.spoločne s vedúcim vojenského obvodu Lešť Štefanom Pomotym sa prechádzame na džípe stepnou krajinou, ktorá pôsobí ľudoprázdnym dojmom. Aj dnes je tu vojenské cvičenie, no v čase obedovej prestávky sa bojové operácie na hodinu zastavia a môžeme vstúpiť. Vidíme brezové háje, na horizonte „strašia“ vyradené tanky a obrnené transportéry, ktoré slúžia počas vojenských cvičení ako terče.
Armáda toto územie medzi Zvolenom a Veľkým Krtíšom s rozlohou 545 štvorcových kilometrov zabrala v júli 1950. Dnes tu pracuje tristo zamestnancov ministerstva obrany, ale aj civilov. Na juhu je nadmorská výška 350 metrov, na severe vyše 800. Polovicu rozlohy tvoria výcvikové zariadenia armády, druhú tvoria lesné a iné pozemky v správe Vojenských lesov a majetkov. Dve obce, Turie Pole a Lešť, vznikom vojenského obvodu zanikli, domy aj cintoríny zarástli burinou a stromami. Ich obyvatelia sa každoročne stretávajú a spomínajú. Po vysťahovaní a majetkovom vyrovnaní sa rozpŕchli po celom bývalom Československu, ale väčšina z nich ostala žiť v blízkej obci Pliešovce.
„Keď v roku 1918 prebiehali boje o stanovenie hraníc 1. ČSR, tak francúzski generáli vytypovali toto územie ako vhodné na výcvik vojsk,“ vysvetľuje Pomoty. „V roku 1937 sa začalo vážne uvažovať o tom, že tu vznikne výcvikový priestor a vlastníci nehnuteľností a pozemkov budú vyplatení tak, aby sa územie stalo majetkom štátu. No potom prišla vojna a proces vyvlastnenia sa zastavil. Obnovil sa až päť rokov po vojne.“
Ideme ďalej. Po pravej strane vidíme pomník rumunskej armáde, ktorá toto územie oslobodzovala: front tu stál takmer mesiac a padlo vyše dvetisíc rumunských vojakov, ktorí sú tu pochovaní. Z diaľky vidíme panelákové sídlisko Družba. Ako sa blížime, čoraz zreteľnejšie vidno, že domy sú prázdne. Byty nemajú okná, niektoré sú vyhorené. Na prvý pohľad pripomínajú košické sídlisko Luník 9. Na prízemí jednej z bytoviek bol evidentne obchod, z ktorého ostal zachovaný iba názov Kazačok nad vchodom. „Po roku 1968 to bolo plne vybavené sídlisko, na ktorom bývalo 280 sovietskych vojakov s rodinami. Mali tu aj divadlo, obchody a prvý stupeň školy, dokonca kinosálu pre 800 divákov. Odkedy odtiaľto Sovieti po roku 1989 odišli, je sídlisko prázdne. Dnes slúži pre našu armádu ako výcvikový trenažér bojov v osade,“ dodáva Pomoty.
.vo Veľkej Zábave
Pomoty bol kedysi prednosta Vojenského obvodu Lešť, dnes sa jeho funkcia nazýva vedúci. Je čosi ako starosta obce. Na rozdiel od „klasického“ starostu nie je volený, ale menovaný ministrom obrany. Jeho úrad má v agende úlohy, ktoré plní obec, napríklad vedie matriku a zabezpečuje voľby. Vojenský obvod Lešť, v ktorého troch okrajových častiach trvalo alebo prechodne býva 92 obyvateľov, má jednu veľkú nevýhodu. Nie je príjemcom podielových daní ani nevyberá miestne dane a poplatky, okrem poplatku za psa. Teraz od apríla v okrajovej časti obvodu, ktorá sa nazýva Veľká Zábava, nastane pre 65 tamojších občanov veľká zmena. Sídlisko po troch rokoch, počas ktorých ho spravovalo ministerstvo obrany, prejde pod kataster obce Pliešovce. Najvýznamnejším dopadom bude pre tu žijúcich občanov možnosť odkúpiť si konečne byty do osobného vlastníctva. Kým bolo sídlisko súčasťou vojenského obvodu, to nešlo. O byty sa nikto poriadne nestaral a chátrali.
„Päťdesiat rokov, od postavenia bytoviek v roku 1961, to boli obyvatelia našej obce. V roku 2008 žalovalo ministerstvo obrany našu obec o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Po súdnych ťahaniciach napokon okresný súd vydal a krajský súd potvrdil rozsudok, podľa ktorého je Veľká Zábava vlastníctvo štátu v správe rezortu obrany. Ale nedávno vláda schválila nariadenie, že bytovky sa opäť vrátia pod našu správu. Tamojších ľudí sme pritom vždy brali ako svojich. Teraz sa k nám konečne vrátia,“ uvádza starosta Pliešoviec Štefan Sýkora.
Armáda cvičí desať kilometrov od obce a osem kilometrov od Veľkej Zábavy. „Pri súčinnostných cvičeniach sa používa aj ostrá munícia a streľbu je počuť. Niektorí tu bývajú celý život a na hluk spôsobený armádou si museli zvyknúť. Aj ja som vyrastal vo vojenskom obvode. Máme plán výcviku na každý mesiac, s ktorým obyvateľov vojenského obvodu oboznamujeme. Môžu sa pohybovať iba v lokalitách, v ktorých nie je ohrozené ich zdravie a bezpečnosť, “ pokračuje Pomoty.
Veľká Zábava vznikla pôvodne pre vojakov z povolania aj civilov, ktorí pracovali vo výcvikových zariadeniach. V osemdesiatych rokoch sa tu ešte choval hovädzí dobytok, obrábali sa polia. Svoju zlatú éru má sídlisko dávno za sebou. Jedným z dvoch bývalých vojakov, ktorí tu dnes žijú, je bývalý náčelník štábu v Lešti, dnes dôchodca Michal Červeňák. S manželkou platia za trojizbový byt 250 eur mesačne. Bývanie im predražuje elektrické kúrenie, kotolňu na tuhé palivo tu v sedemdesiatych rokoch zlikvidovali.
„Bývam tu od roku 1972. Kedysi tu bola škola, pošta, obchod s potravinami a dokonca aj reštaurácia. Jazdili sem armádni funkcionári až z Prahy a závideli nám zdravé bývanie v prírode,“ spomína Červeňák. „Dnes tu nie je nič, sídlisko chátra. Zodpovednosť za tento stav si prehadzujú armáda s obcou.“ Na neďalekom Oremovom laze a v Riečkach bývali po roku 1968 špeciálne jednotky sovietskej armády, vyše 500 rodín. Červeňák s nostalgiou spomína, že kedysi tu bol pestrý život. Nebolo dňa, keď by sa na Lešti necvičilo. Po roku 1989 sem chodia cvičiť aj jednotky NATO, boli tu aj vojaci z Pakistanu, z Afganistanu, z Bangladéša či zo Spojených arabských emirátov.
.armáda sa o nás stará
S Pomotym pokračujeme ďalej, smerujeme do inej okrajovej časti vojenského obvodu, nazýva sa Vidov vrch. Po pravej strane vozovky, ktorá tvorí jeho hranicu, platí zákaz vstupu, naľavo je voľne prístupné katastrálne územie Pliešoviec. Kde-tu sa popri ceste objavujú výstražné žlté tabule s upozornením, že ide o vojenské územie so zákazom vstupu. Autá tu nesmú z cesty nikam odbočiť. Ak tu objaví vojenská polícia „narušiteľa“, hrozí mu pokuta od piatich eur do tisíc eur. Pomoty si nespomína ani na jeden prípad udelenia najvyššej pokuty. Vidíme aj sklad drevnej hmoty, armáda tu ťaží a predáva drevo.
Prichádzame na sídlisko Vidov vrch. Na rozdiel od Veľkej Zábavy tu nie sú obsadené všetky byty, sídlisko má iba 27 obyvateľov. Najdlhšie, od roku 1979, tu býva dôchodcovský pár Bombalovcov. Privítajú nás iba medzi dverami, nechcú sa veľmi rozprávať. V ich byte bola kedysi škôlka. Zlaté časy sídliska boli podľa nich do roku 1989, keď tu bolo veľa detí. O niečo zhovorčivejšia je bývalá účtovníčka Vojenských lesov a majetkov Mária Daubnerová. Stretávame ju na záhradke vedľa bytovky, v ktorej býva. „Mne sa tu žije dobre. Vojenské manévre a cvičenia mi neprekážajú. Armáda sa o nás stará, nedávno nám postavili nové garáže. Potraviny chodíme nakupovať do štyri kilometre vzdialeného obchodu v obci Senohrad. Mám tu s priateľom dvojizbový byt, za ktorý platíme nájomné 165 eur. Chcem tu dožiť do 102 rokov, chýba mi ešte 40,“ smeje sa Daubnerová.
Pokračujeme do tretej obývanej časti vojenského obvodu Lešť, nazýva sa Kamenný vrch. Hranica obvodu meria 72 kilometrov, je dlhá takmer ako hranica Slovenska s Ukrajinou. Armáda nemá zdroje na to, aby vojenský priestor oplotila. Prechádzame okolo tankodrómu, na ktorom sa cvičia vodiči. Pri obci Dačov Lom vidíme lyžiarsky vlek, ale aj hotel pre psov. Po pár kilometroch nám vojak otvára závoru.
.mesto duchov
Vchádzame do vojenského výcvikového priestoru, v ktorom je rýchlosť znížená na 60 kilometrov za hodinu. Ktovie, či to tu niekto aj meria. Pred sídliskom Kamenný vrch vybudovali Vojenské lesy a majetky gigantickú drevenú vstupnú bránu na diaľkové ovládanie. Dnes je nefunkčné a brána je stále otvorená. Pomoty poznamená, že obvod Lešť má 6 800 hektárov lesov, v ktorých žije viac zveri ako v iných lesoch, vrátane vlkov a medveďov. Poľovnú činnosť zabezpečujú Vojenské lesy a majetky. „Aj lesná zver si zvykla na hluk spôsobený armádou,“ tvrdí Pomoty. Pochybujem o tom.
Kedysi tu bola materská škôlka aj pojazdná predajňa potravín. Vzadu bola sýpka a hospodárske budovy a v nich hovädzí dobytok. Bola tu aj rastlinná výroba. Deväťdesiat bytových jednotiek bolo naplno obsadených: dnes tu ostala iba diviačia zvernica a žijú tu iba traja ľudia. Kamenný vrch slúži iba ako apartmánová ubytovňa s kapacitou 50 lôžok pre poľovných hostí. O ich ubytovanie a stravu sa stará Jaroslava Periešková, ktorá tu býva od roku 1978 s bratom a s mamou. Pôvodne robila dojičku a lesnú robotníčku.
„Rodičia sem prišli za prácou z Trenčína, dostali aj náborový príspevok a každý mesiac poberali k výplate príspevok na bývanie, ktorý kompenzoval sťažené podmienky. Dnes tu nemáme nič, ani lekára. Autobus sem už nejazdí. Mama je chorá, a preto uvažujeme, že sa odsťahujeme. Nežije sa nám tu inak zle, byt nám Vojenské lesy zrekonštruovali. Chcela by som ho odkúpiť, no nie je to možné,“ uvádza pri káve Jaroslava Periešková. „Zažili sme tu po roku 1968 aj Rusov, dnešné vojenské cvičenia sú nič oproti ich ére. No hluk zo streľby mi už neprekáža. V tunajších troch bytovkách bývali kedysi ruskí vojaci s rodinami. Veľmi dobre sme vychádzali, navštevovali sme sa.“
Kamenný vrch dnes pôsobí ako mesto duchov. Jaroslava Periešková jazdí autom na veľký nákup iba dvakrát za mesiac. Chlieb si rozkrojí na menšie časti a zamrazuje ho. Na život v susedstve s armádou si už zvykla, no jedným dychom dodá, že zlaté časy má aj toto sídlisko už dávno za sebou. Je to očividné už na prvý pohľad.
Armáda toto územie medzi Zvolenom a Veľkým Krtíšom s rozlohou 545 štvorcových kilometrov zabrala v júli 1950. Dnes tu pracuje tristo zamestnancov ministerstva obrany, ale aj civilov. Na juhu je nadmorská výška 350 metrov, na severe vyše 800. Polovicu rozlohy tvoria výcvikové zariadenia armády, druhú tvoria lesné a iné pozemky v správe Vojenských lesov a majetkov. Dve obce, Turie Pole a Lešť, vznikom vojenského obvodu zanikli, domy aj cintoríny zarástli burinou a stromami. Ich obyvatelia sa každoročne stretávajú a spomínajú. Po vysťahovaní a majetkovom vyrovnaní sa rozpŕchli po celom bývalom Československu, ale väčšina z nich ostala žiť v blízkej obci Pliešovce.
„Keď v roku 1918 prebiehali boje o stanovenie hraníc 1. ČSR, tak francúzski generáli vytypovali toto územie ako vhodné na výcvik vojsk,“ vysvetľuje Pomoty. „V roku 1937 sa začalo vážne uvažovať o tom, že tu vznikne výcvikový priestor a vlastníci nehnuteľností a pozemkov budú vyplatení tak, aby sa územie stalo majetkom štátu. No potom prišla vojna a proces vyvlastnenia sa zastavil. Obnovil sa až päť rokov po vojne.“
Ideme ďalej. Po pravej strane vidíme pomník rumunskej armáde, ktorá toto územie oslobodzovala: front tu stál takmer mesiac a padlo vyše dvetisíc rumunských vojakov, ktorí sú tu pochovaní. Z diaľky vidíme panelákové sídlisko Družba. Ako sa blížime, čoraz zreteľnejšie vidno, že domy sú prázdne. Byty nemajú okná, niektoré sú vyhorené. Na prvý pohľad pripomínajú košické sídlisko Luník 9. Na prízemí jednej z bytoviek bol evidentne obchod, z ktorého ostal zachovaný iba názov Kazačok nad vchodom. „Po roku 1968 to bolo plne vybavené sídlisko, na ktorom bývalo 280 sovietskych vojakov s rodinami. Mali tu aj divadlo, obchody a prvý stupeň školy, dokonca kinosálu pre 800 divákov. Odkedy odtiaľto Sovieti po roku 1989 odišli, je sídlisko prázdne. Dnes slúži pre našu armádu ako výcvikový trenažér bojov v osade,“ dodáva Pomoty.
.vo Veľkej Zábave
Pomoty bol kedysi prednosta Vojenského obvodu Lešť, dnes sa jeho funkcia nazýva vedúci. Je čosi ako starosta obce. Na rozdiel od „klasického“ starostu nie je volený, ale menovaný ministrom obrany. Jeho úrad má v agende úlohy, ktoré plní obec, napríklad vedie matriku a zabezpečuje voľby. Vojenský obvod Lešť, v ktorého troch okrajových častiach trvalo alebo prechodne býva 92 obyvateľov, má jednu veľkú nevýhodu. Nie je príjemcom podielových daní ani nevyberá miestne dane a poplatky, okrem poplatku za psa. Teraz od apríla v okrajovej časti obvodu, ktorá sa nazýva Veľká Zábava, nastane pre 65 tamojších občanov veľká zmena. Sídlisko po troch rokoch, počas ktorých ho spravovalo ministerstvo obrany, prejde pod kataster obce Pliešovce. Najvýznamnejším dopadom bude pre tu žijúcich občanov možnosť odkúpiť si konečne byty do osobného vlastníctva. Kým bolo sídlisko súčasťou vojenského obvodu, to nešlo. O byty sa nikto poriadne nestaral a chátrali.
„Päťdesiat rokov, od postavenia bytoviek v roku 1961, to boli obyvatelia našej obce. V roku 2008 žalovalo ministerstvo obrany našu obec o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Po súdnych ťahaniciach napokon okresný súd vydal a krajský súd potvrdil rozsudok, podľa ktorého je Veľká Zábava vlastníctvo štátu v správe rezortu obrany. Ale nedávno vláda schválila nariadenie, že bytovky sa opäť vrátia pod našu správu. Tamojších ľudí sme pritom vždy brali ako svojich. Teraz sa k nám konečne vrátia,“ uvádza starosta Pliešoviec Štefan Sýkora.
Armáda cvičí desať kilometrov od obce a osem kilometrov od Veľkej Zábavy. „Pri súčinnostných cvičeniach sa používa aj ostrá munícia a streľbu je počuť. Niektorí tu bývajú celý život a na hluk spôsobený armádou si museli zvyknúť. Aj ja som vyrastal vo vojenskom obvode. Máme plán výcviku na každý mesiac, s ktorým obyvateľov vojenského obvodu oboznamujeme. Môžu sa pohybovať iba v lokalitách, v ktorých nie je ohrozené ich zdravie a bezpečnosť, “ pokračuje Pomoty.
Veľká Zábava vznikla pôvodne pre vojakov z povolania aj civilov, ktorí pracovali vo výcvikových zariadeniach. V osemdesiatych rokoch sa tu ešte choval hovädzí dobytok, obrábali sa polia. Svoju zlatú éru má sídlisko dávno za sebou. Jedným z dvoch bývalých vojakov, ktorí tu dnes žijú, je bývalý náčelník štábu v Lešti, dnes dôchodca Michal Červeňák. S manželkou platia za trojizbový byt 250 eur mesačne. Bývanie im predražuje elektrické kúrenie, kotolňu na tuhé palivo tu v sedemdesiatych rokoch zlikvidovali.
„Bývam tu od roku 1972. Kedysi tu bola škola, pošta, obchod s potravinami a dokonca aj reštaurácia. Jazdili sem armádni funkcionári až z Prahy a závideli nám zdravé bývanie v prírode,“ spomína Červeňák. „Dnes tu nie je nič, sídlisko chátra. Zodpovednosť za tento stav si prehadzujú armáda s obcou.“ Na neďalekom Oremovom laze a v Riečkach bývali po roku 1968 špeciálne jednotky sovietskej armády, vyše 500 rodín. Červeňák s nostalgiou spomína, že kedysi tu bol pestrý život. Nebolo dňa, keď by sa na Lešti necvičilo. Po roku 1989 sem chodia cvičiť aj jednotky NATO, boli tu aj vojaci z Pakistanu, z Afganistanu, z Bangladéša či zo Spojených arabských emirátov.
.armáda sa o nás stará
S Pomotym pokračujeme ďalej, smerujeme do inej okrajovej časti vojenského obvodu, nazýva sa Vidov vrch. Po pravej strane vozovky, ktorá tvorí jeho hranicu, platí zákaz vstupu, naľavo je voľne prístupné katastrálne územie Pliešoviec. Kde-tu sa popri ceste objavujú výstražné žlté tabule s upozornením, že ide o vojenské územie so zákazom vstupu. Autá tu nesmú z cesty nikam odbočiť. Ak tu objaví vojenská polícia „narušiteľa“, hrozí mu pokuta od piatich eur do tisíc eur. Pomoty si nespomína ani na jeden prípad udelenia najvyššej pokuty. Vidíme aj sklad drevnej hmoty, armáda tu ťaží a predáva drevo.
Prichádzame na sídlisko Vidov vrch. Na rozdiel od Veľkej Zábavy tu nie sú obsadené všetky byty, sídlisko má iba 27 obyvateľov. Najdlhšie, od roku 1979, tu býva dôchodcovský pár Bombalovcov. Privítajú nás iba medzi dverami, nechcú sa veľmi rozprávať. V ich byte bola kedysi škôlka. Zlaté časy sídliska boli podľa nich do roku 1989, keď tu bolo veľa detí. O niečo zhovorčivejšia je bývalá účtovníčka Vojenských lesov a majetkov Mária Daubnerová. Stretávame ju na záhradke vedľa bytovky, v ktorej býva. „Mne sa tu žije dobre. Vojenské manévre a cvičenia mi neprekážajú. Armáda sa o nás stará, nedávno nám postavili nové garáže. Potraviny chodíme nakupovať do štyri kilometre vzdialeného obchodu v obci Senohrad. Mám tu s priateľom dvojizbový byt, za ktorý platíme nájomné 165 eur. Chcem tu dožiť do 102 rokov, chýba mi ešte 40,“ smeje sa Daubnerová.
Pokračujeme do tretej obývanej časti vojenského obvodu Lešť, nazýva sa Kamenný vrch. Hranica obvodu meria 72 kilometrov, je dlhá takmer ako hranica Slovenska s Ukrajinou. Armáda nemá zdroje na to, aby vojenský priestor oplotila. Prechádzame okolo tankodrómu, na ktorom sa cvičia vodiči. Pri obci Dačov Lom vidíme lyžiarsky vlek, ale aj hotel pre psov. Po pár kilometroch nám vojak otvára závoru.
.mesto duchov
Vchádzame do vojenského výcvikového priestoru, v ktorom je rýchlosť znížená na 60 kilometrov za hodinu. Ktovie, či to tu niekto aj meria. Pred sídliskom Kamenný vrch vybudovali Vojenské lesy a majetky gigantickú drevenú vstupnú bránu na diaľkové ovládanie. Dnes je nefunkčné a brána je stále otvorená. Pomoty poznamená, že obvod Lešť má 6 800 hektárov lesov, v ktorých žije viac zveri ako v iných lesoch, vrátane vlkov a medveďov. Poľovnú činnosť zabezpečujú Vojenské lesy a majetky. „Aj lesná zver si zvykla na hluk spôsobený armádou,“ tvrdí Pomoty. Pochybujem o tom.
Kedysi tu bola materská škôlka aj pojazdná predajňa potravín. Vzadu bola sýpka a hospodárske budovy a v nich hovädzí dobytok. Bola tu aj rastlinná výroba. Deväťdesiat bytových jednotiek bolo naplno obsadených: dnes tu ostala iba diviačia zvernica a žijú tu iba traja ľudia. Kamenný vrch slúži iba ako apartmánová ubytovňa s kapacitou 50 lôžok pre poľovných hostí. O ich ubytovanie a stravu sa stará Jaroslava Periešková, ktorá tu býva od roku 1978 s bratom a s mamou. Pôvodne robila dojičku a lesnú robotníčku.
„Rodičia sem prišli za prácou z Trenčína, dostali aj náborový príspevok a každý mesiac poberali k výplate príspevok na bývanie, ktorý kompenzoval sťažené podmienky. Dnes tu nemáme nič, ani lekára. Autobus sem už nejazdí. Mama je chorá, a preto uvažujeme, že sa odsťahujeme. Nežije sa nám tu inak zle, byt nám Vojenské lesy zrekonštruovali. Chcela by som ho odkúpiť, no nie je to možné,“ uvádza pri káve Jaroslava Periešková. „Zažili sme tu po roku 1968 aj Rusov, dnešné vojenské cvičenia sú nič oproti ich ére. No hluk zo streľby mi už neprekáža. V tunajších troch bytovkách bývali kedysi ruskí vojaci s rodinami. Veľmi dobre sme vychádzali, navštevovali sme sa.“
Kamenný vrch dnes pôsobí ako mesto duchov. Jaroslava Periešková jazdí autom na veľký nákup iba dvakrát za mesiac. Chlieb si rozkrojí na menšie časti a zamrazuje ho. Na život v susedstve s armádou si už zvykla, no jedným dychom dodá, že zlaté časy má aj toto sídlisko už dávno za sebou. Je to očividné už na prvý pohľad.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.