Svoje meno dostala v týchto končinách veľmi jednoducho. Naši predkovia ju nepoznali, kým ich neprišli v trinástom storočí priateľsky navštíviť Tatári. Šibrinkovali tými svojimi čudnými mečmi hlava-nehlava, dvorili sa nástojčivo našim dievčatám a za odmenu im doniesli okrem zvláštnej tradície pripravovať si hovädzinu pod sedlom aj akúsi čudnú hnedú obilninu, ktorá obilninou vlastne vôbec nebola, no chutila podobne. A tak ju našinci nazvali podľa tých čudných bajúzatých týpkov s úzkymi očami, ktorých nikto nenazval inak, ako pohani.
.tatarka verzus JRD
Pohánka, ktorú na východnom Slovensku ešte dnes niekde dokonca volajú tatárka, sa tu okamžite ujala. Na rozdiel od ostatných obilnín totiž mala zvláštnu orieškovú chuť. Navyše sa celkom dobre pestovala. Až kým, samozrejme, neprišli päťdesiate roky, družstvá, združená výroba a podobné vynálezy pokrokom posmeleného roľníckeho ľudu. Tie tradíciu pestovania pohánky na Slovensku úplne potlačili. A tak z našich receptov vypadla jedna z dôležitých a chuťovo určujúcich zložiek.
.grečka verzus VOSR a perestrojka
Zvláštne je, že v Rusku a neskôr v bývalom Sovietskom zväze sa pohánka stala, naopak, absolútnou jednotkou medzi základnými potravinami. Poľahky dokonca prekoná aj pšenicu. Dodnes sa práve cenou pohánky určuje, ako dobre sa ľudia v Rusku majú. Niektorí odborníci, čo sa zaoberajú históriou, a tak trochu fušujú aj do jedla, tvrdia, že existuje korelácia medzi cenou pohánky a prevratmi v Rusku. Vraj obyvateľom širokej Rusi nič nepohne. Všetko vydrží, nechá si skákať aj po hlave, no keď mu raz niekto siahne na jeho pohánku – tak sa dejú veci.
A to teda nie len také nejaké veci, ale, ako to už v Rusku býva, veľké veci. Napríklad Veľká októbrová revolúcia. Alebo perestrojka v osemdesiatych rokoch. Len pre zaujímavosť, v súčasnosti vraj cena pohánky opäť rastie. Jej cena sa zvýšila už o pekných 30 percent. Uvidíme, čo z toho vzíde tentoraz.
V každom prípade v krajinách, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu, ju volajú rovnako –grečka. A tiež ju nazvali podľa tých, ktorí im ju doniesli. Tentoraz to boli v siedmom storočí učenci z Byzancie, teda Gréci. Tí však k pohánke tiež len prišli, pretože jej pôvod sa nachádza ďaleko, za horami, za dolami.
.tofu, zmrzlina, galetky
Vraj pochádza až spod Himalájí. Odtiaľ, zo severnej Indie, sa potom táto nenápadná rastlinka príbuzná šťaveľu či rebarbore rozšírila naozaj do celého sveta. A to všetkými smermi. V Japonsku sa napríklad okolo pohánky vyvinula celá jedna odnož tradičnej kuchyne. Vedia z nej nielen vyrábať špeciálne tofu, pripravovať čaj, nehovoriac o klasických soba rezancoch v špeciálnom vývare. Oni z nej dokonca robia aj zmrzlinu! S pohánkou sa naozaj vyhrali, ako to je tam už zvykom. Najmä keď si uvedomíme, že vyrábajú z totálne nelepivej pohánkovej múky také disciplinovane rovnaké rezance. Na to môže mať nervy len zenom obrnený buddhista.
Na opačnom konci zemegule, v severnom Francúzsku, si zasa nevedia bez pohánkovej múky vôbec predstaviť miestnu vyhlásenú delikatesu. Nádherne nadýchané pohánkovohnedé palacinky, plnené všeličím od výmyslu sveta. Galetky skrátka bez pohánky nie sú ničím. To vám odprisahá každý poriadny Bretónec.
Podobne je to v Rusku s blinami. Pohánka sa totiž v kysnutom ceste správa úplne inak ako pšenica, keďže neobsahuje lepok. Bliny sú potom nadýchané, majú charakteristickú, jemne orieškovú chuť a s kaviárom robia neuveriteľné veci. Pohánka je, skrátka, fasa baba do partie. Škoda, že ju na Slovensku nechávame často sedieť za pecou.
.autor je scenárista.
Ako na pohánku/
Pohánka je absolútnym požehnaním pre celiatikov a moderných vyznávačov paleodiét. Neobsahuje lepok, takže z nej môžeme pripravovať klasické veci, čo sme kedysi mali s múkou radi. Palacinky, šišky, halušky, čokoľvek. Problém však je, že pohánka sa správa práve vďaka tomu, že nemá lepok, trošku inak ako bežná múka. Skoro vôbec nelepí a tým pádom nespája dobre to, čo by mala. Nejeden paleovyznávač skončil s rozvarenými a rozpadnutými pohánkovými haluškami. Poistíme sa teda vždy nejakým tým vajíčkom navyše, aby všetko krásne spolu lepilo. Pohánka je však najzdravšia ako obyčajná príloha namiesto zemiakov či ryže. A dokonca aj jej príprava je megarýchla. Stačí jeden pohár pohánky preprať v studenej vode, potom ju dať do hrnca spolu s jeden a pol pohárom vody, posoliť a priviesť k varu. Variť ju treba tak približne päť minút, potom odstaviť a nechať prikrytú asi pätnásť minút, aby naťahala do seba vodu. Potom už len trošku pokvapkať kvalitným olejom, dochutiť podľa seba a podávať.
.tatarka verzus JRD
Pohánka, ktorú na východnom Slovensku ešte dnes niekde dokonca volajú tatárka, sa tu okamžite ujala. Na rozdiel od ostatných obilnín totiž mala zvláštnu orieškovú chuť. Navyše sa celkom dobre pestovala. Až kým, samozrejme, neprišli päťdesiate roky, družstvá, združená výroba a podobné vynálezy pokrokom posmeleného roľníckeho ľudu. Tie tradíciu pestovania pohánky na Slovensku úplne potlačili. A tak z našich receptov vypadla jedna z dôležitých a chuťovo určujúcich zložiek.
.grečka verzus VOSR a perestrojka
Zvláštne je, že v Rusku a neskôr v bývalom Sovietskom zväze sa pohánka stala, naopak, absolútnou jednotkou medzi základnými potravinami. Poľahky dokonca prekoná aj pšenicu. Dodnes sa práve cenou pohánky určuje, ako dobre sa ľudia v Rusku majú. Niektorí odborníci, čo sa zaoberajú históriou, a tak trochu fušujú aj do jedla, tvrdia, že existuje korelácia medzi cenou pohánky a prevratmi v Rusku. Vraj obyvateľom širokej Rusi nič nepohne. Všetko vydrží, nechá si skákať aj po hlave, no keď mu raz niekto siahne na jeho pohánku – tak sa dejú veci.
A to teda nie len také nejaké veci, ale, ako to už v Rusku býva, veľké veci. Napríklad Veľká októbrová revolúcia. Alebo perestrojka v osemdesiatych rokoch. Len pre zaujímavosť, v súčasnosti vraj cena pohánky opäť rastie. Jej cena sa zvýšila už o pekných 30 percent. Uvidíme, čo z toho vzíde tentoraz.
V každom prípade v krajinách, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu, ju volajú rovnako –grečka. A tiež ju nazvali podľa tých, ktorí im ju doniesli. Tentoraz to boli v siedmom storočí učenci z Byzancie, teda Gréci. Tí však k pohánke tiež len prišli, pretože jej pôvod sa nachádza ďaleko, za horami, za dolami.
.tofu, zmrzlina, galetky
Vraj pochádza až spod Himalájí. Odtiaľ, zo severnej Indie, sa potom táto nenápadná rastlinka príbuzná šťaveľu či rebarbore rozšírila naozaj do celého sveta. A to všetkými smermi. V Japonsku sa napríklad okolo pohánky vyvinula celá jedna odnož tradičnej kuchyne. Vedia z nej nielen vyrábať špeciálne tofu, pripravovať čaj, nehovoriac o klasických soba rezancoch v špeciálnom vývare. Oni z nej dokonca robia aj zmrzlinu! S pohánkou sa naozaj vyhrali, ako to je tam už zvykom. Najmä keď si uvedomíme, že vyrábajú z totálne nelepivej pohánkovej múky také disciplinovane rovnaké rezance. Na to môže mať nervy len zenom obrnený buddhista.
Na opačnom konci zemegule, v severnom Francúzsku, si zasa nevedia bez pohánkovej múky vôbec predstaviť miestnu vyhlásenú delikatesu. Nádherne nadýchané pohánkovohnedé palacinky, plnené všeličím od výmyslu sveta. Galetky skrátka bez pohánky nie sú ničím. To vám odprisahá každý poriadny Bretónec.
Podobne je to v Rusku s blinami. Pohánka sa totiž v kysnutom ceste správa úplne inak ako pšenica, keďže neobsahuje lepok. Bliny sú potom nadýchané, majú charakteristickú, jemne orieškovú chuť a s kaviárom robia neuveriteľné veci. Pohánka je, skrátka, fasa baba do partie. Škoda, že ju na Slovensku nechávame často sedieť za pecou.
.autor je scenárista.
Ako na pohánku/
Pohánka je absolútnym požehnaním pre celiatikov a moderných vyznávačov paleodiét. Neobsahuje lepok, takže z nej môžeme pripravovať klasické veci, čo sme kedysi mali s múkou radi. Palacinky, šišky, halušky, čokoľvek. Problém však je, že pohánka sa správa práve vďaka tomu, že nemá lepok, trošku inak ako bežná múka. Skoro vôbec nelepí a tým pádom nespája dobre to, čo by mala. Nejeden paleovyznávač skončil s rozvarenými a rozpadnutými pohánkovými haluškami. Poistíme sa teda vždy nejakým tým vajíčkom navyše, aby všetko krásne spolu lepilo. Pohánka je však najzdravšia ako obyčajná príloha namiesto zemiakov či ryže. A dokonca aj jej príprava je megarýchla. Stačí jeden pohár pohánky preprať v studenej vode, potom ju dať do hrnca spolu s jeden a pol pohárom vody, posoliť a priviesť k varu. Variť ju treba tak približne päť minút, potom odstaviť a nechať prikrytú asi pätnásť minút, aby naťahala do seba vodu. Potom už len trošku pokvapkať kvalitným olejom, dochutiť podľa seba a podávať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.