.gazprom je pre ruskú ekonomiku a štát nenahraditeľná firma, Rusko vedie s Ukrajinou regionálnu vojnu. Vy ste v polovici marca oznámili, že je otázkou krátkeho času, keď Európska komisia obviní ruskú firmu Gazprom. Cítite sa vo vojne s Ruskom?
Nie, nie sme vo vojne. S ruským ministrom energetiky Alexandrom Novakom máme korektný vzťah, často si telefonujeme, riešime aj témy týkajúce sa Ukrajiny, počas poslednej návštevy Moskvy sme mali dlhé stretnutie. Určite by som to nenazýval vojnou s Ruskom ani energetickou vojnou s Gazpromom. Ide skôr o vzájomné vysvetlenie, ako sa budú naše vzťahy do budúcnosti vyvíjať. Ruská federácia diverzifikuje svoj export energií, my chceme viac diverzifikovať import energií, preto treba rokovať.
.očakáva sa však pomerne vysoká pokuta pre Gazprom. Financial Times napísali, že ak by nebola ohlásená vyššia pokuta, bol by to debakel niekoľkoročného vyšetrovania.
Je to téma, za ktorú priamo zodpovedá komisárka pre hospodársku súťaž, preto by som sa k tomu nechcel konkrétnejšie vyjadrovať. Samotné vyšetrovanie je mimoriadne autonómne, ona sama sa vyjadrila, že výsledky vyšetrovania oznámi o niekoľko málo týždňov. Musíme si počkať.
.ruská strana oznámila, že má záujem uzavrieť zmier s EÚ, myslíte si, že je to pravdepodobné?
Gazprom nie je jediná nadnárodná firma, ktorá je takýmto spôsobom prešetrovaná. Šetrenie sa týka firmy Google, ale aj desiatok ďalších firiem.
.jedna z oblastí prešetrovania sa týka priamo vás, ide o „trestanie“ jednotlivých krajín EÚ zo strany Gazpromu rôznymi cenami ropy a plynu. Litva má drahší plyn ako Nemecko, Maďarsko lacnejší ako Poľsko. Myslíte si, že to sa môže zmeniť?
Nechcem predbiehať, prešetrovanie ešte nebolo skončené. Môj názor je, že najlepšou odpoveďou na témy energetickej bezpečnosti je, aby sme boli schopní vytvoriť naozajstný spoločný energetický trh, aby bol likvidný pre celú Úniu a zároveň, aby sme mali viacero zdrojov dodávok plynu.
.s vaším menom sa v poslednom čase spája najmä projekt energetickej únie. Ak by sa ho podarilo uskutočniť, čo konkrétne by priniesol občanom EÚ?
Určite by sa vyhli každé leto sa opakujúcim obavám, čo sa stane v zime. To znamená bezpečnosť dodávok energií, ako aj ich nižšie ceny. Keď sa na spoločnom trhu odstránia bariéry, tak sa vytvorí lepšie a konkurenčné prostredie a väčší tlak na ceny. Ďalším benefitom by malo byť to, že energetika bude šetrnejšia k životnému prostrediu. Občania by tiež mali byť väčšími pánmi v rozhodovaní, akú energiu chcú používať a od koho si ju chcú kúpiť.
.ostaňme pri cenách. Dnešný stav je taký, že napríklad trhová cena elektriny je nízka, ale koncová cena pre spotrebiteľa je vysoká. Je to dané aj európskou politikou dotovania alternatívnych zdrojov energie. Existuje teda jedna energetická politika, ktorá sa akoby bije s inou energetickou politikou. Nie je to prekážka pre uskutočniteľnosť energetickej únie?
To, čo hovoríte, je jeden z dôvodov, prečo sa vytvára energetická únia. Áno, pokiaľ ide o veľkoobchodné ceny energií, tak sme ako-tak konkurencieschopní napríklad s USA. Dôvodom, prečo sú koncové ceny vysoké, je to, že štruktúra cien je v každej členskej krajine iná. Sú tam dotácie do rôznych typov energií. Niekde sú to obnoviteľné zdroje, inde jadro alebo uhlie. V jednotlivých krajinách sú tiež rôzne úrovne zdaňovania či prenosových poplatkov. Výsledkom je, že koncová cena je niekedy až niekoľkonásobne vyššia ako v USA. Energetická únia má práve toto všetko zmeniť a prispieť k tomu, aby ceny energií boli nižšie.
.otázkou je, či sa napríklad Nemci budú chcieť v mene energetickej únie vzdať dotovania veternej energie?
Ten problém je širší. Spočíva v tom, že podporné schémy, prostredníctvom ktorých sa dotujú energie a ktoré sú vo výške 120 miliárd eur ročne, spôsobujú deformácie na trhu a v konečnom dôsledku túto sumu zaplatia koncoví užívatelia. Či už prostredníctvom faktúr, alebo daní. Návrh, ktorý som predložil, je o tom, aby sme sa dôsledne pozreli na regulované ceny energií. Aj na štátnu pomoc, ktorá by sa mala uplatňovať len vtedy, ak zlyhá trh. Pokiaľ vidíme, že obnoviteľné zdroje sa stávajú konkurencieschopné, tak by sa na ne mali uplatňovať trhové mechanizmy.
.otázku sme skôr mysleli tak, či problémom pre energetickú úniu nebudú záujmy národných štátov. Napríklad sa v rámci nej plánuje spoločný nákup plynu. Lenže niektoré štáty si s Gazpromom dokážu samy vyjednať veľmi dobré ceny. Aktuálnym príkladom je Maďarsko.
Zmena z národného zmýšľania na európske bude určite najväčšou výzvou tohto procesu. Chcem pre každú krajinu pripraviť analýzu, ktorá by mala preukázať, prečo je pre ňu energetická únia výhodná.
.po oznámení, že plynovod South Stream sa stavať nebude, sa objavilo viacero nových projektov. Medzi nimi aj slovenský projekt plynovodu Eastring, ktorý by mal prepojiť slovenské Veľké Kapušany s bulharsko-tureckou hranicou. Vznikol však pomerne nedávno, a nie je v zozname Projektov spoločného záujmu EÚ, na ktorého základe sa poskytuje európska finančná pomoc. Je šanca, že by sa mohol do tohto zoznamu dostať?
Najdôležitejšie pre takýto projekt je to, aby ste získali súhlas krajín, cez ktoré by tento plynovod mal ísť. Len čo sa takáto dohoda získa, tak to začína byť zaujímavé. Tak pre EÚ, ako aj pre súkromných investorov. Zoznam Projektov spoločného záujmu sa pravidelne aktualizuje, takže ak k takejto dohode na úrovni krajín dôjde, Európska komisia nebude brániť ani takejto alternatíve plynového prepojenia. Existujú však aj ďalšie projekty, ktorých trasy vedú cez tento región.
.aká je dnes pozícia Ukrajiny, ktorá je kľúčovou krajinou medzi Ruskom a EÚ?
Ukrajina je mojím veľkým klientom, som v permanentnom kontakte s ukrajinským ministrom energetiky, šéfom Naftogazu, takisto s ruskými partnermi. S Ukrajinou riešime viacero otázok. Napríklad trilaterálne rokovania o dodávkach plynu pre Ukrajinu, kde sa riešia ceny, technické otázky aj dĺžka nového kontraktu.
.ako sa správajú Rusi voči Ukrajincom?
Sú fázy, ktoré sú konštruktívne, sú fázy, kde dochádza k vzájomnej kritike. Ťažká situácia bola, keď sa asi pred mesiacom obidve strany kritizovali za dodávky plynu do Luhanskej oblasti, Európska komisia bola požiadaná, aby sme do týchto rokovaní vstúpili ako takzvaný honest broker (čestný hráč), poslali sme dispečerov, ale nedokázali sme dospieť k jednoznačnému názoru. Problém sme preto vyňali do zátvorky, bude sa riešiť samostatne. Teraz treba preklenúť aktuálnu situáciu, hľadáme spôsob, ako nastoliť systém, aby Ukrajina zvládla ďalšiu zimu.
.pomáha vám pri rokovaniach, že ste študovali v Moskve na MGIMO?
Určite áno, ruský minister energetiky preferuje komunikáciu v ruštine, ich materiály sú často v ruštine, takže mám priamy kontakt s ruskou stranou. Priamo komunikujeme aj v prestávkach, takže si rozumieme.
.spolužiakov na druhej strane nemáte?
(Smiech.) Nie, ale spolužiakov som, paradoxne, stretol v Azerbajdžane, napríklad prezident Alijev študoval na tej istej škole ako ja.
.ešte k Ukrajine. Máte zo správania ukrajinskej strany pocit, že už vedenie krajiny nezastupuje záujmy jednotlivých oligarchov, ale že sa správajú ako štát?
Ten dojem mám od začiatku, ako som do týchto rokovaní vstúpil. Mám nadštandardné vzťahy s premiérom Jaceňukom aj s ďalšími energetickými kolegami. Ukrajinci sú si vedomí, že tá obrovská pomoc zo strany EÚ a MMF nie je len prejavom politickej solidarity, ale aj podnetom na reformy. Dobre vedia, že musia zreformovať vlastný energetický sektor vrátane zvýšenia ťažby na svojom území. Vedia, že musia garantovať, že dokážu fungovať ako stabilný prepravca, tak ako minulú zimu. Prijali nový zákon o hospodárení plynu, pripravuje sa privatizácia Naftogazu, majú záujem o štandardizáciu pomerov.
Maroš Šefčovič/
Narodil sa v roku 1966. Študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov ( MGIMO). Kariéru začínal na Federálnom ministerstve zahraničných vecí v Prahe a od roku 1993 je v službách slovenskej diplomacie. Bol slovenským veľvyslancom v Izraeli a veľvyslancom pri Európskej únii. V predchádzajúcej Európskej komisii José Barrosa bol podpredsedom zodpovedným za inštitucionálne vzťahy a administratívu. Post podpredsedu zastáva aj v novej Junckerovej Európskej komisii, kde má na starosti projekt energetickej únie. V roku 2014 bol lídrom kandidátky Smeru pre voľby do Európskeho parlamentu.
Nie, nie sme vo vojne. S ruským ministrom energetiky Alexandrom Novakom máme korektný vzťah, často si telefonujeme, riešime aj témy týkajúce sa Ukrajiny, počas poslednej návštevy Moskvy sme mali dlhé stretnutie. Určite by som to nenazýval vojnou s Ruskom ani energetickou vojnou s Gazpromom. Ide skôr o vzájomné vysvetlenie, ako sa budú naše vzťahy do budúcnosti vyvíjať. Ruská federácia diverzifikuje svoj export energií, my chceme viac diverzifikovať import energií, preto treba rokovať.
.očakáva sa však pomerne vysoká pokuta pre Gazprom. Financial Times napísali, že ak by nebola ohlásená vyššia pokuta, bol by to debakel niekoľkoročného vyšetrovania.
Je to téma, za ktorú priamo zodpovedá komisárka pre hospodársku súťaž, preto by som sa k tomu nechcel konkrétnejšie vyjadrovať. Samotné vyšetrovanie je mimoriadne autonómne, ona sama sa vyjadrila, že výsledky vyšetrovania oznámi o niekoľko málo týždňov. Musíme si počkať.
.ruská strana oznámila, že má záujem uzavrieť zmier s EÚ, myslíte si, že je to pravdepodobné?
Gazprom nie je jediná nadnárodná firma, ktorá je takýmto spôsobom prešetrovaná. Šetrenie sa týka firmy Google, ale aj desiatok ďalších firiem.
.jedna z oblastí prešetrovania sa týka priamo vás, ide o „trestanie“ jednotlivých krajín EÚ zo strany Gazpromu rôznymi cenami ropy a plynu. Litva má drahší plyn ako Nemecko, Maďarsko lacnejší ako Poľsko. Myslíte si, že to sa môže zmeniť?
Nechcem predbiehať, prešetrovanie ešte nebolo skončené. Môj názor je, že najlepšou odpoveďou na témy energetickej bezpečnosti je, aby sme boli schopní vytvoriť naozajstný spoločný energetický trh, aby bol likvidný pre celú Úniu a zároveň, aby sme mali viacero zdrojov dodávok plynu.
.s vaším menom sa v poslednom čase spája najmä projekt energetickej únie. Ak by sa ho podarilo uskutočniť, čo konkrétne by priniesol občanom EÚ?
Určite by sa vyhli každé leto sa opakujúcim obavám, čo sa stane v zime. To znamená bezpečnosť dodávok energií, ako aj ich nižšie ceny. Keď sa na spoločnom trhu odstránia bariéry, tak sa vytvorí lepšie a konkurenčné prostredie a väčší tlak na ceny. Ďalším benefitom by malo byť to, že energetika bude šetrnejšia k životnému prostrediu. Občania by tiež mali byť väčšími pánmi v rozhodovaní, akú energiu chcú používať a od koho si ju chcú kúpiť.
.ostaňme pri cenách. Dnešný stav je taký, že napríklad trhová cena elektriny je nízka, ale koncová cena pre spotrebiteľa je vysoká. Je to dané aj európskou politikou dotovania alternatívnych zdrojov energie. Existuje teda jedna energetická politika, ktorá sa akoby bije s inou energetickou politikou. Nie je to prekážka pre uskutočniteľnosť energetickej únie?
To, čo hovoríte, je jeden z dôvodov, prečo sa vytvára energetická únia. Áno, pokiaľ ide o veľkoobchodné ceny energií, tak sme ako-tak konkurencieschopní napríklad s USA. Dôvodom, prečo sú koncové ceny vysoké, je to, že štruktúra cien je v každej členskej krajine iná. Sú tam dotácie do rôznych typov energií. Niekde sú to obnoviteľné zdroje, inde jadro alebo uhlie. V jednotlivých krajinách sú tiež rôzne úrovne zdaňovania či prenosových poplatkov. Výsledkom je, že koncová cena je niekedy až niekoľkonásobne vyššia ako v USA. Energetická únia má práve toto všetko zmeniť a prispieť k tomu, aby ceny energií boli nižšie.
.otázkou je, či sa napríklad Nemci budú chcieť v mene energetickej únie vzdať dotovania veternej energie?
Ten problém je širší. Spočíva v tom, že podporné schémy, prostredníctvom ktorých sa dotujú energie a ktoré sú vo výške 120 miliárd eur ročne, spôsobujú deformácie na trhu a v konečnom dôsledku túto sumu zaplatia koncoví užívatelia. Či už prostredníctvom faktúr, alebo daní. Návrh, ktorý som predložil, je o tom, aby sme sa dôsledne pozreli na regulované ceny energií. Aj na štátnu pomoc, ktorá by sa mala uplatňovať len vtedy, ak zlyhá trh. Pokiaľ vidíme, že obnoviteľné zdroje sa stávajú konkurencieschopné, tak by sa na ne mali uplatňovať trhové mechanizmy.
.otázku sme skôr mysleli tak, či problémom pre energetickú úniu nebudú záujmy národných štátov. Napríklad sa v rámci nej plánuje spoločný nákup plynu. Lenže niektoré štáty si s Gazpromom dokážu samy vyjednať veľmi dobré ceny. Aktuálnym príkladom je Maďarsko.
Zmena z národného zmýšľania na európske bude určite najväčšou výzvou tohto procesu. Chcem pre každú krajinu pripraviť analýzu, ktorá by mala preukázať, prečo je pre ňu energetická únia výhodná.
.po oznámení, že plynovod South Stream sa stavať nebude, sa objavilo viacero nových projektov. Medzi nimi aj slovenský projekt plynovodu Eastring, ktorý by mal prepojiť slovenské Veľké Kapušany s bulharsko-tureckou hranicou. Vznikol však pomerne nedávno, a nie je v zozname Projektov spoločného záujmu EÚ, na ktorého základe sa poskytuje európska finančná pomoc. Je šanca, že by sa mohol do tohto zoznamu dostať?
Najdôležitejšie pre takýto projekt je to, aby ste získali súhlas krajín, cez ktoré by tento plynovod mal ísť. Len čo sa takáto dohoda získa, tak to začína byť zaujímavé. Tak pre EÚ, ako aj pre súkromných investorov. Zoznam Projektov spoločného záujmu sa pravidelne aktualizuje, takže ak k takejto dohode na úrovni krajín dôjde, Európska komisia nebude brániť ani takejto alternatíve plynového prepojenia. Existujú však aj ďalšie projekty, ktorých trasy vedú cez tento región.
.aká je dnes pozícia Ukrajiny, ktorá je kľúčovou krajinou medzi Ruskom a EÚ?
Ukrajina je mojím veľkým klientom, som v permanentnom kontakte s ukrajinským ministrom energetiky, šéfom Naftogazu, takisto s ruskými partnermi. S Ukrajinou riešime viacero otázok. Napríklad trilaterálne rokovania o dodávkach plynu pre Ukrajinu, kde sa riešia ceny, technické otázky aj dĺžka nového kontraktu.
.ako sa správajú Rusi voči Ukrajincom?
Sú fázy, ktoré sú konštruktívne, sú fázy, kde dochádza k vzájomnej kritike. Ťažká situácia bola, keď sa asi pred mesiacom obidve strany kritizovali za dodávky plynu do Luhanskej oblasti, Európska komisia bola požiadaná, aby sme do týchto rokovaní vstúpili ako takzvaný honest broker (čestný hráč), poslali sme dispečerov, ale nedokázali sme dospieť k jednoznačnému názoru. Problém sme preto vyňali do zátvorky, bude sa riešiť samostatne. Teraz treba preklenúť aktuálnu situáciu, hľadáme spôsob, ako nastoliť systém, aby Ukrajina zvládla ďalšiu zimu.
.pomáha vám pri rokovaniach, že ste študovali v Moskve na MGIMO?
Určite áno, ruský minister energetiky preferuje komunikáciu v ruštine, ich materiály sú často v ruštine, takže mám priamy kontakt s ruskou stranou. Priamo komunikujeme aj v prestávkach, takže si rozumieme.
.spolužiakov na druhej strane nemáte?
(Smiech.) Nie, ale spolužiakov som, paradoxne, stretol v Azerbajdžane, napríklad prezident Alijev študoval na tej istej škole ako ja.
.ešte k Ukrajine. Máte zo správania ukrajinskej strany pocit, že už vedenie krajiny nezastupuje záujmy jednotlivých oligarchov, ale že sa správajú ako štát?
Ten dojem mám od začiatku, ako som do týchto rokovaní vstúpil. Mám nadštandardné vzťahy s premiérom Jaceňukom aj s ďalšími energetickými kolegami. Ukrajinci sú si vedomí, že tá obrovská pomoc zo strany EÚ a MMF nie je len prejavom politickej solidarity, ale aj podnetom na reformy. Dobre vedia, že musia zreformovať vlastný energetický sektor vrátane zvýšenia ťažby na svojom území. Vedia, že musia garantovať, že dokážu fungovať ako stabilný prepravca, tak ako minulú zimu. Prijali nový zákon o hospodárení plynu, pripravuje sa privatizácia Naftogazu, majú záujem o štandardizáciu pomerov.
Maroš Šefčovič/
Narodil sa v roku 1966. Študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov ( MGIMO). Kariéru začínal na Federálnom ministerstve zahraničných vecí v Prahe a od roku 1993 je v službách slovenskej diplomacie. Bol slovenským veľvyslancom v Izraeli a veľvyslancom pri Európskej únii. V predchádzajúcej Európskej komisii José Barrosa bol podpredsedom zodpovedným za inštitucionálne vzťahy a administratívu. Post podpredsedu zastáva aj v novej Junckerovej Európskej komisii, kde má na starosti projekt energetickej únie. V roku 2014 bol lídrom kandidátky Smeru pre voľby do Európskeho parlamentu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.