Nielen prepisovanie štatistík a zdolanie ďalších dvoch súperov – kvalifikačného z Luxemburska a prestížne rivalského z Česka, ale aj spôsob hry, akým sa prezentujeme, vnáša do našich tvárí nepoznanú radosť. Platia slová trénera Jána Kozáka, že mužstvo naozaj dozrelo.
Partia, o ktorej tento tréner pri nástupe do funkcie v lete 2013 tvrdil, že je ešte niečo dlžná slovenskému futbalu, si sadla po všetkých stránkach. Profesijne aj ľudsky. Kozák ukázal, že stavia na mix skúsených hráčov vytvárajúcich defenzívnu platformu, s dynamickými typmi okolo Hamšíka vpredu. Ale po zápase s Českom je tu aj radostné konštatovanie, že sa mu núka ďalšia mladá krv. Pretože stále mladými hráčmi sú nielen Vladko Weiss, Miňo Stoch, Robert Mak a Michal Ďuriš, ale máme aj Ondreja Dudu, Patrika Hrošovského a Jána Greguša.
.zatiaľ sa darí
Táto partia si ide za svojím cieľom, získala si divákov, ktorí konečne zaplnili štadión v Žiline bez toho, aby súperom muselo byť Španielsko. Tréner neustále upozorňuje, že testom bude prípadná prehra, aj keď sme radi, že žiadna neprichádza, a zároveň ustavične pripomína, že na priamy postup do Francúzska bude potrebný vysoký počet bodov. Máme ich pätnásť, o tri viac ako Španielsko, o ktorého postupe nemôže byť pochýb, a už o šesť viac ako Ukrajina, ktorej kvalita však taktiež rastie a s Jevhenom Konopljankom a spol. v Seville poriadne vytrápila úradujúcich majstrov Európy. Jednoducho – ide nám, máme nádherný drajv, ale zostávame v pozore.
Mužstvo berie každý zápas ako najdôležitejší a konečne sa stratili výrazné výkyvy medzi hernou produkciou v ostrých kvalifikačných a prípravných stretnutiach. Proti Luxembursku hrali naši ako veľké mužstvo: v prvom polčase si vypracovali štyri šance, z ktorých tri premenili a rozhodli o zápase. Proti Česku mali v prvých štyridsiatich piatich minútach jasnú prevahu, v záverečných dvadsiatich piatich ukázali túžbu vyhrať, zodpovedne brániť, nepodceniť žiadnu situáciu, odolať v súbojoch na ťažkom teréne.
.individuality a tím
Fungujúci teamwork dvíha individuálnu kvalitu hráčov. Luxembursko, ktoré hralo nesmierne sympaticky s nečakane vysokým a intenzívnym napádaním, sme predstihli práve touto individuálnou kvalitou. Vzadu pevní, v strede rýchli, vpredu priamočiari a nápadití – takí sme boli pri zisku trojgólového náskoku.
Upútal Peter Pekarík, ktorý je – s krátkou niekoľkomesačnou odmlkou – našou jednotkou na poste pravého obrancu od septembra 2008. Ale takto technicky, dynamicky a rýchlo sme ho v národnom drese ešte hrať nevideli. Ťahal útočné akcie, problém mu nerobili kombinácie na malom priestore, po šiestich rokoch za Slovensko skóroval. Je príkladom toho, ako sa môže hráč výrazne zlepšiť, ak ma záujem na sebe pracovať. A Peter takýto záujem počas svojho pôsobenia v Herthe Berlín jednoznačne prejavil. Stal sa obrazom premeny tohto tímu.
Martin Škrtel a Marek Hamšík sú úžasné osobnosti a herné autority tímu, Jano Ďurica nám pripadá ako pri tom tvrdení o brankároch – „čím starší, tým lepší“. So Škrtelom tvoria jednu z najskúsenejších stopérskych dvojíc v Európe, hrajú presne, bez chýb, vlievajú ostatným istotu. Hamšík sa stal distribútorom a režisérom, s modernou ofenzívnou víziou a vynikajúcim periférnym videním.
A nikto nezaostáva: Adam Nemec si vychutnáva nový angažmán za veľkou mlákou, Stoch s Weissom udivujú šikovnosťou a dokazujú, že ich miesto je podľa všetkého naozaj inde ako v Perzskom zálive. Juraj Kucka je bojovník, ktorý chcel hrať po zranení s Luxemburskom aj s vykĺbeným palcom. Všetci chcú, ide nám, srdce sa zmiešalo s kvalitou, ochotou podstúpiť všetko a hrdosťou! Keď futbal chutí, je to paráda! Už teraz sa tešíme na 14. jún a Macedónsko.
.autor je komentátor RTVS.
Partia, o ktorej tento tréner pri nástupe do funkcie v lete 2013 tvrdil, že je ešte niečo dlžná slovenskému futbalu, si sadla po všetkých stránkach. Profesijne aj ľudsky. Kozák ukázal, že stavia na mix skúsených hráčov vytvárajúcich defenzívnu platformu, s dynamickými typmi okolo Hamšíka vpredu. Ale po zápase s Českom je tu aj radostné konštatovanie, že sa mu núka ďalšia mladá krv. Pretože stále mladými hráčmi sú nielen Vladko Weiss, Miňo Stoch, Robert Mak a Michal Ďuriš, ale máme aj Ondreja Dudu, Patrika Hrošovského a Jána Greguša.
.zatiaľ sa darí
Táto partia si ide za svojím cieľom, získala si divákov, ktorí konečne zaplnili štadión v Žiline bez toho, aby súperom muselo byť Španielsko. Tréner neustále upozorňuje, že testom bude prípadná prehra, aj keď sme radi, že žiadna neprichádza, a zároveň ustavične pripomína, že na priamy postup do Francúzska bude potrebný vysoký počet bodov. Máme ich pätnásť, o tri viac ako Španielsko, o ktorého postupe nemôže byť pochýb, a už o šesť viac ako Ukrajina, ktorej kvalita však taktiež rastie a s Jevhenom Konopljankom a spol. v Seville poriadne vytrápila úradujúcich majstrov Európy. Jednoducho – ide nám, máme nádherný drajv, ale zostávame v pozore.
Mužstvo berie každý zápas ako najdôležitejší a konečne sa stratili výrazné výkyvy medzi hernou produkciou v ostrých kvalifikačných a prípravných stretnutiach. Proti Luxembursku hrali naši ako veľké mužstvo: v prvom polčase si vypracovali štyri šance, z ktorých tri premenili a rozhodli o zápase. Proti Česku mali v prvých štyridsiatich piatich minútach jasnú prevahu, v záverečných dvadsiatich piatich ukázali túžbu vyhrať, zodpovedne brániť, nepodceniť žiadnu situáciu, odolať v súbojoch na ťažkom teréne.
.individuality a tím
Fungujúci teamwork dvíha individuálnu kvalitu hráčov. Luxembursko, ktoré hralo nesmierne sympaticky s nečakane vysokým a intenzívnym napádaním, sme predstihli práve touto individuálnou kvalitou. Vzadu pevní, v strede rýchli, vpredu priamočiari a nápadití – takí sme boli pri zisku trojgólového náskoku.
Upútal Peter Pekarík, ktorý je – s krátkou niekoľkomesačnou odmlkou – našou jednotkou na poste pravého obrancu od septembra 2008. Ale takto technicky, dynamicky a rýchlo sme ho v národnom drese ešte hrať nevideli. Ťahal útočné akcie, problém mu nerobili kombinácie na malom priestore, po šiestich rokoch za Slovensko skóroval. Je príkladom toho, ako sa môže hráč výrazne zlepšiť, ak ma záujem na sebe pracovať. A Peter takýto záujem počas svojho pôsobenia v Herthe Berlín jednoznačne prejavil. Stal sa obrazom premeny tohto tímu.
Martin Škrtel a Marek Hamšík sú úžasné osobnosti a herné autority tímu, Jano Ďurica nám pripadá ako pri tom tvrdení o brankároch – „čím starší, tým lepší“. So Škrtelom tvoria jednu z najskúsenejších stopérskych dvojíc v Európe, hrajú presne, bez chýb, vlievajú ostatným istotu. Hamšík sa stal distribútorom a režisérom, s modernou ofenzívnou víziou a vynikajúcim periférnym videním.
A nikto nezaostáva: Adam Nemec si vychutnáva nový angažmán za veľkou mlákou, Stoch s Weissom udivujú šikovnosťou a dokazujú, že ich miesto je podľa všetkého naozaj inde ako v Perzskom zálive. Juraj Kucka je bojovník, ktorý chcel hrať po zranení s Luxemburskom aj s vykĺbeným palcom. Všetci chcú, ide nám, srdce sa zmiešalo s kvalitou, ochotou podstúpiť všetko a hrdosťou! Keď futbal chutí, je to paráda! Už teraz sa tešíme na 14. jún a Macedónsko.
.autor je komentátor RTVS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.