Ifrízi, púštni démoni s horiacimi očami a ohnivými jazykmi, strhávajúci nehodných do najtemnejších pekiel. To bolo asi jediné, čo preblesklo hlavou oddielom tafurov v prvých sledoch tureckej armády, pripravenej na definitívny útok na viedenskom poli. Anjelská jazda sa s ohromujúcim rachotom spustila do útoku po precízne pripravenom kopci. Tafurovia sa dali na bezhlavý útek oproti postupujúcim oddielom janičiarov. Vznikla panika, zakrátko bolo po všetkom, aj keď oddiely landknechtov ešte do noci striehli pri šachtách na vychádzajúcich zákopníkov. Od toho času sa v našich končinách traduje to hrozivé: Zavesím ťa za črevo. Zákopníci si schovávali svoj skromný žold tak, že ho prehltli. Brr! Ale k veselšej časti príbehu – v tom čase si už víťazi delili ukoristené poklady v sultánovom hlavnom stane. František Koltchinski, ktorý robil pre Sobieskeho v tureckom tábore zveda, si vybral niekoľko vriec s hnedými zrnami, ktoré nikto nepoznal, a otvoril si vo Viedni prvú kaviareň. Cha! A ku káve po kančom ragú so žemľovými knedličkami od Bruna a poháry, dvoch modranskej leánky je najlepšia rum baba. Vynález ďalšieho poľského jazdca. Namaľoval ho Rembrandt a je v New Yorku vo Frickovej zbierke. Ide pomaly krajinou do Paríža, kde slúži u kráľa Stanislava. V taške má bábovku od svojej starej mamy. Cesta je dlhá, kým tam príde, bábovka zoschne. Nevyhodíš predsa bábovku od starej mamy a zo zámoria teraz nosia takú voňavú pálenku, ktorú vojaci fasujú. Neverili by ste, koľko rumu vypije suchá bábovka, skoro celú fľašu! Tak na zdravie! Nech žije poľská jazda a jej veliteľ Ján Sobieski! Nech žijú staré mamy!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.