.s likvidáciou skládky v Istebnom počítala už prvá Ficova vláda. V zámere, ktorý predložila vlani v decembri akciová spoločnosť OFZ, sa však uvádza, že firma zlikviduje len 11 percent zo 4,4 milióna ton odpadu. Spoločnosť OFZ chce odseparovať nebezpečné kovové podiely a nežiaduce prímesy. Kovy plánuje využívať ako druhotnú surovinu pri výrobe ferozliatin: zvyšok predá v stavebníctve, respektíve odvezie na riadenú skládku mimo areálu v Istebnom. Vyčistený areál chce následne zatrávniť a ponúknuť ho investorom ako priemyselný park, prípadne využívať na rekreačné účely. „Podľa mňa nejde o seriózne odstránenie environmentálnej záťaže, ale len o ekonomický zámer investora,“ myslí si ochranárka Ľubica Trubíniová.
Spoločnosť OFZ napriek tomu verí, že na sanáciu haldy dostane cez ministerstvo životného prostredia, ktoré riadi Peter Žiga (Smer), dotáciu z eurofondov vo výške 20 miliónov eur. Práce na skládke majú trvať desať rokov a dotýkajú sa troch obcí: Istebné, Párnica a Veličná, kde žije vyše 3 300 ľudí. Miestni obyvatelia sú znepokojení, protestnú petíciu už podpísalo vyše 1 800 ľudí. Obávajú sa najmä šírenia karcinogénneho chrómu a kontaminácie materiálu, ktorý bude spätne ukladaný na skládku. Ak navyše počas prác zafúka vietor, toxický prach sa môže šíriť aj na väčšie vzdialenosti. Zámer firmy OFZ podmienečne schvaľuje len Veličná: ak nedôjde k zvýšeniu hluku a prašnosti.
Obavy má aj Dolný Kubín: mestské zastupiteľstvo 26. februára 2015 rozhodlo, že požiada ministerstvo o zaradenie medzi dotknuté obce. Sanáciu haldy mesto podporí len v prípade, že nebude ohrozené životné prostredie a zdravie obyvateľov. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne nemá k spôsobu likvidácie skládky pripomienky. Inšpekcia životného prostredia v Žiline sa zatiaľ k zámeru spoločnosti OFZ nevyjadrila: dostala ho totiž päť dní pred Vianocami 2014, takže nestihla v zákonnej lehote vydať stanovisko. Momentálne je zámer sanácie haldy súčasťou procesu EIA (posudzovania vplyvu na životné prostredie), ktorý zastrešuje ministerstvo životného prostredia.
.rádioaktivita
Pochybnosti vzbudzuje najmä nebezpečná povaha skládky. Podľa zistení .týždňa sa totiž robil v roku 1995 prieskum o rádioaktivite starých banských diel. Z archívu Štátneho geologického ústavu vyplýva, že ho robila firma Uranpres: zo všetkých skúmaných objektov pritom namerala najvyššie hodnoty práve v Istebnom. „V severnej a juhovýchodnej časti haldy stúpajú veľmi výrazne. Na juhovýchodnej strane sú zvýšenia výraznejšie a na rozsiahlejšej ploche, čo je už známka rádioaktívneho znečistenia. Je zaujímavé, že tak na severnej, ako aj na juhovýchodnej časti sú plochy so zvýšenými hodnotami roztiahnuté aj mimo haldy, čo značí, že tieto materiály sa dostávajú do okolitého prostredia,“ píše sa v dokumente, ktorý vypracovala firma Uranpres.
Podľa nej to bol dôkaz, že troska sa uvoľňuje do pôdy aj podzemných vôd:
„Tieto hodnoty sú také vysoké, že sme ihneď upozornili vedenie OFZ, ako aj Okresný úrad životného prostredia v Dolnom Kubíne, pretože máme vedomosti o používaní tohto materiálu na výstavbu ciest. To môže mať dopad na životné prostredie regiónu.“ O záveroch firmy Unapress bolo informované aj ministerstvo životného prostredia. Oravské ferozliatinárske závody však napriek tomu predávali materiál z trosky až do roku 2004, teda celých deväť rokov. Firma však tvrdí, že o spomínanom výskume nič nevie: „K štúdii sa nemôžeme vyjadriť, pretože o nej nemáme žiadnu informáciu,“ reagoval Ľubomír Schwarzbacher, zodpovedný za komunikáciu OFZ. Firmu sme požiadali, aby nám ukázala povolenia, ktoré jej umožňovali predávať spomínaný materiál na stavbu ciest. Žiadne dokumenty nám však neposkytla.
Spoločnosť OFZ však nebezpečnú povahu skládky odmieta. Podľa výkonného riaditeľa firmy Branislava Klocoka nemala separácia trosky negatívny vplyv ani na životné prostredie. Odvoláva sa pritom na výsledky kontrol, ktoré si dali spraviť od roku 1992 (pozri rozhovor v rámčeku). Keď sme sa ho však priamo na mieste spýtali, či môžeme prísť na skládku s dozimetrom (prístroj na meranie rádioaktívneho žiarenia), zostal zaskočený. Neskôr nám firma OFZ poslala tri fotografie merania s dozimetrom z rôznych častí haldy, ktoré zvýšenú rádioaktivitu nepreukázali. No keďže troska zaberá plochu takmer 300-tisíc štvorcových metrov a rádioaktivita bola meraná len v niektorých častiach skládky, je dôveryhodnosť takýchto výsledkov sporná.
.nebezpečné kovy
Okrem toho: Okresný úrad v Dolnom Kubíne vydal v roku 2001 rozhodnutie, že na skládku sa nemá ukladať nijaký odpad, treba ju zavrieť a rekultivovať. Dôvodom boli prekročené normy koncentrácie silne karcinogénneho chrómu v povrchových a podzemných vodách. V roku 2004 nariadil Obvodný úrad životného prostredia v Dolnom Kubíne prerušiť činnosť, ktorá súvisela so separáciou odpadu. Dcérska spoločnosť OFZ totiž nedodržiavala schválenú projektovú dokumentáciu rekultivácie ani termíny uzatvorenia jednotlivých častí skládky. Firma dostala aj pokuty: napríklad za nesprávne skladovanie nebezpečného odpadu s vysokým obsahom arzénu a olova.
Podľa informácií .týždňa sa na skládke ešte aj dnes nachádza toxický odpad. „Je to zmes všeličoho možného, ktorá je ťažko definovateľná,“ hovorí bývalý hutník, ktorý pracoval vo fabrike v Istebnom. V troske sa nachádza napríklad ferochróm uhlíkatý aj nízkouhlíkatý. Prvý je bezpečný, druhý podľa neho predstavuje zdravotné riziko. Keď prišla spoločnosť OFZ vlani v decembri so zámerom separovať trosku, problémom sa zaoberalo aj obecné zastupiteľstvo v Istebnom. Podľa technického pracovníka firmy OFZ Jozefa Lőrinca spracovávali v rokoch 1994 – 2004 len tzv. bezpečnú trosku z ferochrómu uhlíkatého. Potom však ťažba prešla do oblasti, kde už boli oba druhy trosky pomiešané.
Keďže takýto materiál sa nedal predať ani inak použiť, separovanie sa skončilo. Na rokovaní obecného zastupiteľstva pripomienkovali zámer firmy OFZ aj bývalí zamestnanci závodu Marián Hutlas a Miroslav Hečko. Podľa nich je najväčším nebezpečenstvom šesťmocný chróm: ak sa bude spracúvať pomiešaná troska, ktorá obsahuje aj ferochróm nízkouhlíkatý, uvoľní sa šesťmocný chróm, ktorý kontaminuje vzduch a podzemné vody. Podľa ekológa Jána Topercera z Univerzity Komenského v Bratislave obsahuje skládka aj nebezpečné kovy (molybdén, mangán), respektíve stopovo ďalšie prvky (volfrám, titán, zirkón).
.silný karcinogén
Aj Slovenská agentúra životného prostredia v Banskej Bystrici zverejnila v roku 2009 v časopise Enviromagazín článok, v ktorom uvádza, že doterajšie chemické analýzy „jednoznačne potvrdili výskyt vysokých koncentrácií šesťmocného chrómu, molybdénu a ďalších ťažkých kovov v Istebnom“. Podľa agentúry je skládka veľkým rizikom aj pre možné ohrozenie podzemných vôd. „Vdychovanie prachu s obsahom šesťmocného chrómu vedie k rakovine pľúc, nosovým a prínosovým nádorom, poškodeniam pečene, obličiek, zápalom dýchacieho ústrojenstva, očí a kože vrátane vredov,“ varuje ekológ Topercer.
Na nebezpečenstvo zamorenia karcinogénnym chrómom upozorňuje aj Zoltán Bedrna z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý robil v Istebnom monitoring chrómu. „V pôde sa zistili vyššie obsahy karcinogénneho chrómu. Takýto odpad sa môže odstraňovať len v úplne uzavretom priestore a bez odvozu ďalšieho materiálu. Ako pôdoznalec varujem iniciátorov projektu pred nenapraviteľným zhoršením životného prostredia a negatívnymi dôsledkami na zdravie obyvateľstva. Realizovaný návrh by len rozšíril nebezpečenstvo znečistenia životného priestoru na Dolnej Orave,“ tvrdí Bedrna.
Spoločnosť OFZ však hroziace nebezpečenstvo úniku karcinogénneho chrómu odmieta. „Pri hutníckej výrobe vznikalo minimálne množstvo šesťmocného chrómu, ktorý sa mohol pôvodne v halde nachádzať. Chemickými reakciami však jeho drvivá väčšina dávno zreagovala na trojmocný chróm, ktorý je neškodný,“ tvrdí člen predstavenstva firmy Anton Sklárčik.
.kontaminovaný prach
Aktivisti sa obávajú aj technológie, ktorú chce firma využívať pri separovaní trosky. „Pri rozbíjaní haldy a prevoze trosky môže dôjsť k významnému zvýšeniu prašnosti v území, a teda k migrácii kontaminujúcich toxických látok do prostredia,“ myslí si ochranárka Ľubica Trubíniová. Iniciátorka petície proti sanácii haldy Alena Prečová pripomína, že prach bude ohrozovať aj sedemnástich zamestnancov firmy, ktorí budú desať rokov na skládke pracovať.
Spoločnosť OFZ však tvrdí, že linka bude odprášená. „Všetky časti linky aj separátor chceme zakryť. Keby došlo k poruche odprašovania, linka sa automaticky vypne,“ reagoval člen predstavenstva firmy Sklárčik.
Aktivisti tiež upozorňujú, že troska sa nachádza len niekoľko metrov od rieky Oravy, chráneného územia. Rieka navyše pôvodne tiekla cez dnešné troskovisko, takže halda môže byť v kontakte s podzemnými vodami. Keď išli stavať závod v Istebnom, odklonili ju tak, aby nezavadzala. Firma OFZ však riziko unikania nebezpečných látok do podzemných vôd vylučuje. Podľa výskumov, ktoré si dali spraviť, je troskovisko nepriepustné. V registri environmentálnych záťaží, ktorý je zverejnený na stránke ministerstva životného prostredia, sa však píše, že existujú pochybnosti o účinnosti podložia skládky.
Podľa Trubíniovej by sa dalo riziko ohrozenia spodných vôd znížiť napríklad tým, že skládku odizolujú zvrchu aj zospodu: „Niekedy sa zvyknú budovať tesniace vrstvy či konštrukcie, čo je však ekonomicky náročné. Ak to plánujú spracúvať len mechanicky, ide o vysoko rizikovú činnosť.“ Podobný názor má aj bývalý zamestnanec fabriky v Istebnom: „Predtým, ako sa do toho pustia, by sa mal uskutočniť nezávislý výskum. To znamená odobrať a vyhodnotiť vzorky trosiek, spraviť analýzu na ťažké kovy aj analýzu možného unikania nebezpečných látok do vody. Až potom nech to niekto schvaľuje.“
Aj v analýze, ktorú si dala vypracovať spoločnosť OFZ vo firme AQUA-GEO Bratislava, sa uvádza, že pre podrobnejšie vyhodnotenie rizík treba rozšíriť výskum o nové terénne práce: „Problém sa javí predovšetkým pri ohraničení kontaminačného mraku znečistenia v smere jeho šírenia.“
.občiansky tlak
Spoločnosť OFZ chce začať so separovaním trosky už v júni. Najskôr však musí podľa ministerstva životného prostredia vypracovať hodnotiacu správu – vrátane vplyvu sanácie haldy na životné prostredie. Ak chce získať aj spomínaných 20 miliónov eur z eurofondov, musí zadefinovať svoje postavenie: to znamená, či chce triediť odpad ako pôvodca environmentálnej záťaže, alebo jej právny nástupca. „Nie sme pôvodcom trosky, ale jej vlastníkom,“ tvrdí spoločnosť OFZ.
V takom prípade však podľa ministerstva nemajú nárok na dotáciu: „Sanáciu môže ministerstvo podporiť len v prípadoch, že pôvodca záťaže neexistuje a povinnú osobu – buď právneho nástupcu, alebo vlastníka nehnuteľností – nebolo možné určiť.“ Spoločnosť OFZ však predpokladá, že dostane výnimku, čo nie je vzhľadom na jej konexie v politickom aj podnikateľskom zázemí strany Smer nepredstaviteľné (pozri rámček). Zdá sa, že túto firmu môže v jej zámeroch na Orave zastaviť len silný občiansky tlak, aký tu bol v kauze piešťanského CT.
.veronika Šmiralová je absolventkou Mediálnej školy .týždňa.
Spoločnosť OFZ napriek tomu verí, že na sanáciu haldy dostane cez ministerstvo životného prostredia, ktoré riadi Peter Žiga (Smer), dotáciu z eurofondov vo výške 20 miliónov eur. Práce na skládke majú trvať desať rokov a dotýkajú sa troch obcí: Istebné, Párnica a Veličná, kde žije vyše 3 300 ľudí. Miestni obyvatelia sú znepokojení, protestnú petíciu už podpísalo vyše 1 800 ľudí. Obávajú sa najmä šírenia karcinogénneho chrómu a kontaminácie materiálu, ktorý bude spätne ukladaný na skládku. Ak navyše počas prác zafúka vietor, toxický prach sa môže šíriť aj na väčšie vzdialenosti. Zámer firmy OFZ podmienečne schvaľuje len Veličná: ak nedôjde k zvýšeniu hluku a prašnosti.
Obavy má aj Dolný Kubín: mestské zastupiteľstvo 26. februára 2015 rozhodlo, že požiada ministerstvo o zaradenie medzi dotknuté obce. Sanáciu haldy mesto podporí len v prípade, že nebude ohrozené životné prostredie a zdravie obyvateľov. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne nemá k spôsobu likvidácie skládky pripomienky. Inšpekcia životného prostredia v Žiline sa zatiaľ k zámeru spoločnosti OFZ nevyjadrila: dostala ho totiž päť dní pred Vianocami 2014, takže nestihla v zákonnej lehote vydať stanovisko. Momentálne je zámer sanácie haldy súčasťou procesu EIA (posudzovania vplyvu na životné prostredie), ktorý zastrešuje ministerstvo životného prostredia.
.rádioaktivita
Pochybnosti vzbudzuje najmä nebezpečná povaha skládky. Podľa zistení .týždňa sa totiž robil v roku 1995 prieskum o rádioaktivite starých banských diel. Z archívu Štátneho geologického ústavu vyplýva, že ho robila firma Uranpres: zo všetkých skúmaných objektov pritom namerala najvyššie hodnoty práve v Istebnom. „V severnej a juhovýchodnej časti haldy stúpajú veľmi výrazne. Na juhovýchodnej strane sú zvýšenia výraznejšie a na rozsiahlejšej ploche, čo je už známka rádioaktívneho znečistenia. Je zaujímavé, že tak na severnej, ako aj na juhovýchodnej časti sú plochy so zvýšenými hodnotami roztiahnuté aj mimo haldy, čo značí, že tieto materiály sa dostávajú do okolitého prostredia,“ píše sa v dokumente, ktorý vypracovala firma Uranpres.
Podľa nej to bol dôkaz, že troska sa uvoľňuje do pôdy aj podzemných vôd:
„Tieto hodnoty sú také vysoké, že sme ihneď upozornili vedenie OFZ, ako aj Okresný úrad životného prostredia v Dolnom Kubíne, pretože máme vedomosti o používaní tohto materiálu na výstavbu ciest. To môže mať dopad na životné prostredie regiónu.“ O záveroch firmy Unapress bolo informované aj ministerstvo životného prostredia. Oravské ferozliatinárske závody však napriek tomu predávali materiál z trosky až do roku 2004, teda celých deväť rokov. Firma však tvrdí, že o spomínanom výskume nič nevie: „K štúdii sa nemôžeme vyjadriť, pretože o nej nemáme žiadnu informáciu,“ reagoval Ľubomír Schwarzbacher, zodpovedný za komunikáciu OFZ. Firmu sme požiadali, aby nám ukázala povolenia, ktoré jej umožňovali predávať spomínaný materiál na stavbu ciest. Žiadne dokumenty nám však neposkytla.
Spoločnosť OFZ však nebezpečnú povahu skládky odmieta. Podľa výkonného riaditeľa firmy Branislava Klocoka nemala separácia trosky negatívny vplyv ani na životné prostredie. Odvoláva sa pritom na výsledky kontrol, ktoré si dali spraviť od roku 1992 (pozri rozhovor v rámčeku). Keď sme sa ho však priamo na mieste spýtali, či môžeme prísť na skládku s dozimetrom (prístroj na meranie rádioaktívneho žiarenia), zostal zaskočený. Neskôr nám firma OFZ poslala tri fotografie merania s dozimetrom z rôznych častí haldy, ktoré zvýšenú rádioaktivitu nepreukázali. No keďže troska zaberá plochu takmer 300-tisíc štvorcových metrov a rádioaktivita bola meraná len v niektorých častiach skládky, je dôveryhodnosť takýchto výsledkov sporná.
.nebezpečné kovy
Okrem toho: Okresný úrad v Dolnom Kubíne vydal v roku 2001 rozhodnutie, že na skládku sa nemá ukladať nijaký odpad, treba ju zavrieť a rekultivovať. Dôvodom boli prekročené normy koncentrácie silne karcinogénneho chrómu v povrchových a podzemných vodách. V roku 2004 nariadil Obvodný úrad životného prostredia v Dolnom Kubíne prerušiť činnosť, ktorá súvisela so separáciou odpadu. Dcérska spoločnosť OFZ totiž nedodržiavala schválenú projektovú dokumentáciu rekultivácie ani termíny uzatvorenia jednotlivých častí skládky. Firma dostala aj pokuty: napríklad za nesprávne skladovanie nebezpečného odpadu s vysokým obsahom arzénu a olova.
Podľa informácií .týždňa sa na skládke ešte aj dnes nachádza toxický odpad. „Je to zmes všeličoho možného, ktorá je ťažko definovateľná,“ hovorí bývalý hutník, ktorý pracoval vo fabrike v Istebnom. V troske sa nachádza napríklad ferochróm uhlíkatý aj nízkouhlíkatý. Prvý je bezpečný, druhý podľa neho predstavuje zdravotné riziko. Keď prišla spoločnosť OFZ vlani v decembri so zámerom separovať trosku, problémom sa zaoberalo aj obecné zastupiteľstvo v Istebnom. Podľa technického pracovníka firmy OFZ Jozefa Lőrinca spracovávali v rokoch 1994 – 2004 len tzv. bezpečnú trosku z ferochrómu uhlíkatého. Potom však ťažba prešla do oblasti, kde už boli oba druhy trosky pomiešané.
Keďže takýto materiál sa nedal predať ani inak použiť, separovanie sa skončilo. Na rokovaní obecného zastupiteľstva pripomienkovali zámer firmy OFZ aj bývalí zamestnanci závodu Marián Hutlas a Miroslav Hečko. Podľa nich je najväčším nebezpečenstvom šesťmocný chróm: ak sa bude spracúvať pomiešaná troska, ktorá obsahuje aj ferochróm nízkouhlíkatý, uvoľní sa šesťmocný chróm, ktorý kontaminuje vzduch a podzemné vody. Podľa ekológa Jána Topercera z Univerzity Komenského v Bratislave obsahuje skládka aj nebezpečné kovy (molybdén, mangán), respektíve stopovo ďalšie prvky (volfrám, titán, zirkón).
.silný karcinogén
Aj Slovenská agentúra životného prostredia v Banskej Bystrici zverejnila v roku 2009 v časopise Enviromagazín článok, v ktorom uvádza, že doterajšie chemické analýzy „jednoznačne potvrdili výskyt vysokých koncentrácií šesťmocného chrómu, molybdénu a ďalších ťažkých kovov v Istebnom“. Podľa agentúry je skládka veľkým rizikom aj pre možné ohrozenie podzemných vôd. „Vdychovanie prachu s obsahom šesťmocného chrómu vedie k rakovine pľúc, nosovým a prínosovým nádorom, poškodeniam pečene, obličiek, zápalom dýchacieho ústrojenstva, očí a kože vrátane vredov,“ varuje ekológ Topercer.
Na nebezpečenstvo zamorenia karcinogénnym chrómom upozorňuje aj Zoltán Bedrna z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý robil v Istebnom monitoring chrómu. „V pôde sa zistili vyššie obsahy karcinogénneho chrómu. Takýto odpad sa môže odstraňovať len v úplne uzavretom priestore a bez odvozu ďalšieho materiálu. Ako pôdoznalec varujem iniciátorov projektu pred nenapraviteľným zhoršením životného prostredia a negatívnymi dôsledkami na zdravie obyvateľstva. Realizovaný návrh by len rozšíril nebezpečenstvo znečistenia životného priestoru na Dolnej Orave,“ tvrdí Bedrna.
Spoločnosť OFZ však hroziace nebezpečenstvo úniku karcinogénneho chrómu odmieta. „Pri hutníckej výrobe vznikalo minimálne množstvo šesťmocného chrómu, ktorý sa mohol pôvodne v halde nachádzať. Chemickými reakciami však jeho drvivá väčšina dávno zreagovala na trojmocný chróm, ktorý je neškodný,“ tvrdí člen predstavenstva firmy Anton Sklárčik.
.kontaminovaný prach
Aktivisti sa obávajú aj technológie, ktorú chce firma využívať pri separovaní trosky. „Pri rozbíjaní haldy a prevoze trosky môže dôjsť k významnému zvýšeniu prašnosti v území, a teda k migrácii kontaminujúcich toxických látok do prostredia,“ myslí si ochranárka Ľubica Trubíniová. Iniciátorka petície proti sanácii haldy Alena Prečová pripomína, že prach bude ohrozovať aj sedemnástich zamestnancov firmy, ktorí budú desať rokov na skládke pracovať.
Spoločnosť OFZ však tvrdí, že linka bude odprášená. „Všetky časti linky aj separátor chceme zakryť. Keby došlo k poruche odprašovania, linka sa automaticky vypne,“ reagoval člen predstavenstva firmy Sklárčik.
Aktivisti tiež upozorňujú, že troska sa nachádza len niekoľko metrov od rieky Oravy, chráneného územia. Rieka navyše pôvodne tiekla cez dnešné troskovisko, takže halda môže byť v kontakte s podzemnými vodami. Keď išli stavať závod v Istebnom, odklonili ju tak, aby nezavadzala. Firma OFZ však riziko unikania nebezpečných látok do podzemných vôd vylučuje. Podľa výskumov, ktoré si dali spraviť, je troskovisko nepriepustné. V registri environmentálnych záťaží, ktorý je zverejnený na stránke ministerstva životného prostredia, sa však píše, že existujú pochybnosti o účinnosti podložia skládky.
Podľa Trubíniovej by sa dalo riziko ohrozenia spodných vôd znížiť napríklad tým, že skládku odizolujú zvrchu aj zospodu: „Niekedy sa zvyknú budovať tesniace vrstvy či konštrukcie, čo je však ekonomicky náročné. Ak to plánujú spracúvať len mechanicky, ide o vysoko rizikovú činnosť.“ Podobný názor má aj bývalý zamestnanec fabriky v Istebnom: „Predtým, ako sa do toho pustia, by sa mal uskutočniť nezávislý výskum. To znamená odobrať a vyhodnotiť vzorky trosiek, spraviť analýzu na ťažké kovy aj analýzu možného unikania nebezpečných látok do vody. Až potom nech to niekto schvaľuje.“
Aj v analýze, ktorú si dala vypracovať spoločnosť OFZ vo firme AQUA-GEO Bratislava, sa uvádza, že pre podrobnejšie vyhodnotenie rizík treba rozšíriť výskum o nové terénne práce: „Problém sa javí predovšetkým pri ohraničení kontaminačného mraku znečistenia v smere jeho šírenia.“
.občiansky tlak
Spoločnosť OFZ chce začať so separovaním trosky už v júni. Najskôr však musí podľa ministerstva životného prostredia vypracovať hodnotiacu správu – vrátane vplyvu sanácie haldy na životné prostredie. Ak chce získať aj spomínaných 20 miliónov eur z eurofondov, musí zadefinovať svoje postavenie: to znamená, či chce triediť odpad ako pôvodca environmentálnej záťaže, alebo jej právny nástupca. „Nie sme pôvodcom trosky, ale jej vlastníkom,“ tvrdí spoločnosť OFZ.
V takom prípade však podľa ministerstva nemajú nárok na dotáciu: „Sanáciu môže ministerstvo podporiť len v prípadoch, že pôvodca záťaže neexistuje a povinnú osobu – buď právneho nástupcu, alebo vlastníka nehnuteľností – nebolo možné určiť.“ Spoločnosť OFZ však predpokladá, že dostane výnimku, čo nie je vzhľadom na jej konexie v politickom aj podnikateľskom zázemí strany Smer nepredstaviteľné (pozri rámček). Zdá sa, že túto firmu môže v jej zámeroch na Orave zastaviť len silný občiansky tlak, aký tu bol v kauze piešťanského CT.
.veronika Šmiralová je absolventkou Mediálnej školy .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.