Slovo Brata Filipa

Lenže tá spoveď je len vrchol ľadovca, ktorý sa volá pokánie. Teda nikto nemusí byť v ofsajde, ani tí, čo nepoznajú význam spovede v kresťanskom zmysle. V pokání totiž ide o metanoiu, o zmenu zmýšľania, o návrat na zmysluplnú cestu, z ktorej som zišiel s vidinou lacnej skratky.
Potrebuje to milosrdný čas, kým nepochopíme, že doterajší spôsob imitácie života nie je nič  a nijako sa to nevolá, vedie to k vyprázdneniu, odcudzeniu, suchote, smútku, depresiám a napokon k neexistencii...
Čo iné môže čakať človek, ktorý chodí k druhému len vyžierať chladničku, ale ju nedopĺňa, teda ktorý druhému svojou láskou nedopĺňa dušu?! Je to ako chudákovi zobrať palicu.
Keď mu skrze pokánie spadnú  z očí klapky, to je zmŕtvychvstanie, znovuzrodenie, metanoia, vzkriesenie, zázrak!
„Keď divoch prestane veriť v svojho dreveného boha, neznamená to, že Boh neexistuje, ale iba to, že nie je z dreva,“ povedal Tolstoj a napísal silný román Vzkriesenie.
Minulý mesiac som spoznal Gusta, ťažkého alkoholika, ktorý takmer 40 rokov abstinuje. Vravím mu: „Dole klobúk pred tvojou pevnou vôľou.“ On mi vraví: „To nie je pevná vôľa, to je dobrá vôľa, pevná bude až vtedy, keď zomriem ako abstinent.“
Nuž, a o zápase môjho svedomia Ty, Ježiš, dávno vieš, ďakujem, že ho vedieš k vzkrieseniu....