Tie časy sú už dávno preč. Síce sme sa nedokázali úplne zbaviť vtedajšieho štýlu politiky, ale zbavili sme sa aspoň slovenskej koruny. Zaviedli sme euro, druhú najsilnejšiu svetovú menu. Domáci politickí alfasamci stratili na našu menu dosah. Peniaze v našich vreckách sa dostali pod vplyv neskorumpovaných západných politikov, pričom ich produkciu riadia múdri a rozvážni technokrati vo Frankfurte. Niekde sa však stala chyba. Za posledný polrok padlo euro voči doláru o 19 percent. Tu už nikto nič negarantuje? Makroekonomickí mastičkári spustili nákup dlhopisov krajín eurozóny za vymyslené peniaze. Je to podľa nich lepší krok, ako si sedieť na rukách.
Tentoraz mi Forex bezprácne viac majonézovej dobroty nepriniesol. Som na strane porazených. Moje oslabené eurové úspory som dokonca niekoľko mesiacov míňal v neeurovom zahraničí. Je to síce ťažké, ale skúsme na chvíľu zabudnúť na to, že sme za posledný polrok stratili tretinu kúpnej sily našich peňažných úspor na svetových trhoch. Vžime sa do kože podnikateľov, pôsobiacich v medzinárodnom prostredí. Tí sa môžu z takýchto maniodepresívnych pohybov základnej mernej jednotky výmennej hodnoty aj zblázniť. V komplexnej modernej ekonomike plnej dlhodobých kontraktov a cenových rigidít vytvárajú veľké menové pohyby obrovské nálady a množstvo podnikateľských chýb. Znížila sa informačná hodnota účtovníctva, mnohým zmizli marže, treba hľadať nových dodávateľov, niektorí môžu rovno zavrieť. Samozrejme, opäť sú aj víťazi. Nie preto, že lepšie slúžia zákazníkom, ale preto, že náhodou pôsobia v prostredí so štátnou menou, ktorá sa pohla ich smerom. Napríklad exportéri môžu vďaka menovým manipuláciám na chvíľu vykorisťovať nič netušiacich zamestnancov. Teda minimálne dovtedy, kým trochu pomalší pracujúci ľud nepochopí, že dotuje zisky zamestnávateľa tým, že za rovnakú robotu berie menej peňazí. Za plat si na pumpe kúpia o pätinu menej benzínu, zobudia sa a znehodnotenie sa budú snažiť kompenzovať prerokovaním pracovných zmlúv.
Toto sú náklady nezmyselného menového nacionalizmu. Umelé chlieviky naťahané podľa hraníc nútia ľudí používať rozličné zlé peniaze produkované jednotlivými štátmi. Vďaka štátnym peniazom automobilka v Japonsku súťaží s automobilkou na Slovensku aj cez Frankfurt. Dá sa aj inak. Kedysi boli všetci v jednej menovej únii, kde národná mena bola iba vyjadrením množstva ozajstných celosvetových peňazí – zlata a striebra. Nehovorím, že sa tam máme vrátiť. Na uľahčenie problémov spojených s topiacimi sa kurzami úplne postačí opätovne umožniť voľnú produkciu peňazí súkromnému sektoru a slobodu výberu meny pre ľudí. Súťaž tie najlepšie peniaze vyberie aj bez múdrych rád expertov. Aby sa podnikatelia opäť mohli sústrediť viac na svoje podnikanie a menej sledovať a predpovedať nálady všemocných v centrálnych bankách.
Tentoraz mi Forex bezprácne viac majonézovej dobroty nepriniesol. Som na strane porazených. Moje oslabené eurové úspory som dokonca niekoľko mesiacov míňal v neeurovom zahraničí. Je to síce ťažké, ale skúsme na chvíľu zabudnúť na to, že sme za posledný polrok stratili tretinu kúpnej sily našich peňažných úspor na svetových trhoch. Vžime sa do kože podnikateľov, pôsobiacich v medzinárodnom prostredí. Tí sa môžu z takýchto maniodepresívnych pohybov základnej mernej jednotky výmennej hodnoty aj zblázniť. V komplexnej modernej ekonomike plnej dlhodobých kontraktov a cenových rigidít vytvárajú veľké menové pohyby obrovské nálady a množstvo podnikateľských chýb. Znížila sa informačná hodnota účtovníctva, mnohým zmizli marže, treba hľadať nových dodávateľov, niektorí môžu rovno zavrieť. Samozrejme, opäť sú aj víťazi. Nie preto, že lepšie slúžia zákazníkom, ale preto, že náhodou pôsobia v prostredí so štátnou menou, ktorá sa pohla ich smerom. Napríklad exportéri môžu vďaka menovým manipuláciám na chvíľu vykorisťovať nič netušiacich zamestnancov. Teda minimálne dovtedy, kým trochu pomalší pracujúci ľud nepochopí, že dotuje zisky zamestnávateľa tým, že za rovnakú robotu berie menej peňazí. Za plat si na pumpe kúpia o pätinu menej benzínu, zobudia sa a znehodnotenie sa budú snažiť kompenzovať prerokovaním pracovných zmlúv.
Toto sú náklady nezmyselného menového nacionalizmu. Umelé chlieviky naťahané podľa hraníc nútia ľudí používať rozličné zlé peniaze produkované jednotlivými štátmi. Vďaka štátnym peniazom automobilka v Japonsku súťaží s automobilkou na Slovensku aj cez Frankfurt. Dá sa aj inak. Kedysi boli všetci v jednej menovej únii, kde národná mena bola iba vyjadrením množstva ozajstných celosvetových peňazí – zlata a striebra. Nehovorím, že sa tam máme vrátiť. Na uľahčenie problémov spojených s topiacimi sa kurzami úplne postačí opätovne umožniť voľnú produkciu peňazí súkromnému sektoru a slobodu výberu meny pre ľudí. Súťaž tie najlepšie peniaze vyberie aj bez múdrych rád expertov. Aby sa podnikatelia opäť mohli sústrediť viac na svoje podnikanie a menej sledovať a predpovedať nálady všemocných v centrálnych bankách.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.