Motúz, na ktorý Súmračná namotáva verejnú mienku, teda že vraj Fico „hodil cez palubu“ Širokého, je iba krízová komunikácia a marketingová obrana dovtedy, kým sa nerozhýbe napríklad prokuratúra. Že Fico nemá problém dištancovať sa verbálne či politicky, to sa ukázalo naposledy pri kauze Medical Group, kde sa v zákulisí zrejme tiež pohybuje Široký. Robustnosti výroku, že „môže ísť aj o podvod, kriminálny čin“ nezodpovedá ani trápne vajatanie Smeru, ktorý sa nielenže k mimoriadnej schôdzi NR SR odhodlal neskoro a pod veľkým tlakom, ale jeho poslanci sa usvedčujú opatrnosťou, s akou sa ku kauze vyjadrujú.
Kategoricky tvrdiť na základe známych faktov a „máp“ schránok, či už na vlastníckom, alebo veriteľskom krídle sa, samozrejme, nedá nič. Celú reštrukturalizáciu, tak ako je, si však pokojne môžeme predstaviť aj ako tunelovanie Váhostavu. Podstatné je, že tak ako nemusí existovať jasné rozhranie, kde sa končí regulárne oddlžovanie firmy, a kde sa začína čisté kradnutie, tak to rozhranie existovať aj môže. Trebárs v scenári, že schránky, ktoré sú (aj vďaka správcom či správkyniam vyskytnuvším sa pri tunelovaní harvardských fondov) spájané so Širokým, reálne peniaze do Váhostavu ani nikdy neposlali. Ak už v zámorských boxoch stretávame partiu, ktorá asistovala, vrátane Širokého, pri rozkradnutí harvardských fondov Viktorovi Koženému, čo bráni podozreniu, že čosi podobné skúšajú práve teraz aj s Váhostavom?
Možné sú tri dôvody, prečo Široký subvencoval vlastnú firmu cez schránku: 1. boli to špinavé peniaze, ktoré takto prepral, 2. splácal tak akýsi záväzok niekomu, kto sa nechce (nesmie) ukazovať, 3. je to fiktívna pôžička, aby cez reštrukturalizáciu ešte naryžoval. Prečo iné by financoval sám seba okľukou cez Cyprus a Nový Zéland? Požičať svojmu vlastnému podniku súkromné peniaze nie je trestný čin ani nič problematické, čo by sa malo skrývať.
Škandál sám osebe – aj bez všetkého ostatného – by bola aj 25-ročná právnička na poste reštrukturalizačnej správkyne. Aj keby nebolo podozrenie, že má konflikt záujmov (reštrukturalizácia Doprastavu), je celkom evidentné, že vedenie firmy si tam nastrčilo závislú osobu, ktorá možno ani nemá poňatie, v čom sa vezie. Reči o „odbornej spôsobilosti“ právničky, ktorá školu skončila pred dvomi rokmi, sú výsmechom verejnosti a najmä malých podnikateľov, ktorí prišli vinou firmy protežovanej štátom a vládnou stranou o 90 miliónov.
Kategoricky tvrdiť na základe známych faktov a „máp“ schránok, či už na vlastníckom, alebo veriteľskom krídle sa, samozrejme, nedá nič. Celú reštrukturalizáciu, tak ako je, si však pokojne môžeme predstaviť aj ako tunelovanie Váhostavu. Podstatné je, že tak ako nemusí existovať jasné rozhranie, kde sa končí regulárne oddlžovanie firmy, a kde sa začína čisté kradnutie, tak to rozhranie existovať aj môže. Trebárs v scenári, že schránky, ktoré sú (aj vďaka správcom či správkyniam vyskytnuvším sa pri tunelovaní harvardských fondov) spájané so Širokým, reálne peniaze do Váhostavu ani nikdy neposlali. Ak už v zámorských boxoch stretávame partiu, ktorá asistovala, vrátane Širokého, pri rozkradnutí harvardských fondov Viktorovi Koženému, čo bráni podozreniu, že čosi podobné skúšajú práve teraz aj s Váhostavom?
Možné sú tri dôvody, prečo Široký subvencoval vlastnú firmu cez schránku: 1. boli to špinavé peniaze, ktoré takto prepral, 2. splácal tak akýsi záväzok niekomu, kto sa nechce (nesmie) ukazovať, 3. je to fiktívna pôžička, aby cez reštrukturalizáciu ešte naryžoval. Prečo iné by financoval sám seba okľukou cez Cyprus a Nový Zéland? Požičať svojmu vlastnému podniku súkromné peniaze nie je trestný čin ani nič problematické, čo by sa malo skrývať.
Škandál sám osebe – aj bez všetkého ostatného – by bola aj 25-ročná právnička na poste reštrukturalizačnej správkyne. Aj keby nebolo podozrenie, že má konflikt záujmov (reštrukturalizácia Doprastavu), je celkom evidentné, že vedenie firmy si tam nastrčilo závislú osobu, ktorá možno ani nemá poňatie, v čom sa vezie. Reči o „odbornej spôsobilosti“ právničky, ktorá školu skončila pred dvomi rokmi, sú výsmechom verejnosti a najmä malých podnikateľov, ktorí prišli vinou firmy protežovanej štátom a vládnou stranou o 90 miliónov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.