Keď vypukne kríza – ako Žilina či predtým Piešťany – marketingový štáb a intuícia predsedu vlády okamžite sýtia verejnosť zástupnými témami, ktorými odkláňajú (občas za asistencie opozície) pozornosť od svojich evidentných zlyhaní. Jedna štúdiová kreácia s teatrálnym podávaním ruky (ktorú Figeľ prijal) tak stačila, aby virtuálny „zákaz zisku“, ktorý Fico ad hoc vyťahuje, mediálne konkuroval či dokonca potlačil politickú haváriu v Žiline s absolútnou zodpovednosťou ministra Čisláka. To je nesporné.
Odhliadnuc od toho, že žilinský riaditeľ Volák bol zrelý na odvolanie už roky (pozri kauza ozdravného plánu za 10-tisíc, ktorý napísal kotolník), lekári sa predsa už dlhodobo sťažovali na havarijný stav lôžok či hygienických podmienok na oddelení, čo potvrdzovali aj kontroly žilinskej filiálky Úradu verejného zdravotníctva. Toto je presne situácia štátnej nemocnice, v ktorej mal minister riešiť vzburu lekárov a sestier hneď pri prvom prejave nespokojnosti, keďže má personálnu kompetenciu k riaditeľovi. Čislák konal presne naopak – čoraz dramatickejšiu krízu v Žiline manifestačne ignoroval. A „nenaštartovala“ ho ani intervencia samotného prezidenta, ktorý si ho pred tromi týždňami pozval do paláca, aby mu osobne tlmočil znepokojenie nad situáciou. Existuje modelovejšia situácia na priamu zodpovednosť ministra, ako je jeho nečinnosť ešte aj po žiadostiach o zásah nemocničného personálu, ktorý sa v zúfalstve uchýlil k hromadnými výpovediam?
Azda posledný, kto si to nemyslí, je predseda vlády. Paradoxne práve ten, ktorý musel pre normalizovanie situácie v Žiline osobne vyzvať Čisláka na odvolanie riaditeľa. V prvom momente sa pritom zdalo, že medializácia jeho výzvy je tentoraz viac ako premiérske pí ár a že teda bude predzvesťou, že minister stratil Ficovu priazeň. Očakávania, ktoré vzbudil, však Fico vzápätí uzemnil slovami, že „post ministra zdravotníctva nie je za odmenu, ale za trest, a zatiaľ ho všetci podporujeme“. Pekný trest, len čo je pravda.
Verejne deklarovaná podpora Čisláka sa nedá interpretovať inak, než tak, že politickú zodpovednosť za dianie v rezorte týmto prebral na seba premiér osobne. Vyjadril ministrovi dôveru, volanie po jeho odvolaní odmietol. Preto ak sa bude odteraz stav v Žiline (ale aj inde) vyhrocovať a riešenie sa nenájde, pôjde už jednoznačne o priame zlyhanie predsedu vlády.
Za týchto okolností by mu už nemali pomôcť ani komunikačné triky, keď napríklad šiestykrát vyzve Figeľa na „zákaz zisku“. A hádam už ani ideologické odpútavky typu „považoval som za hrubú chybu, že sa do slovenského zdravotníctva pustila slobodná ruka trhu“. Devastuje štátny špitál v Žiline slobodná ruka trhu, alebo politické nominácie Smeru?
Odhliadnuc od toho, že žilinský riaditeľ Volák bol zrelý na odvolanie už roky (pozri kauza ozdravného plánu za 10-tisíc, ktorý napísal kotolník), lekári sa predsa už dlhodobo sťažovali na havarijný stav lôžok či hygienických podmienok na oddelení, čo potvrdzovali aj kontroly žilinskej filiálky Úradu verejného zdravotníctva. Toto je presne situácia štátnej nemocnice, v ktorej mal minister riešiť vzburu lekárov a sestier hneď pri prvom prejave nespokojnosti, keďže má personálnu kompetenciu k riaditeľovi. Čislák konal presne naopak – čoraz dramatickejšiu krízu v Žiline manifestačne ignoroval. A „nenaštartovala“ ho ani intervencia samotného prezidenta, ktorý si ho pred tromi týždňami pozval do paláca, aby mu osobne tlmočil znepokojenie nad situáciou. Existuje modelovejšia situácia na priamu zodpovednosť ministra, ako je jeho nečinnosť ešte aj po žiadostiach o zásah nemocničného personálu, ktorý sa v zúfalstve uchýlil k hromadnými výpovediam?
Azda posledný, kto si to nemyslí, je predseda vlády. Paradoxne práve ten, ktorý musel pre normalizovanie situácie v Žiline osobne vyzvať Čisláka na odvolanie riaditeľa. V prvom momente sa pritom zdalo, že medializácia jeho výzvy je tentoraz viac ako premiérske pí ár a že teda bude predzvesťou, že minister stratil Ficovu priazeň. Očakávania, ktoré vzbudil, však Fico vzápätí uzemnil slovami, že „post ministra zdravotníctva nie je za odmenu, ale za trest, a zatiaľ ho všetci podporujeme“. Pekný trest, len čo je pravda.
Verejne deklarovaná podpora Čisláka sa nedá interpretovať inak, než tak, že politickú zodpovednosť za dianie v rezorte týmto prebral na seba premiér osobne. Vyjadril ministrovi dôveru, volanie po jeho odvolaní odmietol. Preto ak sa bude odteraz stav v Žiline (ale aj inde) vyhrocovať a riešenie sa nenájde, pôjde už jednoznačne o priame zlyhanie predsedu vlády.
Za týchto okolností by mu už nemali pomôcť ani komunikačné triky, keď napríklad šiestykrát vyzve Figeľa na „zákaz zisku“. A hádam už ani ideologické odpútavky typu „považoval som za hrubú chybu, že sa do slovenského zdravotníctva pustila slobodná ruka trhu“. Devastuje štátny špitál v Žiline slobodná ruka trhu, alebo politické nominácie Smeru?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.