Stotisícový Boulder, ktorý sa nachádza 40 kilometrov severozápadne od Denveru v štáte Colorado, má povesť jedného zo sociálne najliberálnejších miest Ameriky. Pešia zóna Pearl Street ponúka alternatívne reštaurácie či rôzne fair-trade obchody a na štýlových bicykloch sa tu po cestách premávajú hipsteri. Mesto v roku 2007 zaviedlo prvú daň na uhlíkové emisie, naviazanú na účet za elektrinu v Spojených štátoch – príspevok Bouldera k boju proti globálnemu otepľovaniu. A tunajšia univerzita vraj mala natoľko ľavicový imidž, že pred pár rokmi oznámila úmysel zamestnať nejakého vyhraneného konzervatívneho akademika, aby zabezpečila väčšiu vyváženosť učiteľského zboru.
V priestoroch, kde sa kedysi predávala marihuana na medicínske účely, dnes sídli kancelária demokratického kongresmana Jareda Polisa. Robí tu preňho osem ľudí, ktorí zabezpečujú kontakt zákonodarcu s jeho voličmi. Polis je momentálne vo Washigntone, a tak nás víta jeho spolupracovníčka Danielle Henry. „Voliči sa v Spojených štátoch často obracajú na svojich volených zástupcov,“ hovorí. „My podľa povahy žiadosti potom určíme, či stačí, aby ju vybavila naša kancelária, alebo je nutné osobné stretnutie s kongresmanom.“ Spektrum problémov, s ktorými sa voliči obracajú na politika v jeho obvode, môže sprostredkovať dojem o tom, čo sú témy, ktoré dnes hýbu Amerikou.
.čo riešia demokrati
Aj keď Polis, kedysi úspešný biznismen, je prvým otvorene homosexuálnym rodičom v americkom Kongrese (s partnerom vychovávajú trojročného syna a deväťmesačnú dcéru), väčšina problémov jeho voličov sa točí okolo ekonomicko-sociálnych tém. „Dôležité sú teraz rokovania o zóne voľného obchodu,“ vysvetľuje Danielle Henry. Napodiv, amerických voličov nevzrušuje ani tak tá transatlantická, s Európou, ako transpacifická, s viacerými krajinami Ázie, Oceánie a Latinskej Ameriky. „Rezervovaný postoj k dohode majú odbory, ktoré sa obávajú odlivu pracovných miest, ale aj environmentalisti, kým zase ďalším občanom sa zdajú rokovania málo transparentné.“ Podľa Henryovej sa jej šéf už stretol s americkými vyjednávačmi, aby im tlmočil pripomienky svojich voličov. „Ako bývalý biznismen je však dohodám o voľnom obchode naklonený.“
Pre Slováka nie je ťažké, aby mu americký štát Colorado na prvý pohľad nepripomínal jeho domovinu. Horizont lemujú hory a kopce, ktoré vidieť, kamkoľvek sa pohnete. Celý štát má niečo vyše piatich miliónov obyvateľov, kým hlavné mesto Denver bez predmestí asi 600-tisíc (v skutočnosti ide o spádovú oblasť necelej polovice obyvateľov Colorada). V jednom aspekte sa však tento americký štát od Slovenska radikálne líši: Konzumácia marihuany je tu legálna nielen na medicínske, ale posledné dva roky aj na rekreačné účely. Zatiaľ sa zdá, že zločinnosť ani množstvo závislých sa nezvýšili, kým politici na štátnej úrovni sa rozhodli použiť osem miliónov dolárov na sériu štúdií, ktoré majú v nasledujúcich rokoch skúmať účinky marihuany. Aj to je americký federalizmus. Štáty fungujú ako laboratóriá nových politík. Keď to vyjde, pridá sa zvyšok USA.
Kongresman Polis by si podľa Danielle Henryovej prial, aby regulácia konzumácie marihuany patrila jasne do právomocí jednotlivých štátov: „Z federálneho pohľadu ide totiž o zločin, no keď sa štát ako Colorado rozhodne na svojom území pre dekriminalizáciu, je na Washingtone, či bude svoje zákony vynucovať proti štátom.“ Zatiaľ sa tak nutne nedeje, no s inou administratívou by sa táto politika mohla zmeniť. Marihuana možno ovplyvní aj prezidentskú kampaň. Podľa marcového prieskumu Quinnipiac University má totiž jej legalizácia na medicínske i rekreačné účely v troch štátoch, ktoré sú pre voľby rozhodujúce (Ohio, Florida a Pennsylvánia) viac priaznivcov, než akýkoľvek kandidát oboch strán.
.obojstranné obavy
„Ja som republikán, kým moja žena je demokratka,“ hovorí so smiechom predavač Bob Smuts. „Na mnohé politické otázky máme diametrálne odlišné názory. No jedna vec nás spája. Boli by sme obaja veľmi nešťastní, keby sme si v budúcoročných prezidentských voľbách museli vyberať z dvojice Jeb Bush a Hillary Clinton.“ Ide o pocit, s ktorým Smutsovci nie sú medzi Američanmi úplne osamotení. Spojené štáty zažili významné politické dynastie aj v minulosti. Stačí spomenúť Kennedyovcov alebo Rooseveltovcov. No v očiach kritikov málokto stelesňuje nezdravé prepojenie politickej a ekonomickej moci viac, než práve Clintonovci a Bushovci. Napriek tomu im prieskumy dávajú šancu, a teda nie je nereálne, že sa v súboji o Biely dom 8. novembra 2016 napokon ocitnú tí dvaja.
Hillary Clinton bola posledné mesiace grilovaná republikánmi za to, že počas vykonávania funkcie ministerky zahraničia používala súkromnú elektronickú poštu aj na pracovné účely. Ministerstvu odovzdala asi 30-tisíc e-mailov, ktoré úrad bude teraz niekoľko mesiacov spracúvať, kým všetko, čo nepodlieha utajeniu, nezverejní. Nejde len o škandál súvisiaci s nižším zabezpečením súkromnej elektronickej pošty. Objavili sa aj otázky, či elektronická pošta bývalej ministerky zahraničia neukrýva informácie o jej možných zlyhaniach v súvislosti s udalosťami 11. septembra 2012. V tento deň islamskí militanti napadli konzulát Spojených štátov v líbyjskom Benghází. Pri útoku bol zabitý aj americký veľvyslanec – dodnes je to pre krajinu trauma.
Kým demokrati čakajú, či z ich strany nevyjde nejaká nová hviezda, ktorá by dokázala Clintonovú vyzvať pri vnútrostraníckych primárkach, republikáni núkajú viac zaujímavých kandidátov. Bývalý guvernér Floridy Jeb Bush ako kandidát „establišmentu“ nebude mať problém zozbierať peniaze na kampaň, no sotva zmení veci, pri ktorých aj konzervatívci súhlasia, že by sa zmeniť mali. Jeho priezvisko je medzi voličmi známou značkou, no zároveň aj pasívom. Mnohí majú pocit, že dvaja Bushovci v Bielom dome boli viac než dosť.
Vzrušujúcejším kandidátom je senátor Rand Paul, syn známeho libertariána Rona Paula. Vyhranené pozície, ktorými bol známy jeho otec, trochu obrúsil. No to je zároveň pre neho aj možná pasca. Ak sa bude príliš snažiť prispôsobiť svojimi postojmi rozdielnym prostrediam, ktorým sa musí v rámci kampane prihovoriť, môže stratiť šťavu a vyslúžiť si povesť chameleóna. Paul je zdržanlivý nielen k vnútropolitickému intervencionizmu americkej vlády do ekonomiky krajiny, ale aj voči zahraničným vojenským intervenciám. To mu môžu spočítať jastrabi z vlastnej strany. Keď mal napríklad Benjamin Netanjahu svoj kontroverzný prejav v americkom Kongrese, niektorí kritici Paulovi vyčítali, že izraelskému premiérovi „tlieskal príliš krátko“.
Dynamický senátor Marco Rubio z Floridy má kubánsky pôvod a mohol by vďaka tomu osloviť časť hispánskej voličskej základne, ktorá väčšinovo inklinuje k demokratom. Inak je to ukážkový konzervatívec vo fiškálnych i kultúrno-etických otázkach. A spomedzi možných republikánskych prezidentských kandidátov nemožno vynechať ani Scotta Walkera. Kadekto sa mu posmieva, lebo nedokončil vysokú školu, no v úlohe dvojnásobného guvernéra Wisconsinu sa prejavil ako celkom schopný administrátor. Absencia univerzitného vzdelania mu asi neuškodí. Veď ani Steve Jobs, Bill Gates alebo Mark Zuckerberg vysokú školu nedokončili.
.spravodlivosť pre Jessie
Pozlátená kupola na coloradskom štátnom Kapitole, ktorá má pripomínať niekdajšiu zlatú horúčku, sa leskne poslednými lúčmi slnka predtým, než nadobro zapadne za obzorom. Niekoľko sto metrov odtiaľto, na dohľad od budovy, demonštruje asi tucet zamaskovaných mladých ľudí. Jeden z nich volá do megafónu po „spravodlivosti pre Jessie Hernandezovú“. Demonštrujúci nesú plagátiky s nápisom „Fuck the Police“. Okoloidúci si ich veľmi nevšímajú. Keď sa pristavím, chlapík v maske Guya Fawkesa mi vysvetlí, o čo ide.
Jessica Hernandez bolo 17-ročné dievča, ktoré 26. januára zastrelili dvaja denverskí policajti. Nie je jasné, čo sa presne stalo. Policajti tvrdili, že dievča sa v kradnutom aute rozbehlo oproti jednému z nich, hoci na ňu kričali, aby zastavila a vystúpila. Pred smrťou údajne obeť pila a fajčila marihuanu. Podľa demonštrantov ju policajti zastrelili len tak.
Prípad Jessie Hernandezovej sa nedostal do celonárodných správ, no odohral sa v čase, keď Amerika diskutuje o prípadoch, v ktorých sa opakuje ten istý vzorec: Biely policajt zastrelí za zvláštnych okolností čierneho alebo hispánskeho podozrivého. To všetko presne päťdesiat rokov po Selme – sérii legendárnych pochodov za občianske práva Afroameričanov v Alabame.
Podľa Nicka Mitchella z denverského úradu nezávislého dohľadu nad políciou by mala zlepšiť jej zásahy napríklad požiadavka na ich zaznamenávanie kamerou, ktorá by bola pripevnená k uniforme policajta. No polročný pilotný projekt denverskej polície ukázal, že len štvrtina incidentov, pri ktorých sa policajti uchýlili k použitiu sily, bola naozaj zaznamenaná. Vo zvyšných prípadoch buď policajti kameru nezapli, došlo k zlyhaniu techniky, alebo kamery jednotlivým príslušníkom neboli rozdané. V každom prípade sa podobný návrh objavil aj na Slovensku v súvislosti s policajnými záťahmi v rómskych osadách. V Denveri chcú obmedziť aj strieľanie policajtov na idúce autá. Je neefektívne, pokiaľ ide o cieľ zastaviť páchateľov, no môže priniesť veľa vedľajších škôd. Naša šoférka, srdnatá štyridsiatnička Kelly, je bývalá policajtka. „Ľudia vidia len jednu stranu mince, no neuvedomujú si, pod akým tlakom policajt často zasahuje,“ hovorí. „Hoci uznávam, že existujú aj nepoctiví policajti, debata o policajných excesoch by mala byť menej spolitizovaná.“
.strhnite kríže
Napriek nádejam, že s Barackom Obamom nadíde doba, keď už rasa v Amerike nie je témou, tamojšia spoločnosť sa zdá etnicky rozbitejšia, než kedykoľvek predtým. No popri nespokojných menšinách sa o slovo hlásia aj zástupcovia kresťanskej väčšiny. „Postoj, že smieš síce veriť, čomu chceš, ale nikomu o tom nehovor, nie je slobodným praktizovaním náboženstva, ako sa o ňom píše v prvom dodatku našej ústavy,“ hovorí Jeff Mateer, právnik pôsobiaci v texaskom Liberty inštitúte. „O princípoch, podľa ktorých žijete, musíte mať možnosť hovoriť a najmä podľa nich žiť.“
S Mateerom sa stretávame v meste Dallas. Steny priestorov, v ktorých inštitút sídli, sú vyzdobené obrazmi krajinkárov s pôsobivými motívmi majestátnej americkej prírody. Liberty inštitút zastupuje pred súdom kresťanov rôznych cirkví, ale aj židov a vlastne kohokoľvek, komu sa v Spojených štátoch upiera sloboda vierovyznania. Vlani mali 260 prípadov po celej krajine. Zastupujú jednotlivcov i organizácie, ktoré sa snažia zachovať vojnové pamätníky v tvare kríža či tabule s Desatorom pred verejnými budovami. Radili napríklad aj skupine texaských ortodoxných židov, ktorí sa stretávajú v dome jedného z nich, pričom mestská rada tvrdí, že by s tým mali prestať, lebo budova je registrovaná výlučne na rezidenčné účely. Ale obhajujú aj rastúci počet ľudí, ktorí prišli o prácu alebo boli inak postihovaní, lebo trvali na tom, že manželstvo je výlučným zväzkom muža a ženy.
Po víťaznom ťažení zväzkov osôb rovnakého pohlavia súdnymi inštanciami sa republikáni na štátnej úrovni pokúšajú presadiť aspoň zákony, ktoré by chránili kresťanov pred nutnosťou robiť kompromisy s vlastným svedomím. Predstavitelia štátu Indiana sa v uplynulých týždňoch stali terčom bezprecedentného nátlaku zo strany LGBTI organizácií, médií i veľkých korporácií pre zákon, ktorý by umožnil napríklad kresťanským majiteľom svadobných služieb odmietnuť dodávať služby pre svadby osôb rovnakého pohlavia. Viaceré veľké firmy sa vyhrážali, že ak zákon prejde, začnú totálny bojkot Indiany. Ide o veľmi zaujímavý vývoj. Agresivita, s ktorou súdy, médiá či aktivisti tlačia ľuďom politickú LGBTI agendu, môže mnohých konzervatívnych kresťanov – dnes najvlasteneckejších Američanov – odcudziť v dlhodobom horizonte ich vlastnej krajine i vláde. So všetkými dôsledkami, ktoré z toho pre Spojené štáty budú vyplývať.
.obamov pomník
Ak Barack Obama po sebe zanechá nejaký pamätník, keď odíde z funkcie, bude ním nepochybne jeho reforma zdravotníctva. „Myslím, že preukázateľne išlo o významný úspech,“ hovorí o projekte amerického prezidenta Kris Mamula, reportér Pittsburgh Business Times. „Reforma rozšírila krytie nákladov zdravotnej starostlivosti aj na milióny Američanov, ktorí predtým nemali zdravotné poistenie.“ No Mamula, ktorý ako ekonomický novinár pokrýva práve zdravotníctvo, vidí aj nedostatky. Aby poistka nadobudla platnosť, ľudia musia splatiť na začiatku veľmi vysokú sumu vo výške okolo päťtisíc dolárov, ktoré musia nájsť vo svojom vrecku. Lenže stále ide oproti minulosti o zlepšenie.
Necelé tri bilióny dolárov sa v USA ročne vynaložia na zdravotnú starostlivosť, 21 miliárd tvoria len zdravotné dlhy. Štvorčlenná americká rodina s priemerným ročným hrubým príjmom 52-tisíc dolárov (asi 40-tisíc po zaplatení daní) vynaloží len na zdravotné poistenie šestnásťtisíc dolárov ročne. Z dvoch miliónov Američanov, ktorí každý rok vyhlásia bankrot, tak dve tretiny urobia pre neschopnosť platiť za zdravotnú starostlivosť. Pritom tri štvrtiny z týchto ľudí majú zdravotné poistenie! Obamova reforma zmierňuje len časť týchto problémov. No nie všetci jej fandia. A ak kritizujete prezidenta za to, čo urobil so zdravotníctvom, neznamená to, že si nevyhnutne pochvaľujete doterajšie fungovanie systému.
Bill Hennessey je zakladateľ a šéf start-upu pratter.us. Názov vznikol zo slov „price matters“ (na cene záleží). „Nemocnice tu v Pittsburghu a inde v USA sú výborné, no spôsob, akým pacienti platia za ich služby, je devastačný.“ Keď prídete do nemocnice, nepovedia vám dopredu cenu zákroku. Tú sa dozviete, až keď vám pošlú neskôr účet. „Náklady na vašu zdravotnú starostlivosť sú skryté predtým, než si čokoľvek kúpite. To je zlé, lebo ľudia si nemôžu dopredu vybrať. Je to, ako keby ste si kupovali auto a nepoznali dopredu jeho cenu,“ hovorí Hennessey. Práve bizarnosti ako netransparentnosť cien môžu zato, že ani zástancovia ekonomickej slobody nepovažujú korporativistické americké zdravotníctvo za ideálne. „Potrebujete vedieť ceny, aby mohla vzniknúť súťaž. A z tej vyplynú nižšie náklady pre pacienta,“ vysvetľuje Hennessey. O to sa snaží práve jeho projekt. Zhromažďuje a zverejňuje ceny lekárskych zákrokov v rôznych nemocniciach. „Tie rozdiely v cenách sú také výrazné, že sa nedajú vysvetliť výlučne rozdielnou kvalitou použitých technológií alebo lekárov.“
Ľudia ako Bill Hennessey, ktorí dávajú tvorivým trhovým riešeniam prednosť pred ďalšími štátnymi zásahmi i súčasným eldorádom pre nemocnice a poisťovne, sú nádejou amerického zdravotníctva. A tak nie je vylúčené, že aj stavebné kamene Obamovho zdravotníckeho pomníka budú pár rokov po jeho odchode použité na vytvorenie úplne inej stavby.
V priestoroch, kde sa kedysi predávala marihuana na medicínske účely, dnes sídli kancelária demokratického kongresmana Jareda Polisa. Robí tu preňho osem ľudí, ktorí zabezpečujú kontakt zákonodarcu s jeho voličmi. Polis je momentálne vo Washigntone, a tak nás víta jeho spolupracovníčka Danielle Henry. „Voliči sa v Spojených štátoch často obracajú na svojich volených zástupcov,“ hovorí. „My podľa povahy žiadosti potom určíme, či stačí, aby ju vybavila naša kancelária, alebo je nutné osobné stretnutie s kongresmanom.“ Spektrum problémov, s ktorými sa voliči obracajú na politika v jeho obvode, môže sprostredkovať dojem o tom, čo sú témy, ktoré dnes hýbu Amerikou.
.čo riešia demokrati
Aj keď Polis, kedysi úspešný biznismen, je prvým otvorene homosexuálnym rodičom v americkom Kongrese (s partnerom vychovávajú trojročného syna a deväťmesačnú dcéru), väčšina problémov jeho voličov sa točí okolo ekonomicko-sociálnych tém. „Dôležité sú teraz rokovania o zóne voľného obchodu,“ vysvetľuje Danielle Henry. Napodiv, amerických voličov nevzrušuje ani tak tá transatlantická, s Európou, ako transpacifická, s viacerými krajinami Ázie, Oceánie a Latinskej Ameriky. „Rezervovaný postoj k dohode majú odbory, ktoré sa obávajú odlivu pracovných miest, ale aj environmentalisti, kým zase ďalším občanom sa zdajú rokovania málo transparentné.“ Podľa Henryovej sa jej šéf už stretol s americkými vyjednávačmi, aby im tlmočil pripomienky svojich voličov. „Ako bývalý biznismen je však dohodám o voľnom obchode naklonený.“
Pre Slováka nie je ťažké, aby mu americký štát Colorado na prvý pohľad nepripomínal jeho domovinu. Horizont lemujú hory a kopce, ktoré vidieť, kamkoľvek sa pohnete. Celý štát má niečo vyše piatich miliónov obyvateľov, kým hlavné mesto Denver bez predmestí asi 600-tisíc (v skutočnosti ide o spádovú oblasť necelej polovice obyvateľov Colorada). V jednom aspekte sa však tento americký štát od Slovenska radikálne líši: Konzumácia marihuany je tu legálna nielen na medicínske, ale posledné dva roky aj na rekreačné účely. Zatiaľ sa zdá, že zločinnosť ani množstvo závislých sa nezvýšili, kým politici na štátnej úrovni sa rozhodli použiť osem miliónov dolárov na sériu štúdií, ktoré majú v nasledujúcich rokoch skúmať účinky marihuany. Aj to je americký federalizmus. Štáty fungujú ako laboratóriá nových politík. Keď to vyjde, pridá sa zvyšok USA.
Kongresman Polis by si podľa Danielle Henryovej prial, aby regulácia konzumácie marihuany patrila jasne do právomocí jednotlivých štátov: „Z federálneho pohľadu ide totiž o zločin, no keď sa štát ako Colorado rozhodne na svojom území pre dekriminalizáciu, je na Washingtone, či bude svoje zákony vynucovať proti štátom.“ Zatiaľ sa tak nutne nedeje, no s inou administratívou by sa táto politika mohla zmeniť. Marihuana možno ovplyvní aj prezidentskú kampaň. Podľa marcového prieskumu Quinnipiac University má totiž jej legalizácia na medicínske i rekreačné účely v troch štátoch, ktoré sú pre voľby rozhodujúce (Ohio, Florida a Pennsylvánia) viac priaznivcov, než akýkoľvek kandidát oboch strán.
.obojstranné obavy
„Ja som republikán, kým moja žena je demokratka,“ hovorí so smiechom predavač Bob Smuts. „Na mnohé politické otázky máme diametrálne odlišné názory. No jedna vec nás spája. Boli by sme obaja veľmi nešťastní, keby sme si v budúcoročných prezidentských voľbách museli vyberať z dvojice Jeb Bush a Hillary Clinton.“ Ide o pocit, s ktorým Smutsovci nie sú medzi Američanmi úplne osamotení. Spojené štáty zažili významné politické dynastie aj v minulosti. Stačí spomenúť Kennedyovcov alebo Rooseveltovcov. No v očiach kritikov málokto stelesňuje nezdravé prepojenie politickej a ekonomickej moci viac, než práve Clintonovci a Bushovci. Napriek tomu im prieskumy dávajú šancu, a teda nie je nereálne, že sa v súboji o Biely dom 8. novembra 2016 napokon ocitnú tí dvaja.
Hillary Clinton bola posledné mesiace grilovaná republikánmi za to, že počas vykonávania funkcie ministerky zahraničia používala súkromnú elektronickú poštu aj na pracovné účely. Ministerstvu odovzdala asi 30-tisíc e-mailov, ktoré úrad bude teraz niekoľko mesiacov spracúvať, kým všetko, čo nepodlieha utajeniu, nezverejní. Nejde len o škandál súvisiaci s nižším zabezpečením súkromnej elektronickej pošty. Objavili sa aj otázky, či elektronická pošta bývalej ministerky zahraničia neukrýva informácie o jej možných zlyhaniach v súvislosti s udalosťami 11. septembra 2012. V tento deň islamskí militanti napadli konzulát Spojených štátov v líbyjskom Benghází. Pri útoku bol zabitý aj americký veľvyslanec – dodnes je to pre krajinu trauma.
Kým demokrati čakajú, či z ich strany nevyjde nejaká nová hviezda, ktorá by dokázala Clintonovú vyzvať pri vnútrostraníckych primárkach, republikáni núkajú viac zaujímavých kandidátov. Bývalý guvernér Floridy Jeb Bush ako kandidát „establišmentu“ nebude mať problém zozbierať peniaze na kampaň, no sotva zmení veci, pri ktorých aj konzervatívci súhlasia, že by sa zmeniť mali. Jeho priezvisko je medzi voličmi známou značkou, no zároveň aj pasívom. Mnohí majú pocit, že dvaja Bushovci v Bielom dome boli viac než dosť.
Vzrušujúcejším kandidátom je senátor Rand Paul, syn známeho libertariána Rona Paula. Vyhranené pozície, ktorými bol známy jeho otec, trochu obrúsil. No to je zároveň pre neho aj možná pasca. Ak sa bude príliš snažiť prispôsobiť svojimi postojmi rozdielnym prostrediam, ktorým sa musí v rámci kampane prihovoriť, môže stratiť šťavu a vyslúžiť si povesť chameleóna. Paul je zdržanlivý nielen k vnútropolitickému intervencionizmu americkej vlády do ekonomiky krajiny, ale aj voči zahraničným vojenským intervenciám. To mu môžu spočítať jastrabi z vlastnej strany. Keď mal napríklad Benjamin Netanjahu svoj kontroverzný prejav v americkom Kongrese, niektorí kritici Paulovi vyčítali, že izraelskému premiérovi „tlieskal príliš krátko“.
Dynamický senátor Marco Rubio z Floridy má kubánsky pôvod a mohol by vďaka tomu osloviť časť hispánskej voličskej základne, ktorá väčšinovo inklinuje k demokratom. Inak je to ukážkový konzervatívec vo fiškálnych i kultúrno-etických otázkach. A spomedzi možných republikánskych prezidentských kandidátov nemožno vynechať ani Scotta Walkera. Kadekto sa mu posmieva, lebo nedokončil vysokú školu, no v úlohe dvojnásobného guvernéra Wisconsinu sa prejavil ako celkom schopný administrátor. Absencia univerzitného vzdelania mu asi neuškodí. Veď ani Steve Jobs, Bill Gates alebo Mark Zuckerberg vysokú školu nedokončili.
.spravodlivosť pre Jessie
Pozlátená kupola na coloradskom štátnom Kapitole, ktorá má pripomínať niekdajšiu zlatú horúčku, sa leskne poslednými lúčmi slnka predtým, než nadobro zapadne za obzorom. Niekoľko sto metrov odtiaľto, na dohľad od budovy, demonštruje asi tucet zamaskovaných mladých ľudí. Jeden z nich volá do megafónu po „spravodlivosti pre Jessie Hernandezovú“. Demonštrujúci nesú plagátiky s nápisom „Fuck the Police“. Okoloidúci si ich veľmi nevšímajú. Keď sa pristavím, chlapík v maske Guya Fawkesa mi vysvetlí, o čo ide.
Jessica Hernandez bolo 17-ročné dievča, ktoré 26. januára zastrelili dvaja denverskí policajti. Nie je jasné, čo sa presne stalo. Policajti tvrdili, že dievča sa v kradnutom aute rozbehlo oproti jednému z nich, hoci na ňu kričali, aby zastavila a vystúpila. Pred smrťou údajne obeť pila a fajčila marihuanu. Podľa demonštrantov ju policajti zastrelili len tak.
Prípad Jessie Hernandezovej sa nedostal do celonárodných správ, no odohral sa v čase, keď Amerika diskutuje o prípadoch, v ktorých sa opakuje ten istý vzorec: Biely policajt zastrelí za zvláštnych okolností čierneho alebo hispánskeho podozrivého. To všetko presne päťdesiat rokov po Selme – sérii legendárnych pochodov za občianske práva Afroameričanov v Alabame.
Podľa Nicka Mitchella z denverského úradu nezávislého dohľadu nad políciou by mala zlepšiť jej zásahy napríklad požiadavka na ich zaznamenávanie kamerou, ktorá by bola pripevnená k uniforme policajta. No polročný pilotný projekt denverskej polície ukázal, že len štvrtina incidentov, pri ktorých sa policajti uchýlili k použitiu sily, bola naozaj zaznamenaná. Vo zvyšných prípadoch buď policajti kameru nezapli, došlo k zlyhaniu techniky, alebo kamery jednotlivým príslušníkom neboli rozdané. V každom prípade sa podobný návrh objavil aj na Slovensku v súvislosti s policajnými záťahmi v rómskych osadách. V Denveri chcú obmedziť aj strieľanie policajtov na idúce autá. Je neefektívne, pokiaľ ide o cieľ zastaviť páchateľov, no môže priniesť veľa vedľajších škôd. Naša šoférka, srdnatá štyridsiatnička Kelly, je bývalá policajtka. „Ľudia vidia len jednu stranu mince, no neuvedomujú si, pod akým tlakom policajt často zasahuje,“ hovorí. „Hoci uznávam, že existujú aj nepoctiví policajti, debata o policajných excesoch by mala byť menej spolitizovaná.“
.strhnite kríže
Napriek nádejam, že s Barackom Obamom nadíde doba, keď už rasa v Amerike nie je témou, tamojšia spoločnosť sa zdá etnicky rozbitejšia, než kedykoľvek predtým. No popri nespokojných menšinách sa o slovo hlásia aj zástupcovia kresťanskej väčšiny. „Postoj, že smieš síce veriť, čomu chceš, ale nikomu o tom nehovor, nie je slobodným praktizovaním náboženstva, ako sa o ňom píše v prvom dodatku našej ústavy,“ hovorí Jeff Mateer, právnik pôsobiaci v texaskom Liberty inštitúte. „O princípoch, podľa ktorých žijete, musíte mať možnosť hovoriť a najmä podľa nich žiť.“
S Mateerom sa stretávame v meste Dallas. Steny priestorov, v ktorých inštitút sídli, sú vyzdobené obrazmi krajinkárov s pôsobivými motívmi majestátnej americkej prírody. Liberty inštitút zastupuje pred súdom kresťanov rôznych cirkví, ale aj židov a vlastne kohokoľvek, komu sa v Spojených štátoch upiera sloboda vierovyznania. Vlani mali 260 prípadov po celej krajine. Zastupujú jednotlivcov i organizácie, ktoré sa snažia zachovať vojnové pamätníky v tvare kríža či tabule s Desatorom pred verejnými budovami. Radili napríklad aj skupine texaských ortodoxných židov, ktorí sa stretávajú v dome jedného z nich, pričom mestská rada tvrdí, že by s tým mali prestať, lebo budova je registrovaná výlučne na rezidenčné účely. Ale obhajujú aj rastúci počet ľudí, ktorí prišli o prácu alebo boli inak postihovaní, lebo trvali na tom, že manželstvo je výlučným zväzkom muža a ženy.
Po víťaznom ťažení zväzkov osôb rovnakého pohlavia súdnymi inštanciami sa republikáni na štátnej úrovni pokúšajú presadiť aspoň zákony, ktoré by chránili kresťanov pred nutnosťou robiť kompromisy s vlastným svedomím. Predstavitelia štátu Indiana sa v uplynulých týždňoch stali terčom bezprecedentného nátlaku zo strany LGBTI organizácií, médií i veľkých korporácií pre zákon, ktorý by umožnil napríklad kresťanským majiteľom svadobných služieb odmietnuť dodávať služby pre svadby osôb rovnakého pohlavia. Viaceré veľké firmy sa vyhrážali, že ak zákon prejde, začnú totálny bojkot Indiany. Ide o veľmi zaujímavý vývoj. Agresivita, s ktorou súdy, médiá či aktivisti tlačia ľuďom politickú LGBTI agendu, môže mnohých konzervatívnych kresťanov – dnes najvlasteneckejších Američanov – odcudziť v dlhodobom horizonte ich vlastnej krajine i vláde. So všetkými dôsledkami, ktoré z toho pre Spojené štáty budú vyplývať.
.obamov pomník
Ak Barack Obama po sebe zanechá nejaký pamätník, keď odíde z funkcie, bude ním nepochybne jeho reforma zdravotníctva. „Myslím, že preukázateľne išlo o významný úspech,“ hovorí o projekte amerického prezidenta Kris Mamula, reportér Pittsburgh Business Times. „Reforma rozšírila krytie nákladov zdravotnej starostlivosti aj na milióny Američanov, ktorí predtým nemali zdravotné poistenie.“ No Mamula, ktorý ako ekonomický novinár pokrýva práve zdravotníctvo, vidí aj nedostatky. Aby poistka nadobudla platnosť, ľudia musia splatiť na začiatku veľmi vysokú sumu vo výške okolo päťtisíc dolárov, ktoré musia nájsť vo svojom vrecku. Lenže stále ide oproti minulosti o zlepšenie.
Necelé tri bilióny dolárov sa v USA ročne vynaložia na zdravotnú starostlivosť, 21 miliárd tvoria len zdravotné dlhy. Štvorčlenná americká rodina s priemerným ročným hrubým príjmom 52-tisíc dolárov (asi 40-tisíc po zaplatení daní) vynaloží len na zdravotné poistenie šestnásťtisíc dolárov ročne. Z dvoch miliónov Američanov, ktorí každý rok vyhlásia bankrot, tak dve tretiny urobia pre neschopnosť platiť za zdravotnú starostlivosť. Pritom tri štvrtiny z týchto ľudí majú zdravotné poistenie! Obamova reforma zmierňuje len časť týchto problémov. No nie všetci jej fandia. A ak kritizujete prezidenta za to, čo urobil so zdravotníctvom, neznamená to, že si nevyhnutne pochvaľujete doterajšie fungovanie systému.
Bill Hennessey je zakladateľ a šéf start-upu pratter.us. Názov vznikol zo slov „price matters“ (na cene záleží). „Nemocnice tu v Pittsburghu a inde v USA sú výborné, no spôsob, akým pacienti platia za ich služby, je devastačný.“ Keď prídete do nemocnice, nepovedia vám dopredu cenu zákroku. Tú sa dozviete, až keď vám pošlú neskôr účet. „Náklady na vašu zdravotnú starostlivosť sú skryté predtým, než si čokoľvek kúpite. To je zlé, lebo ľudia si nemôžu dopredu vybrať. Je to, ako keby ste si kupovali auto a nepoznali dopredu jeho cenu,“ hovorí Hennessey. Práve bizarnosti ako netransparentnosť cien môžu zato, že ani zástancovia ekonomickej slobody nepovažujú korporativistické americké zdravotníctvo za ideálne. „Potrebujete vedieť ceny, aby mohla vzniknúť súťaž. A z tej vyplynú nižšie náklady pre pacienta,“ vysvetľuje Hennessey. O to sa snaží práve jeho projekt. Zhromažďuje a zverejňuje ceny lekárskych zákrokov v rôznych nemocniciach. „Tie rozdiely v cenách sú také výrazné, že sa nedajú vysvetliť výlučne rozdielnou kvalitou použitých technológií alebo lekárov.“
Ľudia ako Bill Hennessey, ktorí dávajú tvorivým trhovým riešeniam prednosť pred ďalšími štátnymi zásahmi i súčasným eldorádom pre nemocnice a poisťovne, sú nádejou amerického zdravotníctva. A tak nie je vylúčené, že aj stavebné kamene Obamovho zdravotníckeho pomníka budú pár rokov po jeho odchode použité na vytvorenie úplne inej stavby.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.