresii však na Slovensku – práve vzhľadom na zvuky a gestá vydávané premiérom – nikdy nie je dosť.