červené závesy, antické sochy a starodávne kreslá. Na jednom z nich sedí lilipután, ktorý prehovorí zvláštnym hlasom: „Prišli aj niektorí z vašich priateľov." Do miestnosti kráča známa blondína, ktorá sa slušne pozdraví a prisadne si. Žmurkne ľavým okom a pravou rukou spraví tajomné gesto. Muž na treťom kresle nereaguje, všetko, čo sa vôkol neho deje, iba stoicky pozoruje. „Uvidíme sa opäť o dvadsaťpäť rokov. Medzitým..." nedokončí žena vetu a po prestrihu na muža už v kresle nesedí. Ten muž sa volá Dale Cooper (Kyle MacLachlan), je agentom FBI a v mestečku Twin Peaks sa už nejaký čas snaží vyšetriť vraždu devy, ktorá mu práve zmizla priamo pred očami. Navyknutý na surreálnosť sveta, v ktorom žije, čaká pokojne ďalej. Vie, že sa dočká. Dvadsaťpäť rokov práve prešlo.
.poleno, obor a sovy
Americký režisér David Lynch sa za dlhé roky svojej tvorby stal symbolom kinematografického surrealizmu. Začiatkom deväťdesiatych rokov mal na konte filmové klasiky ako Mazacia hlava, Sloní muž alebo Modrý zamat. Napriek tomu sa nechal nahovoriť na „podradný" žáner, teda televízny seriál, ktorý spoločne so spolutvorcom Markom Frostom v konečnom dôsledku úplne redefinoval. Do šablón média, zvyknutého skôr na odľahčenú zábavu, umiestnil detektívny príbeh pátrania po mŕtvej dievčine menom Laura Palmer, ktorej telo vyplaví rieka hneď v pilotnom diele seriálu. A do schémy klasickej detektívky vopchal všetko, čím sa dovtedy preslávil a čo mu prišlo v danom období zaujímavé. Psíček Lynch s mačičkou Frostom navarili kašu, ktorá na papieri nedávala zmysel. Občas bola noirovou psychodrámou, občas tínedžerskou komédiou či groteskou, ktorej sa postavy správajú úplne nezmyselne. Napriek tomu jej vnútorná logika fungovala. Do takej miery, že Twin Peaks stvoril kult, ktorý pretrváva dodnes a v takmer nezmenenej intenzite. Kult natoľko silný, že producenti dokázali nahovoriť Lyncha na natáčanie novej série, ktorá by mala prísť na svet na budúci rok. Bodaj by aj nie, keď práve túto stredu ubehne presne 25 rokov, odkedy ABC odvysielala pilotný diel seriálu. Veď ako lepšie presvedčiť milovníka tých najzvláštnejších symbolov, než odkazom na tajomnú vetu ústrednej postavy jeho diela?
Tridsaťdielny seriál dal Lynchovi dostatok priestoru vytvoriť hneď niekoľko výrazných symbolov, o ktorých význame sa debatuje dodnes. Aká je úloha sov, ktoré sa z času na čas zjavia v nemom zábere? Jediné, čo sa o nich dozvieme je, že „nie sú tým, čím sa zdajú". Zvyšok si môžeme domyslieť. Rovnako ako pri pni, ktorý so sebou všade nosí jedna z postáv. Alebo pri obrovi, ktorý sa agentovi Cooperovi v kľúčových momentoch zjavuje v snoch a radí mu, ako ďalej. Lynch zasadil do vymysleného mestečka v štáte Washington tie najzvláštnejšie postavičky, z ktorých interakcií vyskladal slovami neopísateľné univerzum. Také, v ktorom sa on sám vyhlásil za boha, čo do kolobehu udalostí zasiahne, kedykoľvek si zmyslí. A diváci mu za to ešte budú ďakovať. Lebo vytvorí niečo nenapodobiteľné a autentické. Niečo, na čo sa nebude dať zabudnúť ani po štvrťstoročí.
.zlo s menom Bob
V Twin Peaks nie je natoľko dôležitá ani samotná kriminálna línia, ktorá dodáva prvým dielom potrebný seriálový nádych zvýšených očakávaní z nasledujúceho dielu. Tá je uzatvorená v podstate už niekedy v polovici seriálu, keď je odhalený vrah Laury Palmerovej. Dôležité nie je ani rozlúštenie jednotlivých symbolov, kľúčov potrebných k rozlúsknutiu hádanky, ktorej riešenie chcete za každú cenu vedieť. Po chvíli si však uvedomíte, že každá vylúštená hádanka generuje tri nové, ktorých riešenie je ešte komplikovanejšie než pri tých predošlých. Niekde v tomto bode prichádza na rad moment, ktorý oddeľuje skalných fanúšikov od tých príležitostných. Druhí menovaní na seriál zanevrú a stratia počiatočný detektívny zápal, s ktorým hltali úvodné diely. Z tých prvých sa však stanú skalní prívrženci, ktorých nadšenie neopustí ani po dlhých rokoch odvtedy, ako naposledy uvideli upravenú tvár agenta Coopera. Alebo Boba. Alebo oboch naraz.
Pri pátraní po najvýraznejších témach, ktoré zostávajú v podvedomí aj po štvrťstoročí od vzniku seriálu, zohráva prím práve Bob (Dana Ashbrook). Tajomná postava, ktorá je esenciou číreho zla, akú sa aspoň raz v živote snaží vytvoriť každý poctivý filmový tvorca. No nie každý má to šťastie a narodí sa s tvorivou šialenosťou a talentom Davida Lyncha. „Mal som asi trinásť alebo štrnásť rokov, keď som videl Twin Peaks prvýkrát. Dodnes si pamätám na to, aký vystrašený som z Boba bol. Podľa mňa je jednou z najhrozivejších filmových postáv vôbec," vysvetľuje svoj prvý kontakt s tajomným svetom Twin Peaks hudobník Jonatán Pastirčák, známejší pod svojím umeleckým menom Pjoni. Ako väčšina Slovákov, aj on sa dostal k seriálu dodatočne a okľukou, cez celovečerný film Fire Walk With Me, ktorý sa svojím dejom vracia do obdobia pred smrťou Laury Palmerovej. A ako väčšinu z tých, ktorí Twin Peaks zhliadli, aj jeho seriál ovplyvnil oveľa viac, než si pôvodne myslel.
.nelogické nadväznosti
„Nezabudnuteľná je už úvodná hudobná téma Angela Badalamentiho. Mám pocit, že tá sa svojou ambientnosťou a plazivosťou musela skôr či neskôr nejako prejaviť aj v mojej tvorbe," pokračuje Pjoni. „No najviac ma asi Lynchova tvorba ovplyvnila svojimi nelogickými nadväznosťami. Pri Twin Peaks je podľa mňa tento faktor, najmä vďaka času, ktorý mal Lynch na vytvorenie vnútornej logiky, ešte výraznejší. I keď je náročné takéto špecifické asociačné preklenutia nejako pretaviť do hudby, vnútorne ich vnímam a obdivujem." Aj keď možno znejú jeho slová na pohľad príliš abstraktne či až nelogicky, presne vysvetľujú to, čo núti ľudí dookola sledovať tie isté surreálne scény a vymýšľať si dovolenkové hry, počas ktorých sa sa so svojimi priateľmi vteľujú do svojich obľúbených postáv.
„V Twin Peaks sa rozvíjajú rôzne príbehy. Každá z postáv si žije svoj život a ty chceš postupne vedieť viac o každej z nich. A už to odrazu nie je o tom, kto je vrahom Laury Palmerovej, ale o sovách a mimozemšťanoch. A o tom presne je aj celý Lynch – o kultových hláškach, ktoré vlastne nič neznamenajú, no aj tak majú zásadný význam," dodáva ďalší domáci pohľad na ťažko uchopiteľnú ambientnosť grafik a fotoeditor .týždňa Peter Homola, na dovolenkách preferujúci oslovenie agent Cooper. Aj ďalší oslovení sa zhodnú na tom, že tak, ako je Lynchova lyrika neopísateľná slovami, je nenapodobiteľná aj pre ostatných autorov. Mnohí sa o to snažia, niektorí aj čiastočne uspejú (napríklad Richard Kelly s tiež už kultovým filmom Donnie Darko), no Lynch zostáva iba jeden. A ten tento rok preruší svoju na staré kolená začatú hudobnú kariéru a opäť sa vráti do mesta tajomných lesov a vodopádov, ktoré vlastnými myšlienkami postavil. A ako už stihol avizovať na svojom Twitteri, agent Cooper v podaní Kyla MacLachlana pocestuje spolu s ním.
.s pokojom agenta
Ďalší dej seriálu sa údajne skutočne bude odohrávať o dvadsaťpäť rokov neskôr od momentu, keď sme sa s postavami videli naposledy. Nepôjde teda o žiadny pokus o dovysvetľovanie nejakej zo širokého množstva nedopovedaných hádaniek, ale úplne originálny príbeh s novou porciou tajomstiev. Je však vôbec dôležité, okolo akej témy tvorcovia tretiu sériu Twin Peaks vyskladajú? „Ak by som bol naozaj fanatickým fanúšikom, asi by mi záležalo na tom, aby sa vrátili všetky kultové postavy. Aby sa vrátil agent Cooper a popíjal svoju legendárnu čiernu kávu a milión ďalších vecí. Podľa mňa to ale nie je dôležité. Úplne mi stačí, že sa do toho sveta budem môcť pozrieť znova," hovorí Pjoni. A spoločne s ďalšími oslovenými pridáva ešte jednu podmienku, ktorá musí byť splnená, aby fanúšikovia Twin Peaks nezostali na budúci rok sklamaní. Spolu s postavami sa musí vrátiť aj starý dobrý David Lynch.
„To, čo sa dá zniesť v jeho posledných filmoch, by sa ťažko aplikovalo na seriál. Lynch sa za posledné roky posunul ešte ďalej. No pri seriáli nemôžeš diváka úplne zamotať už po desiatich minútach. Seriál je, skrátka, úplne iný štýl tvorby," dokresľuje kľúčový rozdiel Peter Homola. Kto videl Lynchove posledné filmové kúsky, bude asi ťažko oponovať. Napriek tomu však všetci veria, že Lynch bez problémov nadviaže na niť, ktorú rozmotal presne pred dvadsiatimi piatimi rokmi a umne si ju odložil kdesi v miestnosti s červenými závesmi. Ak by sa mu aj náhodou nepodarilo, určite by to zvládol s meditatívnym pokojom agenta Coopera. Zatváril by sa, že sa nič nedeje a úplne prirodzene by bez náznaku pochybenia rozohral úplne novú hru. A my by sme si to ani len nevšimli.