Čo prinášajú našej lige českí tréneri? Sú dve skupiny. Prvú reprezentujú Pavel Vrba či Pavel Hapal, ktorí stáli kdesi na začiatku trénerskej kariéry a zostala po nich slušná robota s veľkým uznaním, v prípade prvého v Púchove v sezóne 2004/05 a potom v Žiline, v prípade druhého v Nitre v sezóne 2007/08 a neskôr v Žiline s postupom do Ligy majstrov. Druhou skupinou sú tzv. osvedčené mená, ostrieľaní kouči. Z nich sa v našej lige presadili výraznejšie traja: Karel Bruckner počas pekného polroka v Interi na jar 1995 (so ziskom pohára), František Komňacký v Púchove (pohár 2003) a v Ružomberku (so ziskom double 2006) plus Karel Jarolím počas desaťmesačnej misie v Slovane (so suverénnou jarnou jazdou za titulom 2011). Bruckner zvolil návrat do rodného Olomouca, Komňacký s Jarolím pristali na zahraničné ponuky: prvý z Ruska, druhý zo Saudskej Arábie.
Z druhej kategórie boli v našej lige aj neúspešní: Jindřich Dejmal pri vypadnutí Prešova na jar 2002, Petr Uličný v Ružomberku na jar 2007, Dušan Uhrin st. počas deviatich týždňov v Slovane v lete 2009, či teraz Straka s Chovancom. Isteže, za každým trénerom je potrebné vidieť aj podmienky a nastavenie jednotlivých klubov, ale je očividnou pravdou, že naše kluby stavajú na českých trénerov, kým tí naši môžu o podobných šanciach v lige u susedov iba snívať.
.nesprávne rozhodnutia
Slovan sa ocitol v deprimovanom stave. Z tímu, ktorý vyhral ligu a hral finále pohára, zostali už na jeseň iba trosky. Za úspech sa označoval prienik cez moldavský Šeriff Tiraspoľ do baráže Ligy majstrov, pričom práve dlhšie účinkovanie v Európe vyzlieklo nášho majstra donaha. Straka priniesol v lete očakávanú ohnivú guľu, sršala z neho energia, ale zápasy sa nehrajú na tlačových konferenciách a pred mikrofónmi, lež na ihrisku a od konca augusta boli výkony Slovana žalostné. Šokujúce bolo prvé Strakovo vystúpenie po prepustení z Pasienkov v televízii Prima, keď konštatoval, že hráči Slovana neboli dostatočne trénovaní. Čo tréner potom v lete robil? Jeho angažovanie bolo hrubou chybou, veď tréner, pre ktorého je váš klub dvanástou zastávkou počas desiatich rokov, vám nemôže dať garanciu správneho smerovania tímu.
Jednu chybu vystriedala druhá. Jozef Chovanec je jednou z najväčších legiend Sparty, určite jedným z najlepších futbalistov, akí sa narodili na Slovensku. Na Letnej sa presadil ako hráč, ako hrajúci tréner, kouč, manažér, bol prezidentom klubu. S Českom postúpil bez straty bodu na ME 2000. Nikde inde mimo Prahy však nebol úspešný: ani v Příbrame, ani v ruskom Krasnodare, v Baniyase v Abú Dhabí, ani vlani na jar v Ružomberku (mužstvo viedol jedenásť kôl). Aká teda bola jeho kvalifikácia na post trénera v Slovane, navyše do krízového obdobia s potrebou vytvorenia dlhodobej vízie? .zlá jeseň, slabá jar
Po šiestich mesiacoch, zimnej príprave, 21 zápasoch s 11 prehrami je odpoveď jasná. Herná tvár sa nezmenila, nezlepšila, darmo bude tréner hovoriť o zimnom odchode dvanástich hráčov a podraze zo strany generálneho riaditeľa Dušana Tittela. Slovan nehral kombinačne, nemal zladené formácie hráčov, správnu organizáciu a budovanie systému hry s kvalitným presingom. Zlá jeseň sa riešila rezom v kádri, ale jar neponúkala žiadne riešenia.
Slovan má teraz dva mesiace na hľadanie trénera. Mnohí hovoria, že viesť tento klub je česť, len to čoraz viac znie ako fráza. Za ostatných desať rokov viedol belasých dve sezóny za sebou len Jozef Jankech, aj to načínal v druhej lige (2005/06). Posledným koučom, ktorý strávil v najvyššej súťaži na lavičke Slovana aspoň dve sezóny, bol Dušan Galis, a to sme už v období pred dvadsiatimi rokmi! Pätnásť výmen za desaťročie je veľa. Slovan ženú ambície, ale v súčasnom stave by ho mala viesť jedine snaha o koncepčnosť, pretože len čas a trpezlivosť vám ponúknu šancu na dlhodobé napredovanie. Žilina ukazuje, že ak dáte šancu mladým hráčom, nebude trvať dlho a ak majú kvalitu i sebavedomie, na našej ligovej scéne sa presadia. Slovan čosi podobné spravil v druhej polovici 80. rokov, keď hral tri sezóny v druhej lige a neľutoval. Z popola povstalo jeho posledné skutočne veľké mužstvo, ktoré získalo federálny titul 1992. Viedla ho identita a rešpekt k inštitúcii, ktorú hráči reprezentovali. Podarí sa aspoň náznak čohosi podobného zasadiť do dnešných časov?
.autor je komentátorom RTVS
Z druhej kategórie boli v našej lige aj neúspešní: Jindřich Dejmal pri vypadnutí Prešova na jar 2002, Petr Uličný v Ružomberku na jar 2007, Dušan Uhrin st. počas deviatich týždňov v Slovane v lete 2009, či teraz Straka s Chovancom. Isteže, za každým trénerom je potrebné vidieť aj podmienky a nastavenie jednotlivých klubov, ale je očividnou pravdou, že naše kluby stavajú na českých trénerov, kým tí naši môžu o podobných šanciach v lige u susedov iba snívať.
.nesprávne rozhodnutia
Slovan sa ocitol v deprimovanom stave. Z tímu, ktorý vyhral ligu a hral finále pohára, zostali už na jeseň iba trosky. Za úspech sa označoval prienik cez moldavský Šeriff Tiraspoľ do baráže Ligy majstrov, pričom práve dlhšie účinkovanie v Európe vyzlieklo nášho majstra donaha. Straka priniesol v lete očakávanú ohnivú guľu, sršala z neho energia, ale zápasy sa nehrajú na tlačových konferenciách a pred mikrofónmi, lež na ihrisku a od konca augusta boli výkony Slovana žalostné. Šokujúce bolo prvé Strakovo vystúpenie po prepustení z Pasienkov v televízii Prima, keď konštatoval, že hráči Slovana neboli dostatočne trénovaní. Čo tréner potom v lete robil? Jeho angažovanie bolo hrubou chybou, veď tréner, pre ktorého je váš klub dvanástou zastávkou počas desiatich rokov, vám nemôže dať garanciu správneho smerovania tímu.
Jednu chybu vystriedala druhá. Jozef Chovanec je jednou z najväčších legiend Sparty, určite jedným z najlepších futbalistov, akí sa narodili na Slovensku. Na Letnej sa presadil ako hráč, ako hrajúci tréner, kouč, manažér, bol prezidentom klubu. S Českom postúpil bez straty bodu na ME 2000. Nikde inde mimo Prahy však nebol úspešný: ani v Příbrame, ani v ruskom Krasnodare, v Baniyase v Abú Dhabí, ani vlani na jar v Ružomberku (mužstvo viedol jedenásť kôl). Aká teda bola jeho kvalifikácia na post trénera v Slovane, navyše do krízového obdobia s potrebou vytvorenia dlhodobej vízie? .zlá jeseň, slabá jar
Po šiestich mesiacoch, zimnej príprave, 21 zápasoch s 11 prehrami je odpoveď jasná. Herná tvár sa nezmenila, nezlepšila, darmo bude tréner hovoriť o zimnom odchode dvanástich hráčov a podraze zo strany generálneho riaditeľa Dušana Tittela. Slovan nehral kombinačne, nemal zladené formácie hráčov, správnu organizáciu a budovanie systému hry s kvalitným presingom. Zlá jeseň sa riešila rezom v kádri, ale jar neponúkala žiadne riešenia.
Slovan má teraz dva mesiace na hľadanie trénera. Mnohí hovoria, že viesť tento klub je česť, len to čoraz viac znie ako fráza. Za ostatných desať rokov viedol belasých dve sezóny za sebou len Jozef Jankech, aj to načínal v druhej lige (2005/06). Posledným koučom, ktorý strávil v najvyššej súťaži na lavičke Slovana aspoň dve sezóny, bol Dušan Galis, a to sme už v období pred dvadsiatimi rokmi! Pätnásť výmen za desaťročie je veľa. Slovan ženú ambície, ale v súčasnom stave by ho mala viesť jedine snaha o koncepčnosť, pretože len čas a trpezlivosť vám ponúknu šancu na dlhodobé napredovanie. Žilina ukazuje, že ak dáte šancu mladým hráčom, nebude trvať dlho a ak majú kvalitu i sebavedomie, na našej ligovej scéne sa presadia. Slovan čosi podobné spravil v druhej polovici 80. rokov, keď hral tri sezóny v druhej lige a neľutoval. Z popola povstalo jeho posledné skutočne veľké mužstvo, ktoré získalo federálny titul 1992. Viedla ho identita a rešpekt k inštitúcii, ktorú hráči reprezentovali. Podarí sa aspoň náznak čohosi podobného zasadiť do dnešných časov?
.autor je komentátorom RTVS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.