Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda vznikla v roku 1998 a na začiatku mala len dva študijné programy – Masmediálna a Marketingová komunikácia. Až v roku 2012 začala otvárať nové programy, ktoré sa však tiež týkajú médií. Najprv vznikol bakalársky program Vzťahy s médiami v anglickom jazyku, a o rok na to Aplikované mediálne štúdiá. Aj keď názvy znejú skoro rovnako, nie sú vôbec rovnaké. Tvrdí to spolupracovníčka .týždňa Veronika Pizano (spoluautorka seriálu o pôrodníctve), ktorá je odbornou asistentkou na Katedre marketingovej komunikácie. „Predošlé dva študijné programy boli veľmi všeobecné. Je dobré, že sa pôsobnosť fakulty s novými programami rozčlenila a štúdium sa môže viac profilovať,“ tvrdí Veronika Pizano.
Fakulta však nezostala iba pri týchto nových odboroch, ďalej pokračuje v členení svojho mediálneho záberu. Od budúceho školského roka spúšťa odbor Teória digitálnych hier. „Program dokonale zapadá do rámca masmediálnych štúdií. Digitálne hry sú predsa masovo rozšírené médium,“ hovorí dekanka Dana Petranová, ktorá je na čele fakulty od roku 2010. „V ostatných rokoch otvárame odbory, ktoré na Slovensku absentujú, zatiaľ čo v zahraničí majú už dlhodobú tradíciu. Vytvárame tým podmienky na štúdium odborov, za ktorými by mladí Slováci inak museli cestovať na štúdiá do zahraničia.“ Masarykova univerzita v Brne je jedinou univerzitou na okolí, ktorá digitálne hry pokrýva – aj to iba jedným predmetom Herné štúdiá. .žiadna filozofia?
Nový študijný program trošku odpudzuje prvým slovom svojho názvu – teória. Pritom fakulta zdôrazňuje praktický aspekt štúdia, keďže študenti budú mať predmety ako Prípadové štúdie digitálnych hier, Animácia v digitálnych hrách či Kreativita v spracúvaní digitálnych hier. Sľubuje tiež, že pritiahnu za katedru ľudí z praxe. „Už dnes zabezpečujeme stáže našich študentov vo firmách, ktoré sa digitálnymi hrami zaoberajú.“ Fakulta rokuje o spolupráci aj s firmou Pixel Federation, ktorá patrí v hernom priemysle na Slovensku k najlepším. Jej marketingový riaditeľ Martin Palšovič je absolventom tejto trnavskej fakulty a ako potenciálnemu zamestnávateľovi sa mu nový študijný program pozdáva. „Nedávno sme sa stretli so študentmi hernej školy vo Švajčiarsku. Pýtali sa ma, odkiaľ berieme ľudí do firmy a boli prekvapení, že v tejto oblasti nemáme žiadne štúdium.“ V dynamicky zariadenej firme je vekový priemer 27 rokov a všetci zamestnanci vyzerajú, že hra a pracovný čas u nich splynuli v jedno. „Naši ľudia sem prídu väčšinou veľmi mladí a jediné, čo majú, je vášeň pre hry. Bolo by dobré ušetriť pol roka nášho času, kým sa nováčik zaučí – ak by ovládal základné veci už zo školy.“ Základné veci sú pre Martina Palšoviča prehľad v umení a v masmédiách, ale aj psychológia hry či základy marketingu. „Verím tomu, že tam nebudú žiadne dejiny filozofie.“
.teória bez tvorby
Akreditačná komisia odklepla nový študijný program až na druhýkrát. Pri prvom rokovaní sa jej nepozdával pôvodný názov Teória a tvorba digitálnych hier. „Garantka a zabezpečujúci pedagógovia majú postačujúce kompetencie vyučovať teóriu, nie však tvorbu počítačových hier. Praktická tvorba si vyžaduje špecializované odborné rozpätie, a to na línii od informatiky po grafický dizajn,“ uvádza Ľubor Fišer, predseda Akreditačnej komisie. Dodáva však, že komisia ocenila ambiciózny zámer fakulty reagovať na nové trendy, navrhla preto iba vypustiť slovo tvorba. Úplnú prax teda fakulta neprinesie, ani kreatívni teoretici však podľa Martina Palšoviča nie sú na zahodenie. „Programátor naprogramuje to, čo mu poviete. Dôležité je však vymyslieť hru, ktorá človeka zabaví a ku ktorej sa chce vrátiť.“
Teória digitálnych hier je akreditovaná ako päťročné štúdium – s bakalárskym aj magisterským stupňom. Je otázne, ako sa študijný plán rozloží na taký dlhý čas bez toho, aby si študenti nemuseli študijný plán napĺňať aj predmetmi, ktoré zväčša existujú len preto, aby vyplnili čas a miesto, klasickým príkladom je predmet propedeutika.
Fakulta považuje za dôležité pritiahnuť zaujímavých ľudí z praxe, no práve to býva na našich vysokých školách problematické. „Ministerstvo rozdeľuje prostriedky aj podľa titulov, väčšina univerzít si preto nemôže dovoliť zamestnať odborníkov z praxe, ktorí nemajú minimálne PhD. titul,“ vysvetľuje Veronika Pizano. Aj ona sa snažila pritiahnuť na fakultu odborníkov, oklieštil ju však rozpočet. Dekanka Petranová však ubezpečuje, že FMK si môže dovoliť výnimky. „Najmä ak je niekto vo svojom odbore špička a vie našim študentom odovzdať originálne skúsenosti a vedomosti.“ S kým sa na spolupráci dohodli, to fakulta zverejní až pred začiatkom akademického roku.
Otvorenie troch nových študijných programov v relatívne krátkom čase vyvoláva istú nedôveru. Fakulta sa bráni tým, že ponúka štúdium, ktoré ide s dobou. To, či naozaj dokáže vychovávať ľudí, ktorí nájdu uplatnenie a štúdium bude pre nich prínosom, je však priskoro hodnotiť. Ale istá skepsa je aj v tomto prípade na mieste. Na Slovensku máme vo vysokom školstve totiž priveľa dobrých úmyslov, no so zlými výsledkami.
Fakulta však nezostala iba pri týchto nových odboroch, ďalej pokračuje v členení svojho mediálneho záberu. Od budúceho školského roka spúšťa odbor Teória digitálnych hier. „Program dokonale zapadá do rámca masmediálnych štúdií. Digitálne hry sú predsa masovo rozšírené médium,“ hovorí dekanka Dana Petranová, ktorá je na čele fakulty od roku 2010. „V ostatných rokoch otvárame odbory, ktoré na Slovensku absentujú, zatiaľ čo v zahraničí majú už dlhodobú tradíciu. Vytvárame tým podmienky na štúdium odborov, za ktorými by mladí Slováci inak museli cestovať na štúdiá do zahraničia.“ Masarykova univerzita v Brne je jedinou univerzitou na okolí, ktorá digitálne hry pokrýva – aj to iba jedným predmetom Herné štúdiá. .žiadna filozofia?
Nový študijný program trošku odpudzuje prvým slovom svojho názvu – teória. Pritom fakulta zdôrazňuje praktický aspekt štúdia, keďže študenti budú mať predmety ako Prípadové štúdie digitálnych hier, Animácia v digitálnych hrách či Kreativita v spracúvaní digitálnych hier. Sľubuje tiež, že pritiahnu za katedru ľudí z praxe. „Už dnes zabezpečujeme stáže našich študentov vo firmách, ktoré sa digitálnymi hrami zaoberajú.“ Fakulta rokuje o spolupráci aj s firmou Pixel Federation, ktorá patrí v hernom priemysle na Slovensku k najlepším. Jej marketingový riaditeľ Martin Palšovič je absolventom tejto trnavskej fakulty a ako potenciálnemu zamestnávateľovi sa mu nový študijný program pozdáva. „Nedávno sme sa stretli so študentmi hernej školy vo Švajčiarsku. Pýtali sa ma, odkiaľ berieme ľudí do firmy a boli prekvapení, že v tejto oblasti nemáme žiadne štúdium.“ V dynamicky zariadenej firme je vekový priemer 27 rokov a všetci zamestnanci vyzerajú, že hra a pracovný čas u nich splynuli v jedno. „Naši ľudia sem prídu väčšinou veľmi mladí a jediné, čo majú, je vášeň pre hry. Bolo by dobré ušetriť pol roka nášho času, kým sa nováčik zaučí – ak by ovládal základné veci už zo školy.“ Základné veci sú pre Martina Palšoviča prehľad v umení a v masmédiách, ale aj psychológia hry či základy marketingu. „Verím tomu, že tam nebudú žiadne dejiny filozofie.“
.teória bez tvorby
Akreditačná komisia odklepla nový študijný program až na druhýkrát. Pri prvom rokovaní sa jej nepozdával pôvodný názov Teória a tvorba digitálnych hier. „Garantka a zabezpečujúci pedagógovia majú postačujúce kompetencie vyučovať teóriu, nie však tvorbu počítačových hier. Praktická tvorba si vyžaduje špecializované odborné rozpätie, a to na línii od informatiky po grafický dizajn,“ uvádza Ľubor Fišer, predseda Akreditačnej komisie. Dodáva však, že komisia ocenila ambiciózny zámer fakulty reagovať na nové trendy, navrhla preto iba vypustiť slovo tvorba. Úplnú prax teda fakulta neprinesie, ani kreatívni teoretici však podľa Martina Palšoviča nie sú na zahodenie. „Programátor naprogramuje to, čo mu poviete. Dôležité je však vymyslieť hru, ktorá človeka zabaví a ku ktorej sa chce vrátiť.“
Teória digitálnych hier je akreditovaná ako päťročné štúdium – s bakalárskym aj magisterským stupňom. Je otázne, ako sa študijný plán rozloží na taký dlhý čas bez toho, aby si študenti nemuseli študijný plán napĺňať aj predmetmi, ktoré zväčša existujú len preto, aby vyplnili čas a miesto, klasickým príkladom je predmet propedeutika.
Fakulta považuje za dôležité pritiahnuť zaujímavých ľudí z praxe, no práve to býva na našich vysokých školách problematické. „Ministerstvo rozdeľuje prostriedky aj podľa titulov, väčšina univerzít si preto nemôže dovoliť zamestnať odborníkov z praxe, ktorí nemajú minimálne PhD. titul,“ vysvetľuje Veronika Pizano. Aj ona sa snažila pritiahnuť na fakultu odborníkov, oklieštil ju však rozpočet. Dekanka Petranová však ubezpečuje, že FMK si môže dovoliť výnimky. „Najmä ak je niekto vo svojom odbore špička a vie našim študentom odovzdať originálne skúsenosti a vedomosti.“ S kým sa na spolupráci dohodli, to fakulta zverejní až pred začiatkom akademického roku.
Otvorenie troch nových študijných programov v relatívne krátkom čase vyvoláva istú nedôveru. Fakulta sa bráni tým, že ponúka štúdium, ktoré ide s dobou. To, či naozaj dokáže vychovávať ľudí, ktorí nájdu uplatnenie a štúdium bude pre nich prínosom, je však priskoro hodnotiť. Ale istá skepsa je aj v tomto prípade na mieste. Na Slovensku máme vo vysokom školstve totiž priveľa dobrých úmyslov, no so zlými výsledkami.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.