Americký Najvyšší súd uštedril tvrdú ranu pozitívnej diskriminácii.
Sudcovia tesnou väčšinou piatich ku štyrom rozhodli, že rasová príslušnosť už nebude považovaná za faktor pri umiestňovaní detí do škôl. Súd dal za pravdu viacerým belošským rodinám zo Seattlu a Louisville v Kentucky, ktoré sa sťažovali, že ich deťom sa upiera právo chodiť do školy podľa vlastného výberu.
Niektoré školy ich totiž odmietli prijať, lebo prekročili kvótu pre počet belošských študentov. Predseda Najvyššieho súdu John Roberts označil pre denník Washington Post niektoré programy pozitívnej diskriminácie za „neschopné prežiť v súčasných podmienkach.“ Tieto programy vznikli v roku 1954, v období boja proti rasovej segregácií. Hoci viaceré z nich neboli v poslednom období povinné, mnohé školy sa nimi ďalej dobrovoľne riadili. Štyria sudcovia, ktorí hlasovali proti konzervatívnej väčšine, rozhodnutie súdu kritizovali. Podľa nich bude národ aj súd ešte ľutovať, že segregácia už nie je mimo zákona
.jm
Sudcovia tesnou väčšinou piatich ku štyrom rozhodli, že rasová príslušnosť už nebude považovaná za faktor pri umiestňovaní detí do škôl. Súd dal za pravdu viacerým belošským rodinám zo Seattlu a Louisville v Kentucky, ktoré sa sťažovali, že ich deťom sa upiera právo chodiť do školy podľa vlastného výberu.
Niektoré školy ich totiž odmietli prijať, lebo prekročili kvótu pre počet belošských študentov. Predseda Najvyššieho súdu John Roberts označil pre denník Washington Post niektoré programy pozitívnej diskriminácie za „neschopné prežiť v súčasných podmienkach.“ Tieto programy vznikli v roku 1954, v období boja proti rasovej segregácií. Hoci viaceré z nich neboli v poslednom období povinné, mnohé školy sa nimi ďalej dobrovoľne riadili. Štyria sudcovia, ktorí hlasovali proti konzervatívnej väčšine, rozhodnutie súdu kritizovali. Podľa nich bude národ aj súd ešte ľutovať, že segregácia už nie je mimo zákona
.jm
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.