I keď sme obaja postupovali identicky, po manželkinej „zelenej karte“ stále nie je ani slychu. Ale nestratila ju pošta – prisťahovalecké úrady nás informovali, že jej karta ešte nebola vystavená. V početných telefonátoch, emailoch a osobných návštevách imigračného pracoviska nám úradníci podávali neúplné a často protichodné informácie. Mnohí zo zamestnancov boli ochotní a nápomocní, ich problémom však bolo, že tápali v kafkovskom labyrinte svojho úradu.
Z právneho hľadiska je pritom manželka legálnym trvalým rezidentom bez ohľadu na to, či fyzicky kartu má, alebo nemá. Prakticky však absencia karty môže znamenať problémy pri vstupe do krajiny a nutnosť chodiť v intervaloch na úrad po pečiatku potvrdzujúcu trvalý pobyt.
Podobných prípadov je v Spojených štátoch neúrekom. Naša situácia je len nepríjemnosťou, v desaťtisícoch iných prípadov nečinnosť imigračných úradov spôsobuje vážne problémy rodinám či firmám.
Záležitosť je spravovaná federálnou agentúrou, zvanou skrátene USCIS, ktorá spravuje bezpočet zjavne neprepojených informačných databáz a administratívnych centier v rôznych kútoch Spojených štátov. Problémom nie je jej veľkosť či rozpočet, financovaný takmer úplne z poplatkov za služby. Problémom je zložitosť.
USCIS je súčasťou ministerstva vnútornej bezpečnosti (Department of Homeland Security), ktoré prebralo mnohé (nie všetky) funkcie týkajúce sa občianstva a prisťahovalectva od ministerstva spravodlivosti. Jej fungovanie je riadené bezpočtom prekrývajúcich sa právnych predpisov. Je ľahké si predstaviť, že mnohé z nich boli videné ako riešenia špecifických problémov, trápiacich občanov. Vo svojej kombinácii však tieto „riešenia“ vytvárajú nepochopiteľný a často nefunkčný moloch.
Nejde o ojedinelý problém. Napriek tomu nebol vždy pochopený pravicovými reformátormi, ktorí sa síce zameriavajú na zmenšenie veľkosti vlády, no nie jej paralyzujúcej zložitosti. Samozrejme, svet je zložitým miestom. Komplexnými sa nestali len vládne agentúry, ale aj súkromné firmy. Problémom však je, ak je komplexita vlády významným zdrojom neistoty a nákladov pre ekonomiku aj pre občanov. Jedinými víťazmi, v Spojených štátoch aj inde, sú vtedy právnici a daňoví poradcovia.
Americký daňový systém je azda najkomplikovanejší na svete. V roku 2008 sa odhadovali náklady spojené s jeho dodržiavaním na 163 miliárd dolárov. Tie zahŕňajú 6,1 miliardy hodín, ktoré americkí občania a podnikatelia trávia vypĺňaním formulárov. Napriek ekonomickej deregulácii na konci 70. a začiatkom 80. rokov americká Zbierka federálnych regulácií nepretržite rástla vo svojom rozsahu, zo 71 224 strán v roku 1975 na 174 545 v roku 2012. Netreba si robiť ilúzie, že situácia v Európe je dramaticky iná.
Pravicoví reformátori v Spojených štátoch a v Európe by sa preto mali zamerať na zmenšenie zložitosti štátu. Riešením je podstatne vyššia disciplína zákonodarcov – a tí by sa nemali na náklady a prínosy nových návrhov pozerať izolovane. Mali by sa skôr snažiť vidieť, čo zmeny znamenajú pre celkový právny ekosystém, ktorý riadi ľudské a ekonomické konanie.
.autor je výskumník American Enterprise Institute.
Z právneho hľadiska je pritom manželka legálnym trvalým rezidentom bez ohľadu na to, či fyzicky kartu má, alebo nemá. Prakticky však absencia karty môže znamenať problémy pri vstupe do krajiny a nutnosť chodiť v intervaloch na úrad po pečiatku potvrdzujúcu trvalý pobyt.
Podobných prípadov je v Spojených štátoch neúrekom. Naša situácia je len nepríjemnosťou, v desaťtisícoch iných prípadov nečinnosť imigračných úradov spôsobuje vážne problémy rodinám či firmám.
Záležitosť je spravovaná federálnou agentúrou, zvanou skrátene USCIS, ktorá spravuje bezpočet zjavne neprepojených informačných databáz a administratívnych centier v rôznych kútoch Spojených štátov. Problémom nie je jej veľkosť či rozpočet, financovaný takmer úplne z poplatkov za služby. Problémom je zložitosť.
USCIS je súčasťou ministerstva vnútornej bezpečnosti (Department of Homeland Security), ktoré prebralo mnohé (nie všetky) funkcie týkajúce sa občianstva a prisťahovalectva od ministerstva spravodlivosti. Jej fungovanie je riadené bezpočtom prekrývajúcich sa právnych predpisov. Je ľahké si predstaviť, že mnohé z nich boli videné ako riešenia špecifických problémov, trápiacich občanov. Vo svojej kombinácii však tieto „riešenia“ vytvárajú nepochopiteľný a často nefunkčný moloch.
Nejde o ojedinelý problém. Napriek tomu nebol vždy pochopený pravicovými reformátormi, ktorí sa síce zameriavajú na zmenšenie veľkosti vlády, no nie jej paralyzujúcej zložitosti. Samozrejme, svet je zložitým miestom. Komplexnými sa nestali len vládne agentúry, ale aj súkromné firmy. Problémom však je, ak je komplexita vlády významným zdrojom neistoty a nákladov pre ekonomiku aj pre občanov. Jedinými víťazmi, v Spojených štátoch aj inde, sú vtedy právnici a daňoví poradcovia.
Americký daňový systém je azda najkomplikovanejší na svete. V roku 2008 sa odhadovali náklady spojené s jeho dodržiavaním na 163 miliárd dolárov. Tie zahŕňajú 6,1 miliardy hodín, ktoré americkí občania a podnikatelia trávia vypĺňaním formulárov. Napriek ekonomickej deregulácii na konci 70. a začiatkom 80. rokov americká Zbierka federálnych regulácií nepretržite rástla vo svojom rozsahu, zo 71 224 strán v roku 1975 na 174 545 v roku 2012. Netreba si robiť ilúzie, že situácia v Európe je dramaticky iná.
Pravicoví reformátori v Spojených štátoch a v Európe by sa preto mali zamerať na zmenšenie zložitosti štátu. Riešením je podstatne vyššia disciplína zákonodarcov – a tí by sa nemali na náklady a prínosy nových návrhov pozerať izolovane. Mali by sa skôr snažiť vidieť, čo zmeny znamenajú pre celkový právny ekosystém, ktorý riadi ľudské a ekonomické konanie.
.autor je výskumník American Enterprise Institute.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.