Neprajník Kornel Frňúz by povedal, že by v budúcnosti mohla mať ideálnu postavu pre narábanie s obojručnou vikinskou sekerou. Ústa mala zmyselne pootvorené, spodnú peru ohrnutú, ale ešte stále to nebola gamba bambatá. Kým nemala vodičský preukaz, mala vymydleného dalmatína. Chlapi sa za ňou otáčali a my sopliaci sme sa tvárili, že ju nevnímame, no keď okolo nás prešla, naťahovali sme frňáky a vetrili sme ako strážne psiská. Raz som bol svedkom toho, že sa so svojím vymydleným dalmatínom vznášala ulicou. Vlasy jej viali vo vánku a oproti nej kráčali dvaja starší chalani. Lačne na ňu vyvaľovali okále. Zrejme sa jej páčili, pretože na nich zízala aj ona. Bol to výjav ako z lacného filmu o najbanálnejšej láske na prvý pohľad medzi troma osobami rozdielneho pohlavia. Túto medovú chvíľku narušila výtržnosť jej bodkovaného psíka. Azda od vzrušenia, napätia, či len tak, z roztopaše, si zmyslel, že aj on prispeje do mlyna zvírených emócií. Zasekol sa, drepol si a začal vykonávať veľkú psiu potrebu so všetkou vážnosťou a obradnosťou, ktorá je vlastná psiemu plemenu. Čaro okamihu nedovoľovalo aktérom ani na chvíľu sa zastaviť. Tak ona, múza básnikov, ťahala vzpierjúceho sa psíka, kým sme sa my, dovtedy neviditeľní krpci, škodoradostne prehýbali od smiechu a nápadníci diskrétne opúšťali zamorené územie. Potom mala auto so strechou a frajera z Talianska, neskôr auto bez strechy a frajera z Nemecka. Ktovie, čo robí dnes...
Milí priatelia, hlavnou postavou môže byť iba ten, kto nič nepredstiera. Opäť nás zahanbilo zviera.
Milí priatelia, hlavnou postavou môže byť iba ten, kto nič nepredstiera. Opäť nás zahanbilo zviera.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.