Samozrejme, ak nerátame všetko zlé, čo každá, akokoľvek spravodlivá, vojna prináša. Podľa Soloviova vojna spája národy, kultúry, vytvára čoraz väčšie ekonomické a politické celky, a tým aj podmienky pre mier vnútri týchto celkov. „Vojny rodov a klanov,“ píše Soloviov, „viedli k vzniku štátu, ktorý odstránil vojnu v rámci svojej pôsobnosti. Vojny medzi štátmi viedli k vytváraniu rozsiahlejších a zložitejších útvarov, ktoré sa usilovali zaviesť rovnováhu a mier v rámci svojho územia.“ Vojna zjednocuje zemeguľu do jednotného štátneho celku s jednotnou politikou, ekonomikou a kultúrou, ktorý bude v konečnom dôsledku zárukou všeobecného mieru. V dejinách ľudstva stále existovali osobnosti a štátne celky, ktoré na seba preberali túto úlohu a v dôsledku krvilačných útočných vojen rozširovali hranice mieru. Túto misiu plnili Alexander Veľký, Rímska ríša, Napoleon či koloniálne impériá. Dnes túto historickú misijnú úlohu plnia Spojené štáty americké. Najzložitejšou prekážkou v tomto procese všeobecného zjednocovania je pre ne eurázijské Rusko, ktoré striedavo, raz viac, raz menej úspešne odoláva tomuto úsiliu o dosiahnutie všeobecného mieru. V dnešnom čerstvom konflikte medzi Východom a Západom ide predovšetkým o to, ktorá strana bude na čele finálneho štádia tohto procesu, lebo ten, kto ho bude uzatvárať, dá aj konečnú podobu budúcej bezvojnovej civilizácii. Súčasná konfrontácia môže za istých okolností Rusko výrazne posilniť a Spojené štáty výrazne oslabiť, nech to znie akokoľvek neuveriteľne. Ukrajina ako strom ťažko napadnutý parazitmi môže čoskoro celou váhou padnúť na Európu, ktorá pomohla Rusku pochopiť, aké nebezpečné je byť vo všetkom závislý od niekoho iného. Ak si západný svet v tejto konfrontácii s Ruskom neuvedomí, že nie každá demokracia musí byť západná či americká, ale môže byť aj iná, vyhovujúca národným špecifikám, stane sa skutočnosťou predpoveď V. Soloviova, že sa na čelo zjednocovacieho procesu napokon dostane „žltá rasa“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.